ÚzemnéPlány.sk

Kučín

Obec Kučín leží v južnej časti Nízkych beskýd v doline Tople. Spomína sa v roku 1315. Od stredoveku patrila rodu Perényiovcov, panstvu hradu Šariš a neskôr Illésházyovcom. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 43 domov a 311 obyvateľov, v roku 1828 80 domov a 599 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 301 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

Kolárovice

Obec Kolárovice leží v Podjavorníckej brázde v doline Kolárovického potoka, 9 km severozápadne od Bytče v nadmorskej výške 390 m (stred). Katastrálne územie má rozlohu 27,5 km2 a žije tu približne 1833 obyvateľov. Prvou písomnou správou o obci je listina z roku 1312, ktorou kastelán hradu Košeca Lorand udelil Henrikovi právo založiť dedinu Henrici villa – Henrikovu ves (Kolárovice).

Poliakovce

Písomne sa prvý krát spomína v roku 1414, keď kráľ Žigmund potvrdil Cudarovcom vlastníctvo panstva Makovica, ku ktorému patrili aj Poliakovce. Vtedajšia písomná forma názvu obce Poljak. Písomnosti z 15. storočia názov obce uvádzajú striedavo Poljak, Polakovycz (1454) a od 16. stor. len pod názvom Polyakocz. Je evidentné, že základom názvu bolo priezvisko Poliak, nepochybne priezvisko prvého šoltýsa, od ktoého vznikol pôvodný slovenský názov Poliakovce a neskôr jeho maďarizovaná podoba.

Beladice

Beladice sú obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce. Obec Beladice zahŕňa štyri časti: Veľké Chrášťany, Malé Chrášťany, Pustý Chotár, Beladice a osada Perov osídlená rómskym etnikom. Obec má 1560 obyvateľov.

Blatné Revištia

Veľká Lomnica

Obec Veľká Lomnica je jednou z najstarších spišských obcí, keď prvé písomné správy o našej obci siahajú do obdobia nemeckej kolonizácie Spiša v 13. storočí a dokazujú že pôvodné obyvateľstvo bolo slovanské. Počas tejto doby sa obec zaradila medzi významné poľnohospodárske a politické centrá, ale i strediská turistického ruchu sverného Spiša. Dlhé stáročia v našej obci vedľa seba žili ľudia viacerých národností i viacero vierovyznaní. Budovali a rozvíjali obec spoločne a nimi vytvorené hodnoty sú dôkazom vrelého vzťahu k svojmu rodisku.

Štefanov nad Oravou

Kameničná

Obec Kameničná je strednej veľkosti s 1940 obyvateľmi leží vo východnej časti Žitného ostrova, na pravom brehu Váhu. Cesta, ktorá vedie z Komárna do Kolárova ju pretína na dve polovice. Nadmorská výška obce je 110 metrov nad morom.

Nemcovce

Nemcovce sa rozprestierajú v Nízkych Beskydách, v údolí rieky Topľa, juhovýchodne od mesta Bardejov. Boli založené podľa nemeckého zákupného práva. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1320. Bola súčasťou panstva Kučín, neskôr panstva Makovica. V súčasnosti tu žije takmer 300 obyvateľov a to výhradne v rodinných domoch, čo podčiarkuje dedinský charakter Nemcoviec. Sakrálna dominanta – rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie, bol vybudovaný svojpomocne občanmi v druhej polovici 20. storočia. Jeho interiér zdobí súsošie. V minulosti stála v obci drevená zvonica, ktorú nahradila od roku 2007 jej replika. Občanom slúži aj nový dom nádeje a funguje tu materská škola. V Nemcovciach pôsobí Poľovnícke združenie Lipie a Dobrovoľný hasičský zbor. Kultúrny program v obci je tradičného zamerania. Bolo tu vybudované viacúčelové športové ihrisko.

Kráľovský Chlmec

Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou. Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami. Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti. Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci. Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.