ÚzemnéPlány.sk

Lučivná

Obec Lučivná sa nachádza v západnej časti Popradskej kotliny s výhľadom na strednú a západnú časť Vysokých Tatier. Leží v nadmorskej výške 750 m. Do katastra obce patrí Lopušná dolina, známa svojimi rekreačnými a športovými zariadeniami špecializovanými na zimnú a letnú rekreáciu. Blízkosť lesa dáva dobré možnosti kratších ale i dlhších prechádzok za spoznávaním prekrásnej ale i vzácnej domácej fauny a flóry.

Jasov

Jasov a jeho obdivuhodné okolie aj v súčasnosti upúta návštevníkov svojimi prírodnými krásami a kultúrnym bohatstvom. Na Slovensku je málo obcí, kde sa prírodné i kultúrne hodnoty natoľko dopĺňajú, ako práve u nás. Jasovská jaskyňa a nad ňou Jasovská skala, na ktorej bol v časoch minulých vybudovaný hrad kráľom Karolom Róbertom, alebo Kláštor rádu premonštrátov s nádherným kostolom a knižnicou, obklopený francúzskym parkom, flóra a fauna okolia, rybníky, podzemné bohatstvo, ktoré bolo základom vzniku baníctva a hutníctva na území obce, sa organicky viažu k dejinám Jasova.

Lechnica

Horné Srnie

Horné Srnie leží na slovenskej strane Bielych Karpát, v ústí Vlárskeho priesmyku na strednom Považí, približne na 18 stupni východnej zemepisnej dĺžky a na 49 stupni severnej zemepisnej šírky. Je typickou pohraničnou oblasťou, ktorej chotár susedí s chotármi obcí patriacimi nielen do vlastného okresu a kraja, ale aj Zlínskeho kraja. Stred obce má nadmorskú výšku 257 metrov nad morom.
Za začiatok organizovaného priemyselného podnikania možno uvažovať rok 1788, kedy sa začala výstavba sklárne. Skláreň ako aj ďalšie „fabriky“ v Rajkovci (okolo roku 1800 – mlyn, píla, valcha) boli realizované v dôsledku pôsobenia rodu Ilešházyovcov v trenčianskej župe. V roku 1883 založil taliansky podnikateľ Giovanni Batista Pisetta z Trenta v miestach terajšej cementárne vápencový lom, z ktorého dodával vápencové kvádre. V roku 1888 bola otvorená prvá železničná spojnica medzi Moravou a Slovenskom, ktorá viedla našim údolím, čím sa výrazne skvalitnilo spojenie obce so svetom. Dve murované pece na pálenie slinku postavené v roku 1895 znamenali začiatok výroby cementu v obci.

Dargov

Obec Dargov leží na juhovýchodnom úpätí strednej časti Slanských vrchov v doline potoka Trnavka. Prevažne zalesnenú vrchovinnú časť chotára tvoria treťohorné pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, odlesnenú pahorkatinu v okolí obce treťohorné íly. Má hnedé lesné pôdy. Nadmorská výška obce v jej strede je 260m , v jej chotári je 220 – 860 m. Počas oslobodzovacích bojov bola obec 7 týždňov vo frontovom pásme, 26.11.1944 ju Nemci vypálili. Pri bojoch o Dargovský priesmyk padlo v decembri v roku 1944 a januári 1945 vyše 20 000 vojakov. Po oslobodení bola obnova obce.

Bardejov - Bardejovské kúpele

Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch je z roku 1247, keď uhorský kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov. Isté je, že ľudia poznali veľmi skoro liečivé účinky minerálnych vôd, o ktorých sa mohli sami presvedčiť.

Do 15. storočia niet o nich presných správ. Dobrá povesť sa však rýchlo šírila, preto v roku 1505 vybudovali kabíny na kúpanie chorých, ktorí dochádzali zo širokého okolia. V roku 1777 postavili v blízkosti prameňov murovanú budovu s dvanástimi izbami pre pohodlie chorých. Liečivé výsledky prilákali maďarskú i poľskú šľachtu, čo malo veľký význam pre rozvoj kúpeľov.

Chýr o kúpeľoch sa rozšíril do celej Európy a preto okrem návštevníkov z blízkeho okolia, ktorí navštevovali kúpele krátkodobo, väčšina hostí trávila v kúpeľoch tri až šesť týždňov. Boli medzi nimi i významné osobnosti ako rakúsko-uhorský cisár Jozef II. (1783), Mária Lujza, neskoršia manželka cisára Napoleóna (1809), ruský cár Alexander I. (1821), poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska, manželka poľského kráľa Jána III. Sobieského a v roku 1895 sa tu dokonca liečila manželka Františka Jozefa I. cisárovná Alžbeta, nazývaná Sissi, ktorej socha sa vyníma v kúpeľnom parku.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

VÚC Bratislavský kraj

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2 053 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja. Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.