ÚzemnéPlány.sk

Krajné

Krajné je veľká kopaničiarska obec, ktorá sa rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia Malých Karpát, v doline potoka Jablonky a Korytárky. Krajné má zaujímavú minulosť a bohaté národné tradície.
Krajné ako súčasť Čachtického hradného panstva patrilo do Nitrianskej župy. Jej územie sa už v 15. storočí členilo na menšie administratívne jednotky. Krajné patrilo do najväčšieho – Novomestského. Po vzniku okresného zriadenia až po rok 1960 sa Krajné stalo súčasťou Myjavského okresu. Potom patrilo do okresu Trenčín a od konca roka 1996 sa znova stalo súčasťou Myjavského okresu. Zaujímavou raritou obce je skutočnosť, že sa skladá z 50 miestnych častí. Sú to kopanice zo 16. až 17. storočia a to: Bukovina, Dobrá Mer, Doliny, Hodovec, Chalupy, Jeruzalem, Kahúnova dolina, Kahúnov vŕšok, Kesov, Komárno, Konkušova dolina, Kurtišáci, Luskovica, Lazčeky, Manigov, Marušíci, Matejovec, Mertláci, Metláci, Mitalovec, Na vŕšku, Nebojsa, Ošmek, Osikovce, Podbočiny, Podkorytárka, Podprehora, Podrienie, Podvrch, Prehôrka, Sadloňov mlyn, Siváci, Stanova dolina, Svinová, Sychrov, Tabán, Tomkáci, Treskovec, Tŕnie, U Drobných, U Ferancov, U Hrdlicov, U Januškov, U Mozolákov, Vápenky, Vydarených dolina, Zajačice, Zbehy a Žadovica. Mnohé z nich, hlavne samoty zanikli, alebo ďalšou výstavbou sa zlúčili do jedného názvu.

Budimír

Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine, ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že „ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.

Lučivná

Obec Lučivná sa nachádza v západnej časti Popradskej kotliny s výhľadom na strednú a západnú časť Vysokých Tatier. Leží v nadmorskej výške 750 m. Do katastra obce patrí Lopušná dolina, známa svojimi rekreačnými a športovými zariadeniami špecializovanými na zimnú a letnú rekreáciu. Blízkosť lesa dáva dobré možnosti kratších ale i dlhších prechádzok za spoznávaním prekrásnej ale i vzácnej domácej fauny a flóry.

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

Zázrivá

Zázrivá leží v malebnom prostredí severného Slovenska na území dolnej Oravy, kde jej územie zasahuje do troch horských celkov – Kysuckej vrchoviny, Oravskej Magury a Malej Fatry. Dominantou nad Zázrivou je známy Veľký Rozsutec 1610 m. n. m. a Malý Rozsutec 1343 m. n. m. Nadmorská výška Zázrivej je 600 m.n.m.
Je tu množstvo lúk, pasienkov, ale aj ostrých zrázov, vodopádov, jazierok, potôčikov, obkolesená lesmi smrekovými i bukovými ba aj kosodrevinou. Zázrivá sa skladá z 11 dolín: Biela, Plešivá, Dolina, Ráztoky, Grúne, Petrová, Demkovská, Havrania, Kozínska, Končitá, Ústredie. Každá z týchto dolín ponúka výnimočné zážitky oravskej prírody. V niektorých častiach zázrivských osád môžete natrafiť na ozajstný oravský salaš, kde sa spracuváva ovčie mlieko.

VÚC Trnavský kraj

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Nová Polhora

Obec leží v urbanizačnom priestore krajských miest Košice a Prešov a na hlavnej sídelnej rozvojovej osi Košice – Prešov, v ktorej záväzná časť územného plánu VÚC Košického kraja stanovuje vytvárať územno-technické podmienky pre rozvoj osídlenia. Obec má teda značný rozvojový potenciál pre bývanie, výrobu a podnikateľské aktivity, ktorý je navyše podporený polohou na diaľnici D–1, rýchlostnej ceste R-2 a ceste III.tr.

Vechec

Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slánskych vrchov, v nadmorskej výške asi 184 m.

Východná a severná časť obce je odlesnená pahorkatina a využíva sa pre poľnohospodárske účely. Z hľadiska pôdneho tejto časti katastra prevládajú ilimerizované pôdy oglejené až glejené na sprašových a iných hlinách.

Severná časť obce siaha so Slánskych vrchov a je zalesnená. Najviac sú zastúpené porasty duba a buka. Najvýznamnejšie vrchy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce sú: Kamenná, Cham, Džiar a Čachov. Obcou preteká potom Lomnica smerom zo západu na východ.
Vyššie položené Slánske vrchy patria do chladnej oblasti, pričom samotná obec patrí do miernej klímy. V tejto oblasti sú tie isté klimatické pomery, ktoré ovplyvňujú celé východné Slovensko.

Jarovnice

Jarovnice, jedna z mnohých typických obcí Šariša na východnom Slovensku v okrese Sabinov, sa rozprestierajú v Šarišskej vrchovine v údolí potoka Malej Svinky. Osídlené boli v neolite a v jej histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy.