Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

14. 11. 2018, meniny má: Irma

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Dobrá pôžička

    Ahoj,

    Chcem, aby všetci na tejto stránke vedeli, že Annie Terry je milá a dôvera hodná dáma. …

    13. 11. 2018 / 19:46 | Ponuka pôžičky

  • WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE

    WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE, we are registered and guaranteed loan …

    13. 11. 2018 / 18:18 | Phd. frank Hernandez

  • svedectvo

    Ahoj, Hľadáte renomovaného veriteľa, unavený tým, že ho odmietnete v bankách a hypotéke, ste …

    13. 11. 2018 / 17:29 | Jessica

  • svedectvo

    Ahoj, Hľadáte renomovaného veriteľa, unavený tým, že ho odmietnete v bankách a hypotéke, ste …

    13. 11. 2018 / 17:27 | Jessica

  • RE: Potrebujete skutočný kredit?

    Ahoj chlapci, som Agata, práve som získal úver vo výške 100.000 € od Wendy Finance, pôžičkový …

    13. 11. 2018 / 13:03 | Agata

O architektúre a urbanizácii

neutelings-2010-jpg.jpg

Výber z toho, čo odznelo na 14. konferencii FORUM 2000 v Prahe v októbri 2010

Willem Jan Neutelings – jeden z popredných súčasných európskych architektov, Rotterdam

neutelings-2010-jpg.jpg Pred päťtisíc rokmi vzniklo v Mezopotámii prvé mesto. Pred tritisíc rokmi Gréci vymysleli pravidelnú uličnú sieť a pred dvoma tisícmi rokmi Rímania postavili prvé bytové domy. Keď počet obyvateľov v Ríme dosiahol jeden milión, museli začať „skladať ľudí nad seba“. Pred stopäťdesiatimi rokmi pán Otis vynašiel výťah. Odvtedy sme schopní stavať mrakodrapy. V rovnakej dobe Briti vynašli podzemnú dráhu, čo umožnilo zdvojnásobiť kapacitu ulíc – v podzemí. My ako architekti, inžinieri a projektanti sa môžeme stále snažiť rozširovať svoje nástroje a zväčšovať objemy stavieb. Toto zväčšovanie súčasne však znižuje kvalitu života.
Ľudia za posledných dvadsať rokov postavili viac stavieb ako za uplynulých päť tisíc rokov. Možno očakávať, že v najbližších dvadsať rokoch sa postaví viac budov ako v uplynulých dvadsiatich rokoch.
Čína začína stavať viac ako štyristo nových miest s vyše miliónom obyvateľov, teda asi takých veľkých ako je Praha.

Richard Burdett – profesor urbanizmu, Londýn

richard-burdett.jpg V mestách ako napríklad Šanghaj sa v posledných dvadsiatichpiatich rokoch zvýšil počet budov vyšších ako osem poschodí zo stodvadsať na desať tisíc.
Množstvo dopravy produkované mestom je enormné. V Sao Paule ľudia kupujú denne tisíc aut. To má spoločenské dopady. V Bangkoku napríklad ľudia dávajú ráno do áut deti na cestu do školy o piatej hodine v pyžame aby dospávali cestou, a tiež tam raňajkovali, keďže cesta trvá denne štyri hodiny. Večerajú v aute na ceste domov… To má veľké dôsledky na vzťahy v rodinách, medzi ľuďmi, medzi občanmi.
Londýn sa zväčšuje o 150 tisíc obyvateľov ročne. Väčšina z nich sa narodila mimo Londýna.
Súčasný starosta Londýna zaviedol pred desiatimi rokmi poplatky za vjazd aut do centra mesta, čo spôsobilo, že je tam o štvrtinu menej aut a znečistenie kleslo o 22 percent.
Vo východnom Londýne žijú ľudia chudobnejší, menej vzdelaní a s horším zdravotným stavom. Nedávna štúdia ukázala, že keď idete zo západného do východného Londýna metrom „Jubilee Line“, tak s každou zastávkou stratíte jeden rok predpokladanej dĺžky života. Keď sa narodí človek na západe mesta dožije sa predpokladanej dĺžky života 78 rokov, keď na východe Londýna, tak len 70 rokov. Sociálny nepomer je dramatický. Medzi týmito dvoma časťami mesta vzniká areál olympijských hier v roku 2012. Je to príklad ako sa dá mesto projektovať, nielen spojením a využitím voľného priestoru, ale aj spojením spoločenských vrstiev.
Možno sa všetci zhodneme na tom, že už nechceme tvoriť jednorozmerné mestá, ktoré končia v exkluzivite. Čo nám ale teraz chýba – to je komplexnosť jednoduchých mestských systémov a ich schopnosť absorbovať rôzne úrovne zapojenia, ktoré prináša život. Tí, čo sa zapodievajú mestami by sa nemali zriekať zodpovednosti robiť ich lepšími. Možno by sme mali byť len viac nápadití ako ich urobiť komplexnejšími – udržateľnejšími vo všetkých ich dimenziách.

Deyan Sudjic – riaditeľ múzea dizajnu v Londýne

deyan-sudjic.jpg Práve mestá sú nástrojom, ktorý môže posunúť ľudí z dedín na cestu k vyššej úrovni života.
Neviem, či je to ľavicová alebo pravicová perspektíva, ktorá vidí v urbanizácii len problém. Na oboch koncoch politického spektra by sme mohli nájsť neustále podozrievanie voči mestu, možno dokonca až napätie medzi mestami a národným štátom… Mestá sú, samozrejme, staršie ako národy, sú to pravdepodobne prirodzenejšie formy spoločenského usporiadania. Mesto – ako ho ja chápem a používam – je ako „jedálny lístok“, je miestom, ktoré dáva ľuďom šancu byť tým, čím chcú byť. Niekomu sa to darí výrazne lepšie, niekomu dobre, niekomu veľmi zle. Mesto dáva ľuďom uniknúť z formálneho spoločenského prostredia vidieckeho sveta, ktorý neponúka možnosti ani slobodu, kde nie je žiadúce byť odlišný alebo iný. Dobré mesto to dokáže ponúknuť.
V roku 1900 malo len 16 miest na svete viac ako milión obyvateľov. Dnes je takých viac ako štyristo. A nie je ich len viac, ale sú aj oveľa väčšie ako kedykoľvek predtým.
Architekti a stavitelia miest vždy museli byť chorobní optimisti, ak nie rovno „fantasti“. Politici majú zasa radi žeriavy, potrebujú riešenia na jedno volebné obdobie a žeriavy im takéto riešenia prinesú. Výsledkom je nepretržitý cyklus demolácií a rekonštrukcií ako náhrada za ucelenú koncepciu riešenia hlbších a komplexnejších problémov mesta.
Úspešné mestá umožňujú ľuďom byť tým, čím chcú byť, neúspešné mestá nútia ľudí byť tými, čo chcú ostatní. Úspešné mesto má ľahko použiteľný systém dopravy, neúspešné mesto sa snaží zakázať autá. Úspešné mesto má priestor nielen pre tie úplne zrejmé impulzy, ale má byť otvorené aj tým neočakávaným a novým myšlienkám. Neúspešné mesto je voči budúcnosti zadebnené.

Juhani Pallasmaa – architekt v slobodnom povolaní s vlastným architektonickým ateliérom, bývalý riaditeľ Múzea fínskej architektúry, Helsinky

juhani-pallasmaa.jpg Niektorá dnešná módna až ohromujúca architektúra zvádza oko (Show Business – poznámka autora článku), tvorí mýtus individuálnej kreativity, ale zriedkakedy prispieva k jednote a významu prostredia, do ktorého je zasadená. A predsa, veľká architektúra namiesto prezieravého a zahanbujúceho postoja voči svojim menej cenným susedom – opačne – vždy zdokonaľuje kontext, v ktorom je zasadená a všednému prostrediu pridáva na hodnote. Súhrnná kvalita a ucelenosť prostredia majú často väčšiu hodnotu ako jednotlivé budovy v prvom pláne. Primárnou zodpovednosťou architektúry je preto prispievať k integrácii a harmonizácii krajiny, mesta či obce. Aj tie najradikálnejšie, ale kvalitné architektonické diela vo svojom dôsledku posilňujú kontinuitu a chápanie tradície, a tak dopĺňajú kultúrny a kolektívny príbeh, namiesto toho aby ho rozbíjali. Pravá radikálnosť je zakotvená v hlbokom porozumení a zmysle pre zodpovednosť.
Nemala by architektúra prispievať ku kultúre, rovnosti, ľudskej dôstojnosti a optimizmu viac, ako sa podkladať účelom konzumu, obchodným, reklamným a súkromným záujmom?

Fumihiko Maki – jeden z najvýznamnejších súčasných svetových architektov, držiteľ Pritzkerovej ceny, Zlatej medaily Medzinárodnej únie architektov, ceny Premium Imperiale a Ceny princa z Walesu, Tokio

fumihiko-maki-b.jpg V posledných časoch počúvame od niektorých mladých architektov, že v myšlienkach a projektoch Le Corbusiera alebo Miesa van der Roheho nie je nič, čo by ich mohlo zaujímať. Iste, byť avantgardným, asi u nich znamená odmietnuť minulosť. Avšak architektonická kultúra nie je raketová strela mieriaca do budúcnosti s avantgardou na špici. Kultúra architektúry by mohla byť skôr prirovnaná k pohybu vĺn na mori. Jednotlivé vlny o seba narážajú a stretávajú sa, daktoré zanikajú a iné sa spájajú v jednu mohutnú vlnu. Každý deň cítime, že sa stávame súčasťou vĺn, ktoré sa zrodili na začiatku 20. storočia.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 89 | T: 0.424475

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne