Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
15. 10. 2024, meniny má: Terézia
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
31473
29. 11. 2010
Celkový počet hlasov: 1553
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Bratislava sa po rokoch konečne začala pozerať k Dunaju. Donedávna sa mesto samoľúbo dívalo do seba chrbtom k rieke, neuvedomujúc si, že tak prichádza o jeden za najfascinujúcejších živlov, ktoré obohacujú život v meste. Eurovea bola prvým dokončeným developerským projektom revitalizujúcim nábrežie Dunaja. Zožala úspech verejnosti aj odborných porôt – získala jednu z dvoch tohtoročných cien Stavba roka a je víťazom ceny CE.ZA.AR v kategórii Exteriér. Nedávno sa však sprístupnila nábrežná promenáda ďalšieho ambiciózneho projektu – Riverparku. Ako sa stavajú ku kultivácii verejného mestského priestoru tvorcovia tohto projektu?
Čo hovorí o území, na ktorej sa Riverpark nachádza, Územný plán hl. mesta SR Bratislava? Popri rieke má byť ponechaný pás definovaný ako územie mestskej zelene – parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy. Za ním nasledujúci pás až k cestnej komunikácii je určený ako rozvojové zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti. Túto druhú časť developer zastaval na maximum. Nezanedbateľnou informáciou je však aj to, že pre dané územie nariaďuje územný plán mesta vypracovať podrobnejšiu územnoplánovaciu dokumentáciu. Územný plán zóny týkajúci sa tejto oblasti však doteraz neexistuje.
Riverpark sa nachádza na Dvořákovom nábreží medzi Novým mostom a PKO. Projekt sa rozkladá na mieste, kde sa cestná komunikácia Nábrežie armádneho gen. L. Svobodu vedúca pri Dunaji od Nového mosta odkláňa od rieky trošku ďalej, čím vznikol zaujímavý medzipriestor v lukratívnej polohe. Úzky priestor medzi cestou a Dunajom je až po toto rozšírenie nezastavaný, je tu len aleja s nábrežnou promenádou, čo dáva od Dunaja a Petržalky pekne opticky vyniknúť Bratislavskému hradu a pod ním sa rozliehajúcej Vydrici, ktorá zatiaľ stále čaká na svoje znovuoživenie. Z druhej strany Riverparku je zas PKO, nízky pavilónovitý komplex, o búraní či zachovaní sa toho už veľa popísalo. Faktom však je, že ani on nevystupuje nad úroveň nábrežnej aleje. Uprostred tejto nízkej línie akoby z vesmíru pristála mohutná, mimoriadne hustá zástavba Riverparku dosahujúca výšku 14 podlaží.
Zastavať parcelu na maximum a na naozaj trúfalú výšku nerešpektujúcu charakter prostredia asi developerovi nestačí. Tak vysunul tie najlukratívnejšie apartmány ponad promenádu až nad Dunaj. Samozrejme, výhľad predáva, a tak je cena týchto apartmánov najvyššia. To, že táto budova preťala výhľad na rieku všetkým ľuďom korzujúcim po nábreží a vnucuje sa do optiky zo všetkých strán, je možno pre developera nepodstatné. On vie totiž lepšie speňažiť výhľad pre pár klientov zvnútra, nie pre chodcov vonku. Konaniu developera vcelku rozumiem. Ten, čo má ustrážiť nadradenosť verejného záujmu nad súkromným, sedí na mestskej radnici a pripravuje predvolebnú kampaň. Ten mal aj ustriehnuť to, aby sa cyklocesty nezačínali a nekončili v závislosti od toho, kde sa začína a končí tá-ktorá parcela, ako to vidno na tejto fotografii.
Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy z roku 2007 určil, pokiaľ môže pristúpiť zástavba k Dunaju a odkiaľ má viesť nábrežná promenáda. Zástavba išla okrem námestia pred hotelom Kempinsky naozaj až po maximálnu možnú hranicu s výnimkou úzkych otvorených vnútroblokov medzi jednotlivými budovami. O vytvorení kvalitného verejného mestského prostredia vo vnútroblokoch nemôže byť však reč. Slúžia skôr len na odvetranie, presvetlenie vnútorných priestorov (pravdepodobne spĺňajúce svetelnotechnické normy bez väčších rezerv) a na sprístupnenie prevádzok v parteri, a tak si užívatelia vnútorných priestorov hľadia z bezprostrednej vzdialenosti z okna do okna, v lepšom prípade na plnú fasádu. Ako hovorí slogan reklamnej kampane na Riverpark, „enjoy the river“.
Posedeli by ste si v tomto tmavom a úzkom priestore obkolesenom vysokou zástavbou na lavičke?
Námestie pred hotelom Kempinsky je v celom
komplexe okrem úzkych vnútroblokov jediným miestom, kde zástavba ustupuje od
línie nábrežnej promenády. Monotónne pôsobiacu fasádu siahajúcu do
výšky dvanástich podlaží nezachránil ani v porovnaní s ňou útlo
pôsobiaci verejný parter. Na námestí sú príjemne riešené fontány,
ktoré sú navrhnuté tak, aby v letných mesiacoch zlákali okoloidúcich
zobuť topánky a prejsť sa v nich.
Banka, ktorej súčasťou je aj developer Riverparku, sa prezentuje reklamou, v ktorej takmer bohorovne tvrdí: „Nedovoľte ani Slnku vyjsť bez toho, aby ste na tom zarobili.“ Nehovorím, že developer sa nemôže cítiť na takéto neskromné tvrdenie. Ale…
… ale Slnko by, pravdepodobne, mohlo vyjsť aj bez toho, aby sa na tom zarobilo. Na tejto fotke vidíte, respektíve nevidíte taký istý reklamný pútač, ako na predošlej snímke, no v šere vnútrobloku. Pripomínam, že sme fotili počas skorého popoludnia jedného slnečného jesenného dňa a že nie sme priatelia grafických programov pozmeňujúcich realitu na fotografiách. Alebo si tmu vo vnútroblokoch máme vysvetliť tak, že keďže developer na projekte nedosiahol očakávaný zisk, Slnko nevyjde?
Aby sme článok neuzavreli až tak kriticky, pozrime sa na niektoré z viacerých vecí, ktoré sa podarili. Prvou z nich je pohybová hra, ktorá, dúfajme, osloví návštevníkov komplexu. Hranie sa patrí k verejnému životu, snáď sa ľudia – a nielen deti – osmelia zabaviť sa aj na verejnosti.
Ďalším sympatickým počinom je zelená stena MUR VEGETAL, vertikálna záhrada, ktorú navrhol známy francúzsky botanik, vedec a cestovateľ Patrick Blanc v interiéri kaviarne J&T BANKA Café. Možno je len škoda, že pozornosť venovaná komfortu vnútri budov prevyšuje nad tou, ktorá sa venuje exteriérom.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 79 | T: 0.648711
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne