Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
546 územných plánov
735 článkov
3764 fotografií
17. 05. 2012, meniny má: Gizela
Diskutujte s Janem Gehlem, Reinierem de Graafem, Janette Sadik-Khan: poslední volná místa pro přihlášení na konferenci reSITE. UzemnePlany.sk opäť ako partner podujatia.
Nový ročník Dní dizajnu a architektúry je na spadnutie, portál UzemnePlany.sk ako hlavný mediálny partner prináša všetky potrebné informácie.
East Side Architecture predstaví v poradí už druhú samostatnú tematickú výstavu. Tentokrát to bude retrospektívna výstava jedného z najvýraznejších architektonických ateliérov na východe krajiny – Architektonické štúdio Atrium z Košíc.
Pozvánka na odbornú konferenciu: Zásady umiestňovania výškových budov v mestách.
v pondelok 14.mája 2012 o 16:00 Faustova sieň Mestského múzea, Radničná 1, Bratislava
Návrhy na tohtoročnú Cenu sa podávajú do 30. 6. 2012.
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
11. 05. 2012 / 13:30 | 3
26. 04. 2012 / 08:15 | 1
Súťaž na Kulturpark v košických kasárňach má víťaza
16. 04. 2012 / 19:39 | 7
14. 04. 2012 / 00:03 | 19
11. 04. 2012 / 09:26 | 98
Plne s súhlsím s názorom, že sú to podvodníci, obidvaja. Na Kvlačalovej ulici nechali rozoztavanú …
11. 05. 2012 / 13:30 | Kalrkulka
pekna hovadina
26. 04. 2012 / 08:15 | forsberg
RE: RE: Kulturpark verzus Safranova zahrada
ved z toho vyplyva aj nazov developerskeho projektu: po roku 2013 tam bude kultury ako safranu :) tzv. …
16. 04. 2012 / 19:39 | host
RE: Kulturpark verzus Safranova zahrada
projekt safranova zahrada
16. 04. 2012 / 19:30 | admin
RE: Kulturpark verzus Safranova zahrada
ono to velmi krasne ukazuje o com zrejme cely kulturpark bude, az rok 2013 skonci. jeden vyborny developersky …
16. 04. 2012 / 19:24 | kolem
Nitra mala vďaka svojej histórii a nezameniteľnej scenérii mesta rozkladajúceho sa na siedmich vŕškoch svojim návštevníkom vždy čo ponúknuť. Po jednom-dvoch dňoch strávených v meste však turisti odchádzali ďalej a na to, aby ponúkala dostatok príležitostí na príjemné chvíle vo verejných priestoroch nielen turistom, ale hlavne svojim vlastným obyvateľom, akoby ani nemyslela. Mesto bývalo už podvečer prázdne a často sa o ňom hovorilo s rozprávkovým prirovnaním „spiaca krásavica“. Nedávno však v meste pribudlo viacero obnovených verejných priestorov, ktoré si domáci i dovolenkári obľúbili a z ktorých je zrejmé, že si Nitra chce svoju krásu naplno užívať.
V Spolku architektov Slovenska (SAS) v Galérii architektúry bola v septembri za účasti predstaviteľov Slovnaftu, Fakulty architektúry, Stavebnej fakulty STU a SAS otvorená výstava študentských projektov a riešenie konverzie administratívno-skladovej zóny Slovnaftu v Bratislave. Po vlaňajšom prvom ročníku s deviatimi projektmi sa do druhého ročníka prihlásilo 20 návrhov v dvoch kategóriách – urbanistickej a architektonickej. Ak vlani to bolo trochu neisté tápanie v hľadaní, tentoraz to už bolo sebavedomé vykročenie k novej budúcnosti, k riešeniu územia ponúkajúceho veľmi zaujímavý potenciál rozvoja. Jednotlivé návrhy priniesli množstvo zaujímavých a podnetných myšlienok, ktoré určite zarezonujú pri plánovanej zmene územného plánu aj v riešení jednotlivých objektov.
O tom, že príklady úspešnej a kvalitnej revitalizácie opustených výrobných a skladovacích areálov, dokonca s pamiatkovo chránenými objektmi industriálnej architektúry, netreba hľadať len vo vyspelom západnom svete, sa možno presvedčiť aj v Tallinne, v hlavnom meste Estónska. V tejto krajine poznačenej sovietskou okupáciou a rokmi socialistického plánovaného hospodárstva, podobne ako na Slovensku, sa až do súčasnosti zachovali zanedbané, nevyužívané, fyzicky i morálne zastarané fabriky a továrne s hodnotnými príkladmi industriálnej architektúry ako svedectvom ranokapitalistického rozkvetu spoločnosti najmä na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ako je pre celé Pobaltie typické, najviac takýchto objektov a celkov sa nachádza v najväčšom a súčasne aj hlavnom meste krajiny.
V rokoch 2000 až 2010 prebiehala v nemeckom meste Lausitz v bývalom banskom regióne medzinárodná stavebná výstava Internationale Bauaustellung (IBA). Vďaka exemplárnym projektom a ďalším projektom EÚ sa výstava stala ekonomickým, kreatívnym a ekologickým impulzom štrukturálnych zmien v tomto banskom regióne južného Brandenburgu. Mesto Lausitz bolo viac ako 150 rokov centrom hnedouhoľnej ťažby, čo zanechalo neprehliadnuteľné zmeny na celkovom ráze krajiny. Miesto, ktoré bolo za čias NDR centrom energie, sa dnes premenilo na najväčšie krajinárske stavenisko Európy. Nejde len o prerod samotnej krajiny, ide tu aj o procesy spojené so zmenami v ťažbe, ochrane industriálnych pamiatok a hľadaní nových možností a príležitostí tohto regiónu.
Brownfieldy a s nimi súvisiace environmentálne záťaže sú negatívnymi prvkami, ktoré predstavujú aj ekonomickú záťaž, pretože ich odstraňovanie je značne nákladné. Navyše dokázateľne pôsobia depresívne na psychiku človeka a majú deštrukčný vplyv na sociálne vzťahy. Krajiny EÚ v rámci podpory rozvoja miest podporujú tiež program revitalizácie brownfieldov. Krajinné výstavy sú jedným z nástrojov revitalizácie brownfieldov, pričom dochádza k zmene ich funkcie z priemyselnej zóny na verejné, resp. verejnosti prístupné priestranstvo. Systém krajinných výstav je overený najmä v Nemecku, ale postupne sa k tomuto systému pridalo Rakúsko, Holandsko a o jeho zavedení uvažujú aj iné krajiny.
Ostrava je príkladom mesta, ktorého rozmach sa spája s priemyselnou revolúciou, ťažbou uhlia, so železnicou, s hutami, oceliarňami a ďalšími oblasťami prevažne ťažkého priemyslu. Vzniknuté podniky často obklopovali obytné štvrte, typické boli banícke kolónie v blízkosti baní. Na začiatku 90. rokov minulého storočia však prišli veľké zmeny v podobe zatvorenia baní a redukcie priemyselných podnikov. Tento trend priniesol rad nových javov. Jedným z nich je aj vznik brownfieldov, ktoré v dôsledku historického vývoja Ostravy často ležia v intraviláne mesta. Ako sa mesto popasovalo s ich využitím?
Mesto či obec je živý organizmus, ktorý vzniká, žije, mení sa, rastie a zaniká. Vždy sa snaží dostať do stavu stability, pretože vtedy mu stačí na jeho existenciu a plynulý chod vydať najmenšie množstvo zdrojov a energie. Pôsobením viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov dochádza k potrebe intervencie do tohto stabilného chodu, aby došlo k rastu, optimalizácii a ďalšiemu rozvoju štruktúry. Každý zásah znamená zmenu, ktorá spôsobuje v území jeho čiastočnú destabilizáciu, narušuje zabehané vzťahy a vzápätí vytvára nové väzby, preskupuje gravitačné jadrá a tvorí medzi nimi nové vzťahy. Pozrime sa na tri prípady revitalizácie brownfieldov na území regiónu Poprad-Tatry na západnom Spiši, ktoré sa líšia v tom, či zachovávajú pôvodnú funkciu alebo ju menia, ale aj v miere stavebných zásahov do pôvodnej štruktúry.
High Line je výsledkom synergie mnohých pozitívnych síl, ktoré sa stretli v dnes už známom newyorskom projekte. Citlivý urbanistický a architektonický zásah prakticky zrecykloval 2,5-kilometrový úsek opustenej nadzemnej dráhy na park s promenádou „vznášajúcou“ sa deväť metrov nad zemou a umožňujúcou návštevníkom zažiť dolný Manhattan doslova z novej perspektívy. Obchodnou značkou projektu sa stal atraktívny dizajn originálnych prvkov a mobiliára, ktorý rezonuje s krajinárskymi úpravami inšpirovanými pôvodnou náletovou zeleňou.
Mnoho rokov sa v zahraničí ani na Slovensku nevenovala brownfieldom dostatočná pozornosť. Avšak environmentálne problémy, nedostatok voľných plôch a stupňujúce sa požiadavky na funkčnú integráciu všetkých území v rámci mesta či obce vedú k tomu, že sa problematike rehabilitácie a regenerácie postihnutých území venuje vo svete a osobitne v krajinách Európskej únie čoraz väčšia pozornosť. Napriek finančnej a časovej náročnosti tohto procesu zahraničná prax ukazuje, že zhodnotenie brownfieldov môže prekonať všetky súčasné očakávania. Potenciály a možnosti ich využitia sa stávajú často dôležitou konkurenčnou výhodou mesta alebo obce v celoeurópskej konkurenčnej súťaži o investície, obyvateľov či návštevníkov.
Poľnohospodárstvo tvorilo primárny sektor výroby, základ ekonomického fungovania vidieka. Zmena charakteru hospodárskych vzťahov vyvolaná spločensko-politickými zmenami a technickým a technologickým pokrokom vniesla do prostredia dovtedy konzervatívneho vidieka zásadný prevrat. Poľnohospodárska výroba sa výrazne utlmila, pracovné príležitosti rapídne ubudli, budovy a zariadenia sa v mnohých obciach prestali úplne využívať a začali pustnúť. Ak počas plnej prevádzky nie vždy poľnohospodárske objekty zapadali do koloritu krajiny, v stave devastácie sa stali jej nevypočítateľnou záťažou. Revitalizácia a prinavrátenie hospodárskej hodnoty poľnohospodárskym dvorom, objektom a stavbám je dlhodobým, pre obec často priveľmi náročným procesom. Systémový prístup a pozitívne príklady môžu naznačiť, ako postupovať, aby sa záťaž obce premenila na jej konkurenčnú výhodu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2011 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne