Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Obec Bežovce leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na starom nánosovom vale rieky Uh. Územie má povrch rovinatý alebo mierne až stredne zvlnený. Stred obce leží v nadmorskej výške 105 m.n.m.
Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.
Základná urbanistická koncepcia zóny je vypovedaná hlavnými kritériami posúdenia, ako poloha a umiestnenie stavby na pozemku, dodržanie uličnej a stavebnej čiary, stanovenie šírky, hĺbky a výšky zastavania a napojenie stavby na dopravnú a technickú infraštruktúru, riešenie ozelenenia územia, ako i zhodnotenie architektonického riešenia stavieb z hľadiska zachovania charakteru jestvujúcej zástavby v rámci mestských priestorov námestí a ulíc a ich dopad na siluetu mesta.
V aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie sú oproti pôvodnému platnému územnému plánu presnejšie a detailnejšie zaregulované rozvojové územia, potenciálne stavebné preluky, plochy možnej dostavby i nadstavby, ktoré sú v textovej časti spracované formou regulačných listov s ich priemetom do grafickej časti.
Má 1319 obyvateľov, rozloha katastra je 2600 ha. Leží na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline, 3 km severne od okresného mesta Žiar nad Hronom. Obec obklopuje pohorie Kremnické vrchy. Cez obec pretekajú 3 potoky – Slaský, Lutilský a Kopernický. Od okresného mesta Žiar nad Hronom je vzdialená 4 km. Dominantou obce Lutila je kostol zasvätený sv. Ladislavovi, ktorý pôvodne bol postavený v gotickom slohu s renesančnou prestavbou.
Riešené územie je navrhované ako polyfunkčná mestská štvrť s vybavenosťou mestského až nadmestského významu, so zastúpením zariadení administratívy, obchodu, služieb verejného stravovania, a kultúry, taktiež sú navrhované funkcie prechodného a trvalého bývania. Časť riešeného územia, Vydrica, je tvorená kombináciou radovej a blokovej zástavby, územie Zuckermandla je navrhnuté vo forme blokovej zástavby okolo mestskej triedy s vertikálnou segregáciou dopravy a pešieho pohybu formou plateau. Kúrie ako zachovaná enkláva bývalého Podhradia tvoria spojovací článok medzi sektormi Zuckermandel a Vydrica a priestorovo sú od susedných sektorov oddelené plochami a líniami zelene. V panoráme Podhradia je zachovaná zeleň hradného brala, medzi navrhovanou stavebnou štruktúrou sú vyformované verejné priestory, námestia, ulice, pešie mestské, rekreačné i náučné trasy, pešie prepojenia medzi Hradom, nábrežím, historickým jadrom, budúcim areálom River Park a Podhradím.
Obec Rosina leží v Žilinskej kotline pri riečke Rosinka. Je to pomerne
veľká obec, žije u nás 2870 obyvateľov . Nachádza sa v bezprostrednej
blízkosti mesta Žilina a susedí s jej katastrálnou hranicou. Obec bola
v r. 1980 pripojená k Žiline, osamostatnila sa v roku 1990 na základe
obecného referenda.
V obci je rozvinutá športová a kultúrna činnosť .
Južná časť mesta vznikla v období rozvoja obchodu ako pokračovanie historického centra Košic. V stredoveku sa tu nachádzali prímestské osady Bednárska, Špitálska a Ludmanova Ves. Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti bol mestský špitál (hospitale, xenodochium) s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. V priebehu stáročí boli tieto budovy viackrát zničené a opakovane postavené. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 – 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako domov dôchodcov. Ďalším kostolom v tejto mestskej časti je rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 – 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov. Na Rastislavovej ulici sa nachádza Verejný cintorín.
MČ Košice-Juh má v súčasnosti polyfunkčný charakter. Striedajú sa tu obytné zóny s priemyselnými. Rozvoj priemyselnej výroby v Košiciach je úzko spätý s územím našej mestskej časti.
Ide o priestor vymedzený vodným tokom Malý Dunaj, západným a južným okrajom areálu Slovnaft a Dunajom. Štúdia overuje využitie a organizáciu územia a rieši návrh nového prístavu v dvoch variantoch. Prvý variant navrhuje jeden bazén a plochy pre distribúciu a skladovanie, pričom je úspornejší k územiu, tiež rešpektuje existujúce cyklotrasy po hrádzi Dunaja. Druhý variant navrhuje dva bazény a územne a priestorovo rozsiahlejšie územie pre lokalizáciu distribučno-logistických funkcií. Štúdia rieši aj využitie zóny Zimného prístavu pre mestské funkcie v rámci rozvoja centrálnych polôh mesta, ako aj vytvorenia kapacitných podmienok pre nárast výkonov prístavu.
Starobylá dedinka Hliník nad Hronom sa nachádza v malebnom údolí rieky Hron, na jeho ľavom brehu, medzi Štiavnickými a Kremnickými vrchmi a pohorím Vtáčnika. Prvým písomným prameňom potvrdzujúcim dávnovekú existenciu obce je zakladacia listina beňadického opátstva z roku 1075. Obec bola súčasťou Tekovskej stolice.
bec Chľaba so 710 obyvateľmi sa nachádza v juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny v oblasti, kde Ipeľ vyúsťuje do Dunaja. Leží 12 km severovýchodne od Štúrova. Jej neveľké územie je ohraničené na severe Kováčovskými kopcami, na východe riekou Ipeľ a na juhu mohutným tokom Dunaja.
Ako jedna z mála obcí na južnom Slovensku sa nachádza v malebnom prostredí Kováčovských kopcov pokrytých listnatými lesmi, ich odlesnenými juhovýchodnými úbočiami vysadenými viničom a ukončenými vysokou sprašovou terasou. Pekná príroda, blízkosť atraktívneho historického mesta Ostrihom a rekreačná oblasť Kováčov ponúkajú dobrú perspektívu na ďalší rozvoj obce v oblasti rekreácie a turistiky.
Chotár obce leží na juhovýchodnom úpätí pohoria Burda a v Podunajskej nížine pri ústí riek Ipľa a Dunaja v nadmorskej výške 101–395 m. Východná časť chotára je nivná rovina medzi tokmi a západná je položená v pohorí, ktoré tvoria andezity a ich vulkanické zvyšky. Juhovýchodné úbočia sú odlesnené. Sú na nich z časti vinohrady, inde je dubový, hrabový a agátový les. Má hnedozemné, hnedé lesné, lužné a nivné pôdy.
Do západnej časti chotára zasahuje národná prírodná rezervácia Kováčovské vrchy–juh (vyhlásená v r. 1966) o celkovej rozlohe 364,14 ha. Rezervácia sa rozprestiera na južných úpätiach sopečného pohoria Burda, ktorého podložie tvoria pyroklastiká andezitov. Nachádza sa tu vzácna xerotermofilná step so vzácnymi lesostepnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Je to najsevernejšia lokalita tzv. panónskej flóry.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne