Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
08. 06. 2025, meniny má: Medard
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Nové mesto je jednak mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava III, a jednak katastrálne územie v tejto mestskej časti, tvoriace zhruba jej východnú polovicu. Mestská časť má rozlohu 37,5 km², počet obyvateľov 37 418 a starosta je Ing. Richard Frimmel. Mestská časť sa delí na katastrálne územia: Nové Mesto a Vinohrady.
Hlavné mesto Slovenskej Republiky. Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.
Mestská časť Bratislava-Ružinov vznikla na základe zmien v politickom systéme po novembri 1989, keď sa podľa zákona SNR č. 377/1990 z 13 septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy vytvorili v Bratislave mestské časti. Svojou rozlohou (39.6 km2) a počtom obyvateľov (71 284) patrí k najväčším zo 17 mestských častí Bratislavy.
Vajnory sú mestskou časťou Bratislavy. Rozprestierajú sa pod Malými Karpatmi v nadmorskej výške 132–133 m n. m., na ploche s rozlohou 13,5 km2 a majú 4 982 obyvateľov (k 31.12.2008).
Rozlohou a počtom obyvateľov patria medzi menšie mestské časti hlavného mesta Slovenska. Administratívne sú súčasťou okresu Bratislava III.
Vajnory ležia na hranici Národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorá je zaradená do európskej chránenej siete Natura 2000. Severná časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
V blízkosti mestskej časti sa nachádzajú Vajnorské jazerá, rozsiahla vodná plocha s čistou vodou, ktorá sa v posledných rokoch stala centrom kúpania aj Bratislavčanov.
Vajnory sú súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty a centrum Vajnor je od roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Devín je jedna z najmenších mestských častí hlavného mesta Slovenskej
Republiky – Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Moravy a Dunaj,
v mieste prielomu Dunaja cez karpatské pohorie. Od centra Bratislavy je
vzdialená 10km, na protiľahlom brehu Dunaja leží rakúske mestečko
Hainburg.
Devín bol k Bratislave pričlenený 1. apríla 1946 na základe Uznesenia
zboru povereníkov zo dňa 21. decembra 1945. Spolu s Devínom sa Bratislava
týmto uznesením rozšírila aj o Vajnory, Raču, Petržalku, Prievoz, Lamač
a Dúbravku. Rozloha mestskej časti je 13 964 197 m2, hustota obyvateľstva
je 74 obyvateľov/km2, nadmorská výška obce je 158 m/n.m., prvá písomná
zmienka o rovnomennej obci siaha do roku 1327.
Panoramatické pohľady na Bratislavu, novú zónu pre kultúru a relax, pobyt v prírode, nové pracovné miesta či kryté záhrady otvorené pre návštevníkov aj v škaredom či zimnom počasí. To všetko môže už v blízkych rokoch priniesť obyvateľom Bratislavy a jej návštevníkom nový projekt mesta – Bratislavské visuté záhrady.
Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo.V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok lužných lesov, ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov. Od roku 2008 sa plánuje začiatok výstavby zóny Petržalka City, ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a novou zeleňou a parkami. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene.
Urbanistická štúdia rieši vybudovanie moderného lesoparku pri zachovaní a skvalitnení prírodných zložiek jestvujúceho prostredia. Cieľom riešenia UŠ je optimálne zosúladenie požiadaviek na vytvorenie moderného lesoparku pri zachovaní a skvalitnení prírodných zložiek prostredia a podporení širších nadväzností na okolité prírodné prostredie. Budúci lesopark má výborné predpoklady stať sa ústredným verejným priestorom v MČ Petržalka určený pre každodennú rekreáciu všetkých obyvateľov mesta.
Základná urbanistická koncepcia zóny je vypovedaná hlavnými kritériami posúdenia, ako poloha a umiestnenie stavby na pozemku, dodržanie uličnej a stavebnej čiary, stanovenie šírky, hĺbky a výšky zastavania a napojenie stavby na dopravnú a technickú infraštruktúru, riešenie ozelenenia územia, ako i zhodnotenie architektonického riešenia stavieb z hľadiska zachovania charakteru jestvujúcej zástavby v rámci mestských priestorov námestí a ulíc a ich dopad na siluetu mesta.
V aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie sú oproti pôvodnému platnému územnému plánu presnejšie a detailnejšie zaregulované rozvojové územia, potenciálne stavebné preluky, plochy možnej dostavby i nadstavby, ktoré sú v textovej časti spracované formou regulačných listov s ich priemetom do grafickej časti.
Urbanistická štúdia pre lokalitu Zlaté piesky je navrhnutá predovšetkým ako športovo rekreačný areál nadmestského významu s voľnočasovými aktivitami športového a rekreačného charakteru s celoročným využitím. Polyfunkčný celomestský areál voľného času je zameraný na vodné športy, popri ploche pre vodné športy, lodenici a plážach obsahuje možnosti vytvorenia aj umelej ľadovej plochy. Okrem toho sú vytvorené možnosti na prírodné ľadové plochy, ktoré by sa dali bezpečne využívať v zimnej sezóne (napr. zátoka veslárskej dráhy). Okrem toho je okolo areálu navrhnutá cyklistická dráha a joggingová dráha. Spoločensko-zábavná vybavenosť tohto areálu ponúka posedenia, občerstvenia, výletnú reštauráciu, otvorené a kryté herne, prípadne plochy vyhradené pre niektoré zvieratká či vodný svet (akvárium).
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne