ÚzemnéPlány.sk

Zdroj

Informacie SKA 5/2008

Zobrazení

15720

Dátum vydania

02. 06. 2008

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie

Súvisiace články

• Krajina v územnoplánovacom procese
• Územné plány, ich aktualizácia a autorské práva
• Metodické usmernenie vo veci umiestnenia a povoľovania fotovoltaických elektrární
• Program podpory územného rozvoja obcí a miest
• Inšpirácia z právneho prostredia manažmentu územného rozvoja európskych štátov

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

44%

Celkový počet hlasov: 665

K metóde spracovania územného plánu č. II

Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.:
U nás v zákone je vymenované, že existujú tri nástroje územného plánu bez nejakej odlišnosti, že čo, je základným nástrojom. Územný plán je dokonca zo zákona nevynútiteľný svojím spôsobom. Územný plán obce, na ktorú sa pozeráme je vynútiteľný, pretože sa zmenil počet obyvateľov. Podľa mňa by mali všetky obce mať územný plán, pretože neexistuje menejcenné a viac-cenné územie, ktoré by sa dalo zhodnotiť podľa počtu obyvateľov. Vidím v tom to, že zákon naznačuje, že nemusí byť územný plán, pretože bude územné konanie. Myslím si, že sme sa v praxi vybrali vo veľkej miere cestou územných konaní.

Myslím si a to sa môžeme zhodnúť viacerí, že mestá sa dajú budovať dvomi spôsobmi: adíciou územných rozhodnutí sa územnia lepia jedno vedľa druhého a nevieme celkom, kam to speje. Alebo môže byť územný plán zóny, vtedy by to stavebné konanie skoro ani nemuselo byť, pretože budovy sú umiestnené v územnom pláne zóny. Ale to má jasnú koncepčnú víziu.

Ing. arch. Marta Kropiláková:
Nech sa páči, poprosila by som, aby reagovali postupne aj ostatní, pretože ako sa zdá, práve sme „otvorili Džina z flaše“.

Ing. arch. Martin Drahovský:
Nie som tu sám, ale sú tu traja kolegovia z Útvaru hlavného architekta v Košiciach, teda to znamená, že tento seminár berieme dosť vážne.

K tomu, čo sa tu posledné hovorilo. Mám pocit, že sa tu oscilujeme v rôznych mierkach: o územnom pláne Bratislavy a o územnom konaní, to sú diametrálne vzdialené veci. Nie je ľahké v jednej odpovedi tieto názory skĺbiť. Uznávam, že územný plán Bratislavy, nie je najlepší príkladom na prejednávanie problematiky a metodiky územného plánu na Slovensku. Ak sa zamyslím nad tým, že ktoré mestá majú najväčšie problémy, tak sú to mestá nad 200 000 obyvateľov. Teda Bratislava a Košice. Tam ten územný plán je aj nástrojom smerným, určujúcim a regulujúcim. Ako povedal kolega Kováč, tak tam je potrebné pred spracovaním hovoriť o určitých víziách a potom spracovať. Celkom iné je to v menších lokalitách a obciach. Tu je prvý náznak a platforma na diskusiu: kto má spracovať požiadavky tej vízie, kto má participovať na ideovej diskusii o rozvoji mesta, kto ho najviac pozná, kto s ním najviac pracuje, kto mu rozumie a ak je aj rozhľadený, kto je ochotný akceptovať vplyvy s lokálnych alebo zahraničných skúseností alebo akokoľvek: kto je schopný vôbec iniciovať túto diskusiu. Rovina územného plánu celého mesta a rovina regulačných plánov, ktoré legislatíva už dnes nepozná. Alebo územný plánov zón. Za fungovania/praxe, keď nie sú územné plány zón, tak sa ide podľa územného plánu obce, tam ako určujú územné plány obce nie je všetko zadefinované a čo nie je zadefinované. Čo nie je zadefinované v zákone alebo presnejšie, čo nie je zakázané v zákone je povolené. To znamená, že ak tam nie je zakázaná 280 poschodová budova, tak je povolená 280 poschodová budova. Ak by aj niekto zadefinoval regulatív, že tam môže byť 279 poschodová budova, tak zákonný orgán – stavebný úrad – nesmie brať túto pripomienku, pretože táto pripomienka obmedzuje zákonný dokument, tak tam kľudne tam povolí 281 poschodovú budovu. Pokiaľ to nie je pamiatková zóna „s okrúhlou pečiatkou pamiatkárov“. Čiže zase sa pýtam: kto má vysvetľovať tento územný plán, kto má byť tým odborným orgánom, ktorý má byť braný na zodpovednosť, ale aj na vysvetľovanie týchto vecí. Ďalej, ak ideme do podobrobností: územné plány zón a územné konania. V podstate kto má byť tým čitateľom (pre mesto, pre stavebné úrady územného) plánu zóny, keď sa vydávajú rozhodnutia: od predaja pozemkov 32 m2 pre obchodné účely až do 8,3 ha napríklad pre mestský štadión – mestského futbalového klubu. Ja sa pýtam kto?

Vidím to v nezastupiteľnej úlohe útvaru hlavného architekta. Absolútne vidím riešenie ako posilenie kompetencíí útvarov hlavných architektov v legislatívnej forme tak, aby keď niečo raz odborný orgán vydá nejaké stanovisko, mesto toto stanovisko potvrdí, tak je to záväzná vec, ktorá dovysvetlováva podrobnosti predošlej územnoplánovacej dokumentácie. A je legislatívne potvrdená a je vlastne zákonná. Lebo vlastne inak si to môže hocikto vysvetľovať posvojom a inak.

Ing. arch. Marta Kropiláková:
Ďakujeme „za hodenú rukavicu“. Tak najlepšie kto by na to odpovedal, by bola pani Ing. Mašková, ktorá sa zároveň aj sama prihlásila o slovo. Je to teda pravda, čo tu bolo predostreté, alebo nie?

Ing Miloslava Pašková, vedúca oddelenia územného plánovania Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR:
Musím povedať určite nie. Ak je raz niečo schválené, tak je to schválené. Pretože akékoľvek dovysvetlovávanie je veľmi problematické. Ten územný plán, tak ako ho vyprodukujeme a schválime musí byť dostatočne obsažný na to, aby nám odpovedal na naše kladené otázky. Pretože, ak by sa niečo dodatočne dovysvetlovávalo, malo by to formu nejakého metodického usmernenia. Podľa súčasnej legislatívy má na to jediné právo ministerstvo (MVRR) a to podľa platnej legislatívy zase nemá právo vstupovať do vecných riešení príslušných obcí alebo regiónov. Poviem to takto: podľa mňa je to DODATOČNÉ RIEŠENIE, toho, čo sme mali vyriešiť v územnom pláne. V budúcom období si budeme musieť dať oveľa väčší pozor, čo dávame do závezných častí, aby to postihovalo všetky tie skutočnosti, ktoré v tom územnom pláne ošetriť naozaj chceme. Aby to nevyžadovalo dodatočné vysvetľovanie toho, čo sme tam na začiatku vložili. Otázka znie: čo cheme dosiahnuť? Kvalitné životné prostredie. Ako ho chceme dosiahnuť? Plánovaním rozvoja územia. Ja mám ten istý názor ako Prof. Kováč. Územné rozhodnutia sú pričastou barličkou, ktorou si pomáhame pri bežnom umiestňovaní stavieb. Územné plány je to, podľa čoho by sme mali ísť. Nehovorím, že je na Slovensku ideálna situácia, ale mali by sme hľadať riešenia, ktoré sú dôležité. Ale na druhej strane si nemyslím, že územný plán je ten, ktorý by mal vyriešiť koncepciu. Koncepcia by mala byť vyriešená skôr, kým pristúpim k riešeniu, alebo najneskôr v zadaní k riešeniu územného plánu. Pokiaľ viem, tak Bratislava stratégiu rozvoja mesta mala. Čiže všetky koncepčné otázky by mali byť vyriešené. Územný plán pre nás je len technika, ktorou prenášame to, čo sme si odsúhlasili. Ďakujem veľmi pekne.

Ing. arch. Marta Kropiláková:
Mám k tomu čo zaznelo niekoľko poznámok. Vlastne je to to, čo už tu zaznelo. Koncepcia územného plánu nie je to isté, čo koncept. Teraz si to aj ty potvrdila, že koncepcia je pred územným plánom. (Alebo by mala byť). Ale ja nepoznám to miesto v zákone, ktoré by to takto zadefinoval. Jednoducho to tam nie je. Každý z nás musí konať a správať sa podľa zákona. A toto – o čom tu už niekoľkí povedali: kedy má byť koncepcia a kedy koncept, o čom tu už hodnú chvíľu diskutujeme. Všetci to po nás chcú …

Vážení, zákon nám tieto veci nedefinuje, nikto nám to zo zákona neprikazuje, ba čo viac, nikto nám to neumožňuje. Myslím, že toto je to najdôležitejšie.

Ing. arch. Dušan Maňák:
Možno nepoviem nič nové. Na začiatku je vízia o optimálnom vývoji mesta, kde sa bude žiť, fungovať bez napätí, stresov v tom území. To je všeobecný záujem. Teda by aspoň mal byť. Potom, ale príde realita: reálna výstavba v území. Investorovi záleží na tom, či bude mať pozemok v zastavanom území a akú bude mať hodnotu, alebo či ho bude mať v nezastavanom území. Tieto investície si investor započíta do nákladov a následne tam chce realizovať niečo, aby sa mu jeho investície aj so ziskom vrátili. To sú dva rozdielne záujmy.

Podľa mňa, neexistuje v tomto štáte jednotná metodika na zbieranie infomácií o území. V tomto je problém. Ak by exitovala takáto metodika, tak potom by nebol problém, aby odborný tím spracoval optimálnu víziu mesta, aby sa nedostalo mesto vo vývoji do strestových situácií. A to je ten – územný plán mesta. Nebol by problém pomocou regulatív a podrobných plánov dostať sa k tomu, čo v tom území je, ale v tej tendencii, že nenabúrame koncept územia, teda tie „prahové veci“. Myslím si, že v tomto je pes zakopaný.

Ing. arch. Marta Kropiláková:
Stále tu hovoríme o koncepte a koncepcii. Hovorila o tom aj pani Pašková aj architekt Maňák, aj Prof. Kováč. Ale ja sa pýtam, akým dokumentom v rámci tejto krajiny: „má mať mesto spravenú koncepciu?“ Máme taký dokument? Je to teraz stratégia? Ale to je iba iniciatíva mesta. Ale stratégia v zákone nie je. Hovoríme o tom, že to nie je nikde zadefinované. Má to byť v zákone o územnom plánovaní? Alebo v zákone o obciach a obecnom zriadení? Kedysi sme tie územné plány robili v príliš veľkej väzbe na národohospodárske plány. Takže to bolo definované na základe vyšších politických rozhodnutí o umiestení strategických vecí. Podľa toho sme potom robili územné plány.

Ja som sama som robila územný plán Komárna. Tiež tam nebola vypracovaná koncepcia rozvoja mesta. Pracovníci mestského úradu nás síce viedli tak, ako vedeli. Ale bez podkladov koncepcie mesta sme sa cítili veľmi nepatrične, resp. sme nevedeli, čo tam vlastne robíme a podľa čoho sa máme riadiť.

Mestá majú urobiť povinne dobrý územný plán mesta. Pýtam sa ako ho majú urobiť dobre, keď tam nemajú to, na základe čoho sa to robí – koncepcie, pretože nie je zákonne povinná.

????: Kde? Predovšetkým v územnom pláne. Teraz budem citovať zo zákona. Paragraf 4 – Urbanistická štúdia. … „Urbanistická štúdia sa spracováva pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového využívania“ …

Nehovorme, že územný plán je zlý alebo dobrý, alebo jeho metodika alebo metóda. Ide o to, ako sa tieto legislatívne podklady využívajú. Prečo sa zanedbáva možnosť používania štatistiky sčítania ľudu. A pod. My máme množstvo týchto nástrojov, ale nevyužívajú sa. Som presvedčený, že koncepcia má byť fixovaná v zadaní. A potom sa ustanovuje právny stav tej koncepcie. Územný plán má slúžiť na komunikáciu niekoľkých sfér v území: jednotlivých aktérov – verejnosť, vlastníci, odborná sféra, decízna sféra.