ÚzemnéPlány.sk

Autor

doc. Ing. Barbara Vojvodíková, Ph.D.

Spoluautori

Ing. Jan Votoček, Ing. Kateřina Rubišarová

Autor fotografií

B. Vojvodíková, T. Linart

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

21658

Dátum vydania

19. 12. 2011

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície
• Brownfieldy

Súvisiace články

• Brownfieldy nie sú časovanou bombou, ale investičnou príležitosťou
• PROJEKTY PRE BROWNFIELD A ICH MAPOVANIE
• Bratislava a Košice – majáky ďalšieho developmentu brownfields
• Urbanita 3/2011
• Brownfieldy – aktuálny problém priestorového rozvoja
• Kultúrne dimenzie brownfieldov
• Ako sa revitalizujú brownfieldy v Tallinne
• Bruselské uhoľné bane po novom ako centrum kultúry

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

48%

Celkový počet hlasov: 886

Brownfieldy v Ostrave

Predstavitelia mesta si vzápätí uvedomili, že dôsledkom vzniku opustených plôch nie je len nezamestnanosť, ale že ich vplyv je omnoho širší. Od ťažkostí, ktoré tieto plochy spôsobujú susedným pozemkom, až po nepriaznivý pohľad nových investorov na ich prípadné podnikateľské aktivity.

Magistrát mesta Ostravy v roku 1998 nadviazal spoluprácu so Stavebnou fakultou Vysokej školy banskej Technickej univerzity Ostrava a výsledkom bola prvá databáza brownfieldov obsahujúca viac ako 100 lokalít, ktoré boli vložené do informačného systému mesta (obr. 1) [1]. Táto spolupráca pokračovala aj v roku 2010 a výsledkom je aktualizovaná mapa brownfieldov na území mesta Ostravy, ktorá ukazuje súčasný stav týchto plôch (obr. 2).

Cieľom článku nie je opísať všetky aktivity, ktoré za uplynulé roky magistrát mesta Ostravy vykonal prostredníctvom rôznych projektov úzko súvisiacich s regeneráciou brownfieldov, prípadne vymenovať celý rad projektov, ktoré sa riešili na Stavebnej fakulte Vysokej školy banskej. Ide skôr o komparáciu stavu spred 12 rokov so súčasnosťou s vedomím toho, že v roku 2010 išlo o aktualizáciu databázy z roku 1998 až 2000 (pre zjednodušenie budeme ďalej v článku používať rok 2000, keď boli informácie z databázy prevedené do mestského informačného systému), nie však o nové doplnenie databázy o plochy, ktoré sa stali brownfieldmi po roku 2000.

Databáza rokov 2000 a 2010

Databáza z roku 2000 sa pripravovala v čase, keď sa termín brownfield prekladal ako zdevastovaná priemyselná plocha – plocha opustená priemyslom, v zlom stave, hyzdiaca svoje okolie s predpokladanou ekologickou záťažou. Preto boli do databázy zaradené len tie plochy, ktoré bolo možné chápať ako zdevastované v dôsledku priemyselnej činnosti. Tiež je tu zreteľná väzba na staré ekologické záťaže (napr. skládky tuhého komunálneho odpadu – TKO). Ako v tom čase úplne neobvyklé bolo zaradenie sociálneho brownfieldu v Ostrave-Hrušove.

Plochy v databáze roku 2000 boli rozdelené do deviatich kategórií:
• areály priemyselných podnikov, kde sa skončila priemyselná výroba,
• pozemky, ktoré výhľadovo vzniknú po ukončení výroby,
• areály baní, kde sa skončila ťažba,
• odkaliská,
• banské haldy,
• ukončené rekultivácie zakrývajúce dôsledky banských vplyvov,
• skládky tuhého komunálneho odpadu a zeminy,
• skládky priemyselných odpadov a chemické skládky,
• ostatné lokality (sociálne brownfieldy).

V roku 2010 sa v rámci prípravy projektu Partnerstvo pre české brownfieldy, ktorý bol spustený v máji roku 2011, obnovila spolupráca na mape brownfieldov so zámerom uskutočniť aktualizáciu existujúcej databázy z roku 2000. Cieľom bolo preskúmať jednotlivé plochy a, ak to bude účelné, preklasifikovať ich na základe definície CABERNET, ktorá sa v súčasnosti dominantne využíva pri definovaní brownfieldov. Ide o plochy ovplyvnené ich minulým využívaním a využívaním okolitých pozemkov, ktoré sú opustené alebo nevyužívané, majú reálne alebo predpokladané problémy s kontamináciou, sú zväčša v zastavaných územiach a na návrat k zmysluplnému využívaniu potrebujú aktívnu intervenciu.

Tieto plochy sa rozdelili do šiestich skupín:
• priemyselný brownfield,
• sociálny brownfield,
• plochy bez charakteru brownfieldu – boli uvedené v mape z roku 2000,
• rekultivované plochy,
• plochy v procese rekultivácie,
• odkalisko.

Prvé dve skupiny opisujú existujúce priemyselné alebo sociálne brownfieldy (ani v jednej z databáz sa nepracovalo s ďalšími typmi brownfieldov). Samostatnú skupinu tvoria plochy, ktoré sa buď brownfieldmi nikdy nestali alebo už brownfieldmi nie sú. Problematika banských háld, skládok a následných rekultivácií bola rozdelená do dvoch skupín, a to na ukončené rekultivácie a plochy, ktoré procesom rekultivácie ešte len prechádzajú (alebo sú doň novo zaradené, napr. vznietenie haldy Heřmanice, kde v súčasnosti prebieha jej sanácia a hasenie). Odkaliská ostali ako samostatná kapitola.

Pri porovnaní máp z roku 2000 a mapy z roku 2010 (obr. 1 a 2) vidieť, že Ostrava sa postupne zbavuje záťaží vzniknutých predovšetkým priemyselnou a baníckou činnosťou. Dnes sa už množstvo z plôch zaradených do databázy brownfieldov v roku 2000 nepovažuje za brownfieldy. Vzhľadom na rozsah článku nemožno všetky plochy revitalizovaných brownfieldov opísať, je ich celkom 23, ak nepočítame odvaly, skládky a rekultivácie; keď teda rátame aj tie, ide o 28 plôch. Preto sú medzi nimi vybrané len tie najzaujímavejšie.

Bývalé priemyselné areály

Zo skupiny areálov priemyselných podnikov, kde sa skončila priemyselná výroba, je najznámejšou lokalitou koksovňa Karolína v centre Ostravy. V Českej republike ide bezpochyby o unikátny projekt. Kľúčovú úlohu v tejto regenerácii úplne jednoznačne zohralo mesto Ostrava. V tabuľke je heslovito opísaná chronológia vývoja, z ktorej je zrejmé, že i keď napríklad niektoré cesty neviedli ihneď k úspechu, treba v projektoch regenerácie pokračovať a nedať sa odradiť časom alebo čiastkovými zdanlivými neúspechmi.

Plochy, ktoré mali byť brownfieldmi

Z desiatich plôch, s ktorými sa v roku 2000 počítalo ako s brownfieldmi, sa brownfieldom stala iba Baňa Jan Šverma v Mariánskych Horách, čo priamo súviselo s konverziou ťažby a likvidáciou baní.

Prečo boli do databázy brownfieldov zaradené plochy, ktoré mali ešte len vzniknúť? Na túto otázku treba hľadať odpoveď najmä v prezieravom prístupe mesta k regenerácii brownfieldov, ktoré tak získalo prehľad o potenciálnych problémoch, ktoré vzniknú, a mohlo urobiť opatrenia minimalizujúce negatívne vplyvy.

Prečo sa plochy brownfieldom nestali? Odpovede sú dve – buď sa zachovala existujúca prevádzka a nepotvrdili sa pesimistické vízie o budúcom vývoji celého regiónu (napríklad koksovne Šverma alebo Svoboda), alebo boli pozemky z rôznych dôvodov atraktívne a pôvodní vlastníci natoľko prezieraví, že sa podarilo nájsť týmto lokalitám nové využitie (napríklad areál Strabag v mestskom obvode Polanka nad Odrou), príp. sa podarilo využiť potenciál, ktorý pôvodné využitie malo. Príkladom môže byť areál Vedecko- výskumného uhoľného ústavu, kde je umiestnený rad firiem a skúšobných laboratórií, ktoré sú pokračovateľmi bývalého výskumného ústavu.

Areály baní

Z pôvodných 18 plôch po baniach spĺňa definíciu brownfieldu len tretina. Treba spomenúť špecifiká vzťahujúce sa na vlastníctvo plôch baní. Na Ostravsku združil po ukončení ťažby výnosom z roku 1993 všetky lokality bývalých baní pôvodný vlastník OKD, a. s., do jednej organizačnej jednotky. V roku 2002 prešla väčšina týchto lokalít do vlastníctva štátu (DIAMO, s. p.). Svoju úlohu v procese regenerácie brownfieldov v celej Českej republike zohrala novela zákona o štátnom podniku (zákon č. 77/1997 Zb. v platnom znení s účinnosťou k 31. 12. 2003), ktorá umožňuje bezúplatný prevod nepotrebných plôch na obce. Tento princíp sa využil aj pri niektorých lokalitách v Ostrave.

Skupinu plôch po baniach možno takisto rozdeliť na areály, ktoré sa brownfieldmi stali, a na tie, ktoré brownfieldom v pravom slova zmysle nikdy neboli – napríklad Baňa Michal, ktorej areál ešte v priebehu útlmových prác prevzalo v roku 1994 Ministerstvo kultúry Českej republiky, ktoré tu zriadilo Priemyselné múzeum v Ostrave. Toto múzeum sa neskôr zlúčilo s Pamiatkovým ústavom v Ostrave. [4]

Ďalším je areál Bane Anselm, kde sa dnes nachádza Banícke múzeum. Po ukončení ťažby ostala baňa vo vlastníctve OKD, a. s., dnes je vlastníkom Vítkovice Holding a prevádzkovateľom celého Landek Parku (areál Landek a Baňa Anselm) záujmové združenie právnických osôb Dolní oblast Vítkovice. [3, 5]

Do druhej skupiny možno zaradiť areál Bane Alexandr, ktorá je rozhodne dobrým príkladom toho, ako možno regeneráciu zvládnuť. Súčasným vlastníkom časti areálu je Charita sv. Alexandra. Prvá budova, ktorú Charita sv. Alexandra získala kúpou, bola Kováčska dielňa. V tej od začiatku sídli stolárska a textilná chránená dielňa spoločne s vedením spoločnosti. Táto budova prešla v rokoch 2005 až 2006 celkovou rekonštrukciou, počas ktorej bola uvedená do pôvodného historického stavu. V roku 2008 získala Charita sv. Alexandra bezúplatným prevodom od Štatutárneho mesta Ostravy ďalšie dve budovy so štatútom chránené kultúrne pamiatky, a to Kočiarovňu a Administratívnu budovu. Po prevode do vlastníctva Charity sv. Alexandra sa v apríli 2009 začala generálna oprava Kočiarovne, ktorá sa skončila v októbri roku 2010 (obr. 3). Administratívna budova by mala v budúcnosti slúžiť potrebám tzv. chráneného bývania. [6]

Nie všade je vyhrané

Ako jeden z príkladov lokalít, ktoré na svoju budúcnosť môžu pozerať optimisticky napriek tomu, že tu ani zďaleka nie je vyhrané, sú Lagúny Ostramo. Vo verejnej súťaži na výber dodávateľa opatrení vedúcich k náprave ekologickej záťaže zvíťazilo v roku 2004 združenie firiem Združenie ČISTÁ OSTRAVA. Táto lokalita slúžila počas mnohých rokov na ukladanie odpadu z rafinérií založených na konci 19. storočia a dnes prebieha jej rozsiahle čistenie. V budúcnosti by mal väčšinu lokality pokryť les so špeciálnym určením. Veľmi pesimistický je však pohľad na areál firmy Ostramo, kde sa ešte fakticky nezačali kroky smerujúce k úspešnej regenerácii. [7]

Niektoré ďalšie projekty

Sociálny brownfield Ostrava-Hrušov nepatrí medzi typické ostravské brownfieldy, napriek tomu si svojím rozsahom rozhodne zaslúži pozornosť (obr. 1 a 2). V tejto časti Hrušova sa historicky nachádzalo obydlie pre robotníkov a od 90. rokov lokalita mierne pustla. Povodeň v roku 1997 celú oblasť zdevastovala. Dnes sa tu nachádza niekoľko opustených objektov (obr. 4).

Mesto Ostrava sa ako takmer polovičný vlastník oblasti spolu s ďalším dominantným vlastníkom, RPG RE Management, s. r. o., zapojilo do nadnárodného projektu ACT4PPP – Transnational Action for Public Private Partnership, v rámci ktorého sa pripravila štúdia budúceho využitia práve pomocou modelu PPP [8].

Mesto Ostrava spolu s Vysokou školou banskou Technickej univerzity Ostrava, mestom Ústí nad Labem, Inštitútom pre udržateľný rozvoj sídel a IREAS, Inštitútom pre štrukturálnu politiku, vytvorilo partnerstvo v projekte Partnerstvo pre České brownfieldy. Projekt je rozdelený do niekoľkých aktivít, ktoré môžu Ostrave priniesť rad výhod v procese regenerácie ďalších plôch.

Ústrednou aktivitou projektu je vytvorenie platformy Partnerstvo pre regeneráciu brownfieldov, čo bude voľné združenie fyzických i právnických osôb založené na výmene skúseností súvisiacich s brownfieldmi – a to v súčasnosti v Českej republike chýba. Druhým významným prvkom je výchova mladej brownfieldovej generácie prostredníctvom praxí, seminárov a workshopov usporadúvaných pre študentov vysokých škôl v Českej republike.

Cieľom je vznik skupiny mladých ľudí s prierezovou znalosťou celej problematiky, ktorí sa môžu po dokončení školy uplatniť v projektovom manažmente takých zložitých projektov, ako je práve regenerácia brownfieldov, bez nutnosti hľadania už nájdených a overených postupov.

Záver

Na základe vývoja v postupe riešení brownfieldov od roku 2000 v Ostrave je zrejmá nezastupiteľná úloha samospráv, a to nielen pri predchádzaní ich vzniku, ale aj pri riešení ich regenerácie. Z niekoľkých uvedených príkladov vidieť, že ani Ostrava nerieši len tzv. priemyselné brownfieldy, ale tiež sociálne a iné. Problematika brownfieldov je spoločná pre väčšinu obcí v Českej republike aj na Slovensku, kde došlo k zmenám priemyselnej aj poľnohospodárskej činnosti a v dôsledku toho aj k vzniku brownfieldov. I keď vyžadujú projekty a procesy spojené s regeneráciou brownfieldov, ako ukazujú i spomínané príklady, dlhodobú, sústavnú a usilovnú činnosť, má táto činnosť zmysel.

Tento článok vznikol vďaka podpore projektu Partnerstvo pre české brownfieldy CZ.1.07/2.4.00/17.0033. Tento projekt je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom a štátnym rozpočtom Českej republiky.

Literatúra

[1] Kuta, V. – Koudela, V.: Koncepce a geneze záměru Výzkum metod regenerace devastovaných průmyslových ploch: Sborník ze semináře Výzkum metod regenerace devastovaných průmyslových ploch 15. 12. 2004, Ostrava, s. 5 – 12. ISBN 80–248–0756–4.

[2] Vojvodíková, B. a kol.: Brownfields – Handbook – Cross-disciplinary educational tool focused on the issue of brownfields regeneration – Educational tool for Latvia and Lithuania. 2010, roč. 1. ISSN-ISBN 978–80–248–2086–6.

[3] Landek park. Plus Příloha vítkovických novin 2/2011 http://www.dolnioblastvitkovice.cz/…461/inline/1) [cit. 14. 5. 2011]

[4] Internetová stránka Důl Michal Národní kulturní památka http://www.dul-michal.cz/historie/ [cit. 13. 5. 2011]

[5] Internetová stránka Landek Park http://www.landekpark.cz/ [cit. 14. 5. 2011]

[6] Internetová stránka Charita sv. Alexandra http://charita-sv-alexandra.cz/onas/ [cit. 14. 5. 2011]

[7] Internetová stránka Diamo státní podnik http://www.diamo.cz/…guny-ostramo [cit. 15. 5. 2011]

[8] Internetová stránka Transnational Action for Public Private Partnership http://www.act4ppp.eu/…blic/ostrava [cit. 16. 5. 2011]

Autori pracujú na Fakulte stavebnej Vysokej školy banskej – Technickej univerzite v Ostrave.