ÚzemnéPlány.sk

Spišské Podhradie

Spišské Podhradie je dnes malým provinčným mestečkom, ktoré má okolo 3800 obyvateľov. Má však fantastickú polohu. Leží v údolí medzi dvoma monumentmi minulosti, ktoré sa naň akoby dívali zvrchu. Na jednej strane na travertínovom brale je zrúcanina mohutného Spišského hradu, na opačnej strane, na menšom vršku, sa týčia dve veže Spišskej Kapituly, ktorá je dodnes centrom duchovnej moci, sídlom Spišského biskupstva.

Spišské Podhradie

Fiľakovo

Mesto Fiľakovo sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska, v Banskobystrickom kraji, na území Euroregiónu Neogradiensis, v okrese Lučenec.

Nad mestom sa týči Fiľakovský hrad.

Geča

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu 12 km od Košíc.
Z hľadiska administratívno – správneho patrí obec Geča od 1.7.1996 na základe nového územného členenia pod Košický kraj, okres Košice – okolie.

Riešené územie obce Geča je súčasťou regiónu Abov – urbanizačného priestoru sídla Košice a okresu Košice okolie. V užšom rámci tvoria obce Geča, Valaliky a Čaňa aglomerovanú územnú jednotku, v ktorej dochádza k procesu profilácie a rozvoju interakčných komponentov. V širšom kontexte spolupracuje v mikroregióne Hornád 15 obcí. Najdôležitejšie multifunkčné väzby spájajú obec Geča s metropolitným mestom Košice a to jednak na úseku pracovných príležitostí a jednak na úseku zariadení vyššej občianskej vybavenosti. Vlastné katastrálne územie, susedí z južnej strany s katastrálnym územím obce Čaňa, z východnej strany je katastrálne územie obce Nižná Myšľa, zo severu s katastrálnym územím obce Valaliky a katastrálnym územím obce Kokšov-Bakša, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Haniska.

Voderady

Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania.

Špačince

Špačince ležia v severnej časti Trnavskej pahorkatiny, v plytkej širokej doline Krupanského potoka, 5 km od okresného mesta Tmava. Rozloha špačinského chotára je 2210 ha, v nadmorskej výške 160 m. Na severe susedí s Jaslovskými Bohunicami, na severovýchode s Malženicami, na juhu s Trnavou, na západe s Bohdanovcami a na severozápade s Dolnou Krupou.

Hubina

Geologicky leží Hubina na západnom úpätí strednej časti Považského Inovca pri rozhraní s Podunajskou nížinou. Chotár je tvorený riečnymi štrkopieskami, druhohornými a kryštalickými horninami. Toto územie patrí do tematínskej horskej skupiny, reprezentovanej najmä chočskou jednotkou. Hubina je budovaná vápencami dolomitmi stredného a vrchného triasu.

Zvončín

Zvončín leží v západnej časti Trnavskej sprašovej tabule, 164 m nad morom, 8 km SZ od okresného mesta Trnava. Katastrálne hraničí s obcami Šelpice, Suchá nad Parnou, Ružindol a s mestom Trnava.

História obce Zvončín je písomne zdokumentovaná až od roku 1539. V tej dobe bol pripojený k Suchej. Obec patrila k panstvu Červený Kameň

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Anny z roku 1794.

Bratislava - Bratislavský lesopark

Mestské lesy v Bratislave hospodária na ploche 3 100 ha, z ktorých je 2 873 ha lesná pôda. Drevinové zloženie je pestré. Výrazne tu dominujú listnaté stromy.
Územie lesoparku slúži predovšetkým k rekreácii verejnosti a tak je už dlho obľúbeným výletným miestom nielen Bratislavčanov. Je tu mnoho možností ako tráviť voľný čas.
Bratislavský lesopark je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

Dobrá Niva

Obec Dobrá Niva leží v nadmorskej výške 374 m nad morom. Nachádza sa v Banskobystrickom kraji 13 km južne od Zvolena, v južnej časti Pliešovskej kotliny , v údolí potoka Neresnica. Jej chotár je takmer zo všetkých strán obklopený horami. Na západe a severozápade ju ohraničujú Štiavnické vrchy s najvyšším bodom v chotári Tri kamene(834 m). Na východe a severovýchode je pohorie Javorie s najvyšším bodom v chotári Lomno (908 m). Na juhovýchod je chotár otvorený a pokračuje do severnej časti Pliešovskej kotliny.