Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
578 územných plánov
863 článkov
4471 fotografií
18. 05. 2013, meniny má: Viola
/Bratislava 7. máj 2013/ Najlepšími rezidenčnými developermi Slovenskej republiky za rok 2012 sú developeri projektov Mladé Čunovo v kategórii pozemky a Slnečnice v kategórii rodinné domy. Pilotný ročník súťaže vyhlásil časopis Reality SK a realitný portál reality.sk pod záštitou hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy Ing. arch. Ingrid Konrad. Portál UzemnePlany.sk ako mediálny partner.
Vyhlásenie výsledkov „Najlepší rezidenčný developer SR 2012“ sa uskutočni 7. mája o 10.30 v priestoroch Spolku architektov Slovenska.
Srdečne Vás pozývame na 22. večer PechaKucha Night Bratislava, s podtitulom Višegrad edition, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 18. 4. v Kine Nostalgia na Súťažnej 18.
Európska cena za výnimočný počin v oblasti obnovy kultúrneho dedičstva Europa Nostra si tento rok pripomenie 50. výročie svojej existencie. Pri príležitosti hodnotenia minulosti sa chceme pozerať do budúcnosti. Chceme sa venovať otázkam motivácií občanov a organizácií zaoberajúcimi sa reštaurovaním, záchranou a podporou industriálneho dedičstva.
Hosť: architekt Marcio Kogan / Brazília Dátum: 5.apríl 2013 o 19tej, Divadlo Meteorit, Čulenova 3, Bratislava
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
16. 04. 2013 / 21:43 | 10
16. 04. 2013 / 16:20 | 6
16. 04. 2013 / 13:46 | 2
27. 03. 2013 / 23:12 | 8
12. 03. 2013 / 10:22 | 1
RE: RE: RE: Zahradkarska oblast Raci potok
Tak to hore je vykres dopravy. Treba pozerat Komplexny vykres –16. 04. 2013 / 21:43 | admin
RE: RE: Zahradkarska oblast Raci potok
…
16. 04. 2013 / 21:11 | Juraj
RE: RE: RE: RE: Prečo nás obec neinformovala ?
dobra otazka:)
16. 04. 2013 / 16:20 | dotaz
nie nie nie
16. 04. 2013 / 13:46 | nie
RE: RE: RE: Prečo nás obec neinformovala ?
…
15. 04. 2013 / 21:17 | investor
Rozsiahlosť komplexu objektov Officine Grandi Riparazioni (OGR), Veľkých opravných dielní na údržbu lokomotív, ilustruje dôležitosť, akú zohral rozvoj železníc v procese premeny Turína na priemyselné mesto. Pôsobivá a zároveň stroho jednoduchá architektúra priestranných hál, ktoré sú situované dnes už v súvisle zastavanom území, ako aj ich spoločensko-historické pozadie, predurčilo charakter nového využitia. Talianski architekti 5+1AA navrhli novú architektúru pre výstavné priestory tak, že sa len zľahka dotýka pôvodných konštrukcií a necháva naďalej dýchať priemyselnú atmosféru, ktorá podfarbuje súčasné kultúrne podujatia.
Uvedený problém rezonuje v odborných kruhoch už niekoľko desaťročí a napriek tomu, že sa dospelo aj v teoretickej rovine k jeho konkrétnemu pomenovaniu a k určitým východiskám na jeho riešenie, stále pretrvávajú tie isté nedostatky, vyplývajúce z rovnakých príčin, ktorých spoločným menovateľom je v podstate nechuť popasovať sa s niektorými technickými problémami. Proces obnovy historického prostredia možno prezentovať na dvoch odlišných príkladoch – objektu na Hlbokej v Bratislave a budovy mincovne v Kremnici.
Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý generálnou konferenciou UNESCO v roku 1972. Cieľom bolo vytvoriť podmienky na ochranu a zachovanie tých častí kultúrneho dedičstva ľudstva, ktoré majú význam ako dokument zásadného pokroku ľudskej civilizácie v rozličných oblastiach života, alebo ako unikátne lokálne riešenia životných podmienok a potrieb človeka. Za najvážnejšie ohrozenie kultúrneho dedičstva ľudstva boli identifikované meniace sa sociálne a ekonomické podmienky vo svete1). Architektonická tvorba je ich súčasťou – niekedy ako iniciátor, inokedy ako dôsledok. Preto sa naskytajú otázky: Aký je jej aktuálny stav? Ako sa uplatňuje v prostredí najprísnejšej ochrany diel našich predkov?
Z Á K O N 226 zo 6. júla 2011 o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí
Metodické usmernenie pre stavebné úrady a krajské stavebné úrady k problematike povoľovania terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny alebo odtokové pomery v území (napr. pri realizácii systémov spomaľujúcich odtok zrážkových vôd z územia do vodného toku z hľadiska ochrany pred povodňami)
V rámci sídelní struktury reprezentují Mnichovice typický obytný satelit příměstského území hlavního města. Intenzivní vazby mezi Mnichovicemi a Prahou vyplývají z velmi dobré vzájemné dopravní dostupnosti obou sídel a zároveň z polohy Mnichovic v atraktivním přírodním prostředí. Podíl ekonomicky aktivních obyvatel vyjíždějících do Prahy za prací se pohybuje v rozmezí 40–49 % a tento trend stále roste. V Mnichovicích je trvale hlášeno 2960 obyvatel, v letních měsících však tento počet vzrůstá až na 6700 lidí. Průzkumy a rozbory byly připraveny v lednu 2010 jako podklad pro zpracování územněplánovací dokumentace.
Text je zhrnutím (abstraktom) pripomienok k návrhu nového zákona, písomne vypracovaných autorizovanými architektami, prof. Ing. arch. Bohumilom Kováčom, PhD., Ing. arch. Janom Komrskom, Ing. arch. Martou Kropilákovou, Ing. arch. Imrichom Pleidelom a Ing. arch. Jurajom Šujanom.
Prvá tohtoročná košická konferencia Stavebného fóra Technologické parky: rozvoj a investičné príležitosti rozprúdila na konci marca 2011 živú diskusiu o ich rozvoji na Slovensku. Ozývali sa hlasy z pôdy univerzitnej, podnikateľskej i verejnej správy. Tie hovorili o doterajších skúsenostiach a konkrétnej praxi, o prioritách, ktoré by sa mali brať do úvahy, o iniciátoroch takýchto projektov, spájaní síl, no najmä o čase, ktorého – v porovnaní so zahraničím i s okolitými štátmi – nemáme nazvyš.
Katedra architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave organizuje jubilejnú desiatu medzinárodnú konferenciu na tému Urbanistické, architektonické a technické aspekty obnovy vidieka, ktorá sa uskutoční 25. mája 2011 v budove Stavebnej fakulty na Ulici Radlinského 11 v Bratislave. Podrobné informácie nájdete v prílohách a na oficiálnych stránkach SvF STU.
Verejné mestské priestory sa týkajú každého. Ovplyvňujú kvalitu nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho obyvateľoch i celej spoločnosti oveľa viac než akokoľvek dobre zacielená kampaň turistického ruchu. Na tom, ako tieto priestory vyzerajú, sa podieľa samospráva, urbanisti, odborníci, developeri, investori aj každý občan svojou činnosťou i tým, ako volil a ako sa zaujíma o veci verejné. Každý vidí túto problematiku a aj svoj podiel na tvorbe verejných priestorov z iného uhla pohľadu. Preto sme s našimi otázkami oslovili hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu, urbanistu Jána Komrsku, architekta zastupujúceho zámery investora Michala Smoleca, dopravného inžiniera Petra Rakšányiho aj výtvarníka Dušana Badu.
Vidiek! Čo vo vás evokuje toto slovo? Ja som vyrastala u babky. Vidiek je pre mňa vôňa chleba, sena, potu, ale i hravosť mačky, spev kohúta, rozkvitnutý sad, hríby v lese, maľované taniere pod hradami, fotky blízkych pri zrkadle, biely obrus na stole, delené okná, zber kláskov, páračky, dedove rozprávky, nekonečná babkina trpezlivosť, skromnosť, láska a bezpečie. Svet, ktorý mi mizne pred očami. Svet, ktorý menia tí, čo ho nezažili a nepoznajú ho. Svet, ktorým mnohí pohŕdajú. Tento svet vlastne meníme vedome či nevedome všetci. Meníme dedinu, meníme vidiecku krajinu.
V PRÍLOHE VÁM NA ZÁKLADE VÝSTUPOV Z PRACOVNEJ PORADY ZO DŇA 12. 1. 2011 ZASIELAME VLÁDNY NÁVRH STAVEBNÉHO ZÁKONA, KTORÝ BOL PREDLOŽENÝ DO NR SR (TLAČ 995). PROSÍME VÁS O ZASLANIE PRIPOMIENOK V TERMÍNE DO 4. 2. 2011 V NASLEDOVNEJ ŠTRUKTÚRE:
Doklady ľudskej činnosti o schopnosti a spôsobe využívania prírodných zdrojov a vyrábania predmetov predstavujú jeden z aspektov vývoja spoločnosti. Významným svedkom tohto pokroku a prameňom informácii sú práve fyzické pozostatky výrobných objektov či zariadení. Patria sem aj prejavy činností človeka v prírode spojené s tým, čo v dnešnej dobe nazývame priemyslom. Početné banské diela – stavby i miesta ťažby, tiež množstvo priestorov a budov rôzneho charakteru predstavujú špecifický kultúrny odkaz, sú dedičstvom nielen pre nás, ale i pre ďalšie generácie. Jeho identifikácia a dokumentácia, ale aj ochrana či údržba a snaha o zachovanie, by preto mali byť samozrejmosťou.
237 Z Á K O N z 20. júna 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odbor územného plánovania MŽP SR v roku 2001 vydalo v súlade s § 17 ods. 3 zákona c. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení vtedy platných predpisov vydalo Metodické usmernenie obstarávania a spracovania územného plánu obce. Vzhl'adom na niektoré zmeny v právnych predpisoch ale aj v spósobe spracovávania územných plánoch obcí konštatujeme, že Metodické usmernenie obstarávania a spracovania územného plánu obce z roku 2001 prestalo byt aktuálne. Z uvedeného dóvodu oznamujeme, že predmetné metodické usmernenie
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ako ústredný orgán územného plánovania vydávame nasledovné metodické usmernenie pre orgány územného plánovania k problematike vyhodnocovania pripomienok k územnoplánovacej dokumentácii podľa § 22 stavebného zákona.
Dňa 1.mája 2010 nadobudol účinnosť zákon číslo 103/2010 Z.z.(ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení eskorších predpisov). Novela zákona bola uverejnená v Zbierke zákonov č. 51/2010 strana 754. Právny predpis mení a dopĺňa zákon č. 162/1995 Z.z. (o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)).1)
Z hľadiska územného plánovania:
Územný plán obce navrhuje funkčné využitie obce a jej priestorové usporiadanie na celom území obce, v jej administratívnych hraniciach, ktoré zahŕňa jeden alebo viac katastrov, vrátane zastavaného a nezastavaného územia obce.
Tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom
Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2013 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne