ÚzemnéPlány.sk

Autor

euractiv.sk

Zdroj

mulica.sk

Zobrazení

24050

Dátum vydania

28. 06. 2010

Kategórie článku

• Cyklodoprava a iné formy dopravy

Súvisiace články

• Význam bruselskej charty pri rozvoji cyklistickej dopravy
• SKALICA: Nové cyklotrasy prepojili Záhorie s ČR
• Medzinárodná konferencia prispela k prehĺbeniu spolupráce v oblasti cyklistiky
• Európsky cyklistický lexikón
• Cyklisti a chodci v mestách. Komu patrili a budú opäť patriť mestá
• Dopravno-inžinierske problémy riešenia cyklistickej dopravy v našich sídlach

Hodnotenie článku

46%

Celkový počet hlasov: 1070

Cyklotrasy financované z fondov EÚ pomáhajú mestám zviditeľniť sa

Projekt Cyklotrasy bez hraníc, financovaný z fondov Európskej únie, spája Slovensko s jeho susedmi Rakúskom a Maďarskom. Občania tak majú možnosť objavovať na bicykli zabudnutú históriu a zároveň tým prispievajú k ekologickému turizmu.

V skratke:
Projekt Cyklotrasy bez hraníc, financovaný z fondov Európskej únie, spája Slovensko s jeho susedmi Rakúskom a Maďarskom. Občania tak majú možnosť objavovať na bicykli zabudnutú históriu a zároveň tým prispievajú k ekologickému turizmu.

Na Slovensku sa mnoho rokov hovorilo o cyklotrasách a o tom ako ich jednotne budovať. Často sa to však dialo nesúrodo. „Cyklotrasy sa budovali tak povediac od stola. Nejaká záujmová skupina si vzala mapu, pozrela kade by mala trasa viesť a tak ju vyznačili bez toho, aby sa dohodli so samotnou obcou alebo aby mali povolenie,“ povedala o tomto období Eva Lovásiková z Regionálnej rozvojovej agentúry Senec – Pezinok. Problémom boli aj odlišné značenia či nedostatok know-how ako tieto trasy budovať. Pomocou prostriedkov z Európskej únie sa však podarilo situáciu výrazne zlepšiť. Krajina ešte vďaka predvstupovému fondu PHARE začala v roku 2005 spolupracovať s Maďarskom a Rakúskom na vytvorení spoločnej koncepcie cyklotrás prostredníctvom projektu „Cyklotrasy bez hraníc,“ ktorý bol úspešné zrealizovaný v roku 2006.
V súčasnosti naňho nadväzuje niekoľko projektov zameraných na budovanie nových či rekonštrukciu existujúcich cyklotrás. Do dnešného dňa sa pritom podarilo vystavať alebo sa v najbližšej dobe plánuje až 108 kilometrov cyklistických ciest. Pomaly sa mení aj povedomie obyvateľstva a čoraz viac ľudí začína využívať ekologickejšie druhy dopravy.
Vybudovaná cyklotrasa medzi Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom ročne priláka len do nášho hlavného mesta niekoľko tisíc turistov navyše. Zároveň ponúka pomocnú ruku aj priľahlým mestám, ktoré ostávajú v tieni svojich veľkých susedov. Vďaka pripojeniu na cyklotrasy sa dostávajú do väčšieho centra pozornosti.
Svoje napojenie na medzinárodnú cyklotrasu si pochvaľuje aj pohraničné mesto Komárno, hoci s jeho výstavbou začína len tento rok. Prostriedky získali pomocou programu cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskom a Slovenskom. V súčasnosti už len hľadajú pomocou verejného obstarávania vhodného dodávateľa.
„Obyvatelia sa už teraz veľmi tešia. Navyše, cyklotrasa aj takto prepojí naše mesto s maďarským mestom Komárom,“ hovorí

Fondy idú najmä na infraštruktúru

Slovensko ako nový členský štát Európskej únie využíva prostriedky z fondov EÚ na regionálny rozvoj najmä na obnovu či vybudovanie infraštruktúry. Väčšina z projektov má preto podobnú štruktúru, financie smerujú najmä do obnovy. „V súčasnosti až tak neriešime ciele Lisabonskej stratégie. Cieľom regionálneho operačného projektu je najmä zvýšiť kvalitu a dostupnosť základnej infraštruktúry. To aj považujem za jeden z najväčších úspechov nových členských štátov –podarilo sa nám presvedčiť starých členov, že najprv potrebujeme dobudovať infraštruktúru, aby sme mohli inovovať a zvyšovať konkurencieschopnosť.
Ale v ďalšom období rokov 2013 až 2020 už budú naše programy viac lisabonské,“ prezradil pre EurActiv zdroj z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.
Aj z tohto hľadiska je projekt cyklotrás výnimočný.
V súčasnosti sa preto v rámci programu Interreg plánuje aj prepojenie západného Slovenska a Rakúska s Českou republikou pomocou cyklotrasy s názvom „Región cyklistiky a vín: Wienviertel- Južná Morava“. Jeho súčasťou budú trasy vínnej turistiky. Zúčastniť by sa ho malo spolu 19 obcí. Beáta Šeböová zo správy pamiatkových fondov v Komárne. V každej sa pritom zriadi miesto, kde budú prezentovať atrakcie súvisiace s ich vinárskou tradíciou. „Vybudovaním cyklotrasy sa možnosti obce a regiónu podstatne zväčšia. Rozšíri sa rozvoj cestovného ruchu v oblasti. Navyše, v prípade prihraničných regiónoch, napríklad pri rieke Morava alebo Dunaj tak vznikajú možnosti prepojenia týchto regiónov,“ uvádza Lovásiková.

Nie je všetko ideálne

Malé Dvorníky sa nachádzajú len tri kilometre od svojho väčšieho suseda Dunajskej stredy. Vďaka napojeniu na cyklotrasu vedúcu cez tri štáty sa v obci s necelou tisíckou obyvateľov podarilo zlepšiť infraštruktúru. Navyše, cestu využívajú aj samotní obyvatelia na návštevu termálneho kúpaliska v neďalekom okresnom meste.

„Cyklotrasa vybudovaná v roku 2008 je veľmi populárna. Jej výhodami sú najmä bezpečnosť a pohodlnosť. Ľudia sú s nápadom veľmi spokojní,“ vraví starosta obce Zoltán Marczell a zároveň dodáva, že s realizácia prebehla bez problémov.

Nie všade je však situácia rovnaká. V samotnom hlavnom meste k dokončeniu medzinárodnej cyklistickej trasy stále chýba dobudovanie posledného úseku. „Budovať cyklotrasy v Bratislave je zložité. Problémy súvisia najmä s majetkoprávnym usporiadaním a boomom v doprave,“ povedala pre SME Katarína Szabová z mestskej organizácie STaRZ, ktorá má na starosti medzinárodné a mestské cyklotrasy.

Pri rozhovore s EurActiv vyjadrila Szabová nespokojnosť s tým, že aj po niekoľkých rokoch od začatia projektu sa stále nepodarilo ho ukončiť. „Problémom sú najmä formálne veci, ktoré sa mohli dávno vyriešiť.“

K jej dostavaniu by však malo dôjsť už tento rok. Ďalším problémom sú nedostatočné značenie či problém zohnať mapu pre tých, ktorí danú oblasť nepoznajú. Pre cyklistu je tak v súčasnosti zložité dostať sa priamo z mesta do rekreačných zón.

Napriek tomu však medzinárodnú cyklotrasu alebo jej časť ročne využije niekoľko tisíc ľudí, mnoho z nich sú rodiny s deťmi.

Cyklotrasám sa zároveň darí lámať bariéry medzi jednotlivými štátmi i vďaka Schengenu sa v povedomí ľudí pomaly vytvára spoločný, európsky priestor. Regióny učia spolupracovať, spájať sa a koordinovať svoje činnosti.

Eurofondy na Slovensku

Na Slovensku je čerpanie eurofondov pomerne nová záležitosť. S tým súvisia aj problémy a nedostatky v tejto oblasti. Napriek tomu, že krajina dostala v rámci programového balíka na roky 2007 až 2013 rekordnú sumu 11,3 miliardy eur, prostriedky sa doposiaľ vo veľkej miere nepodarilo prerozdeliť. Navyše, „čerpanie fondov je rozhodne náročnejšie, komplikovanejšie a nedostupnejšie oproti predchádzajúcemu obdobiu,“ uvádza starostka jedného zo slovenských miest.
Veľký podiel na tom má byrokracia. Mnoho prekážok tohto druhu, s ktorými sa koneční prijímatelia stretávajú má lokálny pôvod, to znamená, že nám ich nikto z Bruselu nenanútil.
„Dnes sú EÚ fondy bežne vnímané ako niečo nesmierne administratívne náročné s množstvom nezmyselných pravidiel. Už pri podávaní projektu existuje zbytočná administratívna záťaž. Riadiace orgány vyžadujú množstvo tlačív, ktoré v tejto fáze vôbec nepotrebujú,“ uvádza Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a dodáva: „Rôzne projekty sú nezmyselne diskvalifi kované kvôli zle napísaným čiarkam či dátumom.“
Mnohé obce, najmä tie menšie, rôzne prekážky preto odradia. „Na našich rokovania nás starostovia menších obcí upozornili, že napriek tomu, že už majú projekty vypracované, zvažujú ich podanie,“ povedala pre EurActiv hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Helena Poláková a dodáva: „V tomto roku je dopad fi nančnej a hospodárskej krízy na rozpočty obcí oveľa vyšší ako sa očakávalo.“
Zmeny v tejto oblasti sa však dejú, i keď pomaly. „Byrokracia existuje aj keď oproti predošlému programovaciemu obdobiu sa niektoré procesy zjednodušili. U niektorých opatrení je stále príliš dlhá doba od podania žiadosti o platbu po jej vyplatenie a podobne,“ hovorí Miroslav Babka zo Združenia miest a obcí Liptova.

Krátkodobé vízie

Ďalším problémom ostáva, že sa často schvália projekty, ktorých životnosť zanikne spolu s tým ako prestanú dostávať prostriedky z eurofondov. „Myslím, že sú dva okruhy príčin. Prvá súvisí s tým, že projekty sú ekonomicky ľahšie dostupné, teda subjekty, ktoré by si z ekonomického hľadiska nemohli dovoliť o projektoch uvažovať, sa o projekty uchádzajú. Tým vzniká riziko, že po jeho skončení nebudú schopné v ňom pokračovať. Týka sa to aj projektov ako je obnova školy, kde obec nie je z dlhodobého hľadiska schopná zabezpečiť dostatok žiakov a môže dôjsť k jej zatvoreniu. Druhý okruh príčin súvisí s výberovým procesom, kde sa málo pozornosti venuje udržateľnosti projektu. Výberové komisie a hodnotitelia často nie sú schopní adekvátne posúdiť relevantnosť projektu z pohľadu dlhodobej udržateľnosti. Stáva sa tak, že sú podporované projekty, ktoré nemajú zaistenú udržateľnosť.“