Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
620 územných plánov
946 článkov
4805 fotografií
16. 05. 2022, meniny má: Svetozár
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.
Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Čo spraviť s uhoľnými baňami po ich zatvorení?
Le Viadukt je stavba z 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako zvýšená železničná trať. Jeho cesta je vybudovaná nad radom podporných oblúkov a mesto ho zaujímavo rekonštruovalo na dlhý zelený chodník – “la Coulee verte”.
Architekt J. Mayer. H dokončil obrovský drevený mrežovaný prístrešok ako súčasť námestia v Seville v Španielsku. Pod prístreškom je archeologické múzeum, zeleninový trh, bary a reštaurácie…
Kolískou ozelenených striech bola s najväčšou pravdepodobnosťou oblasť stredného východu. A to hlavne staroveká Mezopotámia, Asýria a Babylon.
Architekti Yasutaka Yoshimura v spolupráci s Nikde Resort iniciovali projekt Ex-Container aby poskytli okamžité bývanie pre tých, ktorí boli evakuovaní po zemetrasení a tsunami, ktorá postihla Japonsko 11. marca 2011.
Novú tvár dostane malé nórske mestečko Andalsnes, ktoré je vstupnou bránou do majestátnych fjordov, návrhom „hotela na koľajniciach“ z dielne architekta Jagnefälta Miltona.
Ako sa ambiciózny cieľ Vancouveru stať sa do roku 2020 „Greenest City” – “Najzelenšie mesto sveta“ odzrkadľuje v tvorbe mesta? V ktorej mierke sa udržateľné plánovanie a zavádzanie moderných technológií prejavuje ako najreálnejšie a najzmysluplnejšie: na úrovni jednotlivých budov alebo veľkých urbánnych celkov? Či plánovanie nových území alebo transformácia existujúcich mestských častí – je “zelená prestavba” zo spoločenského a finančného hľadiska realizovateľná? Tento článok popisom niekoľkých urbanistických zásahov vo Vancouveri načrtne odpovede na tieto otázky.
Michal Burák patrí k architektom, ktorí sa venujú navrhovaniu budov aj územnému plánovaniu. Prácu v oboch sférach považuje za vzájomne prínosnú, dokáže sa vďaka nej pozrieť na budovu v širších súvislostiach a, naopak, pri územnom plánovaní myslieť na reálnu mierku či detail navrhovaných priestorov, v akej človek v skutočnosti žije. Tieto dve oblasti mu však akoby nestačili. Venuje sa aj výstavám, tvorbe knižných publikácií o architektúre a urbanizme a hlavne vývoju a prevádzkovaniu informačného portálu o územnom plánovaní, k čomu ho motivuje hlavne snaha o participáciu verejnosti na procese územného navrhovania.
Na pravom brehu Dunaja má v oblasti zdrže Hrušov v Čunove vyrásť nové medzinárodné stredisko športu a cestovného ruchu Danubia Park. V areáli sa na ploche 220 hektárov pripravuje výstavba množstva zariadení a atrakcií pre rekreačných i vrcholových športovcov, turistov aj bežných návštevníkov. Investor, ktorým je spoločnosť Danubia Invest, nedávno hľadala prostredníctvom urbanisticko-architektonickej súťaže vhodné riešenie niektorých objektov Danubia Parku. Táto verejná anonymná súťaž, ktorá bola overená Slovenskou komorou architektov, priniesla zaujímavé výsledky.
Mnohé európske mestá, ktoré ležia na brehoch riek – často oveľa menej majestátnych, ako je Dunaj –, si svoje nábrežie naplno užívajú. Nábrežie Dunaja v Bratislave však patrilo ešte donedávna k tým častiam mesta, ktoré akoby ani neboli súčasťou centra hlavného mesta stredoeurópskeho štátu. To sa však začalo v posledných rokoch meniť. Pribudli tu novostavby, niektoré objekty sa zrekonštruovali a takisto sa vybudovala protipovodňová ochrana. Bratislavčania boli však naučení vnímať nábrežie, iba keď cestovali cez most na druhú stranu rieky. Mesto sa však musí vedieť ukázať aj od rieky. Nasledujúce série fotografií približujú, ako sa nábrežie menilo z pohľadu človeka, ktorý sa mestom plaví na lodi, či už ide o turistu prichádzajúceho do Bratislavy na výletnej lodi, alebo jednoducho Bratislavčana, ktorý sa mestom plaví na svojom kanoe podobne ako autor fotografií. Fotografie vznikli v rozpätí rokov 2007 až 2010 – pozrime sa, ako sa za tieto štyri roky nábrežie menilo.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne