Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

11. 12. 2018, meniny má: Hilda

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Závažná pôžičková ponuka pre všetkých

    10. 12. 2018 / 14:48 | cécile

  • offerta di prestito tra particolare

    offerta di prestito tra particolare Soprattutto svizzero, canadese, belga o francese offro prestito …

    10. 12. 2018 / 11:36 | marialopezblanco502

  • info.annie_finance@yahoo.com

    Ďakujem Annie Financial Company za pomoc manželovi s úverom, som skutočne prekvapený, keď som …

    09. 12. 2018 / 23:46 | Mila Haugová

  • loan offer

    Dobrý den

    Potřebujete průvodce? Nabízíme finanční a veškeré služby. Naším významným hráčem …

    09. 12. 2018 / 18:37 | Adrian Bayford

  • johnsiphas@gmail.com

    Toto je tá najkrajšia vec, ktorú som kedy zažil. A potrebujem zdieľať toto veľké svedectvo, …

    09. 12. 2018 / 13:57 | Beatrice Modi

Poslanie architektov a urbanistov pri rozvoji miest a obcí

Obr. 1 Vonkajší vzhľad domov je len jedným z kritérií kvality obytného prostredia.

Architektonická činnosť je služba obyvateľstvu. Spoločnosť ju vníma najmä ako tvorbu konkrétnych architektonických diel. Urbanistickú tvorbu však nevníma dostatočne zreteľne. Nosnou úlohou urbanizmu je sledovanie a organizovanie vzťahov nielen medzi jednotlivými architektonickými dielami, ale aj medzi inými spolupôsobiacimi zložkami životného prostredia sídiel. Je úlohou tvorivou a permanentne aktuálnou. Na zviditeľnenie úloh a možností urbanistickej tvorby bolo obnovené pracovisko Urbionu. Jednou z jeho aktivít je vydávanie časopisu Urbanita. Očakáva sa, že mestám a obciam, najmä ich zástupcom, sa časopis stane vodidlom a poradcom pri posudzovaní vhodnosti investorských zámerov, funkčných a priestorových zásahov do našich sídiel a pri rozhodovaní o nich. Bude upozorňovať na potrebu odbornej architektonickej tvorby životného prostredia, informovať o urbanistických aspektoch architektonickej tvorby, rozvíjať urbanistickú vedu a výskum a informovať o nových poznatkoch. Stane sa tak poradcom a oporou aj architektom urbanistom.

Úloha architekta

Obr. 2a Architekt Gočár vytvoril reguláciou mesta Hradec Králové už pred 85 rokmi predpoklady na harmonický kontinuálny rast mesta.

Obr. 2a Architekt Gočár vytvoril reguláciou mesta Hradec Králové už pred 85 rokmi predpoklady na harmonický kontinuálny rast mesta.

Profesia architekta v sebe skrýva mnohoraké oblasti pôsobenia. Nech načrie do ktorejkoľvek z nich, do aktívnej tvorby či do spolupôsobenia pri rozhodovaní o jej zhmotnení do prostredia, vždy obsahuje rozmer služby. Služba, ktorú poskytujú architekti obyvateľstvu pri formovaní miest a obcí tým, že navrhnú konkrétne architektonické dielo, je zväčša dobre zrozumiteľná a vnímaná. Po zrealizovaní nového architektonického diela verejnosť priamo vníma a hodnotí prácu tvorcu – architekta, ktorý vtlačil stavbe jej charakter, architektonické znaky, potrebnú funkčnosť a celkový estetický účinok. Verejnosť hodnotí konkrétny výsledok, ktorý podľa svojich vlastných kritérií a stupnice hodnôt oceňuje ako dobrý, prípadne horší alebo aj ako vynikajúci (obr. 1). Architekt popri uplatnení vlastného talentu a svojich schopností cielene uspokojuje úžitkové a isté estetické požiadavky skupiny ľudí. V prípade bytového domu napríklad jeho nových obyvateľov, stavebníka, obyvateľov mesta či obce.
Obr. 2b – Mestečko Nová Dubnica, ktoré na „zelenej lúke“ vyprojektoval architekt Jiří Kroha, úspešne prežilo nelichotivý „biľag sorely“, a svojbytnú životaschopnosť, bez väčších korekcií, dokazuje aj šesťdesiat rokov po realizácii.

Obr. 2b – Mestečko Nová Dubnica, ktoré na „zelenej lúke“ vyprojektoval architekt Jiří Kroha, úspešne prežilo nelichotivý „biľag sorely“, a svojbytnú životaschopnosť, bez väčších korekcií, dokazuje aj šesťdesiat rokov po realizácii.

Obyvateľstvo miest a obcí sa skladá z rozmanitých skupín, z ktorých každá uprednostňuje iné požiadavky, potreby a záujmy. Vyhovieť súčasne rôznym skupinám líšiacim sa zamestnaním, vekom, mobilitou, vzdelaním, spôsobom oddychu, príjmom či zdravím a mnohými inými kritériami a znakmi je službou vskutku náročnou. Jej výsledky a chápanie urbanizmu sú pritom nepriame, sprostredkované cez pôsobenie jednotlivých zložiek mesta či obce (zeleň, doprava, zástavba) alebo sa vnímajú ako celok (pekné, malebné mesto, opakom je neusporiadané, chaotické mesto). Výsledky sa prejavujú až s odstupom času, po zrealizovaní viacerých investičných zámerov a stavebno-priestorových aktivít.

Úlohou architektov je popri inom práve predvídať súčinné pôsobenie všetkých zložiek priestoru, ktorý spoluvytvárajú. Zodpovedajú nielen za estetický vzhľad miest a obcí, ale aj za to, ako v nich ľudia môžu realizovať svoje požiadavky a nároky na prácu, bývanie, oddych či dopravu.

Nároky na urbanizmus sa menia.

Čas najlepšie overuje hodnoty. Vyše polstoročia potvrdilo, že tak ako organicky rastúcim mestám umožnili regulačné plány ich ďalší hodnotný rozvoj, aj vtedajšie nové hodnotné urbanistické koncepty obytných štvrtí „na zelenej lúke“ dosiaľ dobre fungujú a obyvateľstvo si ich obľúbilo (obr. 2a a 2b). Urbanistické funkcie definované v regulačných a územných plánoch abstrahujú širokú škálu potrieb a činností obyvateľstva do prehľadných, pomerne rovnorodých celkov. S nimi vo všeobecnosti narábame, keď sa zaoberáme väčšími priestorovými jednotkami, ako sú jednotlivé objekty a stavby, teda celými mestskými štvrťami, časťami obcí alebo až katastrálnym územím.
Mestá a obce (sídla) sa na našom území zvyčajne vyvíjali postupne, územným rozložením urbanistických funkcií narastajúcim v čase. Uplatňovalo sa pritom také priestorové usporiadanie, ktoré zodpovedalo požiadavkám príslušnej doby. Napríklad potrebám dopravy, bývania či obchodu zodpovedali pred päťsto či päťdesiatimi rokmi iné plošné a priestorové parametre ako dnes. Pritom niektoré z nich bolo možné premiestniť do nových, vhodnejších podmienok (napr. bývanie, obchod) a niektoré nie (dopravné trasy). Postupne sa vyvíjala aj nezávislosť funkcií od prírodných podmienok. Prirodzené limity životných procesov a aktivít v sídlach prestávajú platiť.
Nové dopravné trasy nemusia viesť len po povrchu, vnárajú sa pod zem či pod vodu. Korčuľovať sa nechodí len vtedy, keď mráz premení vodu na ľad, aj plávať sa dá vo vyhrievaných halách po celý rok.

Obr. 3 Vyústenie bratislavského mosta Apollo do priestoru Košickej ulice sa stalo impulzom na jeho dostavbu. Aj na zbúranie Gumonky – industriálnej stavby. Udialo sa to, čo sa malo udiať?

Obr. 3 Vyústenie bratislavského mosta Apollo do priestoru Košickej ulice sa stalo impulzom na jeho dostavbu. Aj na zbúranie Gumonky – industriálnej stavby. Udialo sa to, čo sa malo udiať?

Mení sa nielen kvalita a škála urbanistických funkcií. Zaznamenávame nároky na súbežné pôsobenie nadštandardných požiadaviek na území – ľudia napríklad požadujú rodinné bývanie v zeleni a zároveň rýchlu dopravu do práce.
Pritom je však na dotknutom území ohrozené dodržiavanie všeobecne platných plošných štandardov hromadného bývania, verejnej zelene, vybavenosti, ale aj štandardov hygieny (oslnenie, hluk, prašnosť).
Hodnotné prírodné potenciály nedokážeme vhodne aktivovať a umocniť. Mnohé územia majú viacero protichodných potenciálov, napríklad sú vhodné jednak na obytnú zástavbu, lebo sú dobre prístupné, majú dobrú orientáciu vzhľadom na svetové strany, sú z nich zaujímavé priehľady do okolia, v blízkosti je územie s atraktívnou vybavenosťou, ale takisto sú potenciálne vhodné aj na verejnú zeleň, a to z rovnakých dôvodov. Pri rozhodovaní o takýchto nezriedka protichodne pôsobiacich potenciáloch územia nebýva dostatok času a ani príslušne aktualizovaných kritérií, a tak sa niekedy nevyberie to najlepšie z možných riešení (obr. 3).

V závislosti od čoho sa pretvára podoba našich miest a obcí, aké kritériá pri tom prevládajú? Rozhoduje moc kapitálu a musia sa mu podvoliť všetci účastníci tvorby a realizácie životného prostredia? Deje sa tak vedome a cielene alebo je to proces zdravého živelného rastu, akým sa kedysi vyvíjali mestá? Treba ho pozorovať, hodnotiť, prípadne riadiť a regulovať? Ako a kto to má robiť?

Teória a prax riadenia rozvoja sídiel

Nielen teória urbanizmu, ale aj dianie v súčasnosti nás presviedča, že rast a rozvoj sídiel nie je vôbec len rastom objemu, čísiel, indexov využitia územia či merateľným rastom rentability a výnosnosti územia.
Kvalitný rast a rozvoj sídiel čoraz väčšmi súvisí so sledovaním a organizovaním vzťahov – vzťahov jednotlivých zložiek prostredia a vzťahov celku k okoliu. Vzťahy medzi urbanistickými funkciami, vzťahy a súvislosti urbanistických priestorov, vzťahy medzi limitmi a potenciálmi, medzi jestvujúcim a požadovaným, vzťahy medzi minulým a súčasným, verejným a súkromným, vzťahy medzi potrebami a možnosťami, medzi prírodným a umelým – to všetko má a musí riešiť urbanizmus ako neustále sa vyvíjajúca veda o zákonitostiach tvorby sídiel a životných podmienkach v nich (obr. 4a a 4b).

Obr. 4a a 4b U nás málo využívaná zložka prostredia – voda. Príklady jej zapojenia do obytného územia formou fontán osviežujúcich deti i dospelých, ale aj pokojnej vodnej plochy alebo využitia brehu rieky na verejný oddych nepochádzajú, žiaľ, z nášho územia Berlín, Kodaň, Štokholm.

Obr. 4a a 4b U nás málo využívaná zložka prostredia – voda. Príklady jej zapojenia do obytného územia formou fontán osviežujúcich deti i dospelých, ale aj pokojnej vodnej plochy alebo využitia brehu rieky na verejný oddych nepochádzajú, žiaľ, z nášho územia (Berlín, Kodaň, Štokholm).

Systematické a kontinuálne sledovanie a vyhodnocovanie javov, konfliktov, problémov, potrieb, pozitívnych aj negatívnych prejavov súčasného spôsobu života sa stáva odborným podkladom, na ktorého základe možno navrhovať, tvoriť a dotvárať sídla a ich časti. Rovnako vytvára odbornú podporu pri argumentácii, diskusii a rozhodovaní dotknutých strán o vhodnosti funkčných a priestorových zásahov do sídiel.

Nosnú časť výskumno-vývojovej činnosti s cieľom tvorby odborných podkladov nemožno vykonávať popri práci tvoriacich či úradujúcich architektov. Zo systému odborných teoreticko-výskumných pracovísk skutočne na istý čas vymizlo pracovisko zaoberajúce sa práve urbanizmom a urbanistickou tvorbou.
Jeho absentujúcu činnosť nemohli suplovať ani sporadicky riešené výskumné úlohy na vysokých školách. Projektové tímy zaoberajúce sa urbanistickou tvorbou používajú staré metodické postupy, viac či menej obratne modelujú staré hodnoty a algoritmy na nové podmienky. Ich práca a výstupy sa hodnotia podľa individuálnych postojov, kritérií a preferencií rozhodovacích orgánov, ktorých pozornosť sa sústreďuje zväčša na úzkostlivé dodržiavanie administratívno- právnych a stavebných predpisov.
Pri posudzovaní kvality urbanistického konceptu v konečnom dôsledku neexistujú kritériá a príslušné odborné podklady, a tak sa kompetencia pracovníkov miestnych a stavebných úradov nemá o čo oprieť a ich odbornú spôsobilosť a zodpovednosť za výsledky preberajú na seba primátori, starostovia, poslanci (obr. 5).

Obr. 5 Rekreačné sídlo Donovaly. Malá obec, veľké domy. Chce obec rozhodnutím o povolení takejto stavby návštevníkov prilákaś alebo odradiś?

Obr. 5 Rekreačné sídlo Donovaly. Malá obec, veľké domy. Chce obec rozhodnutím o povolení takejto stavby návštevníkov prilákaś alebo odradiś?

O výkone architektov, ktorí musia štátu najprv preukázať svoju odbornú zdatnosť, aby od neho získali licenciu – autorizáciu na vykonávanie architektonickej služby obyvateľstvu, tak v konečnej fáze schvaľovania územných plánov ako záväzných podkladov na každú stavebno-priestorovú aktivitu rozhodujú poslanci. Títo zástupcovia obyvateľstva disponujú inými schopnosťami a rozhodujú aj o iných veciach dôležitých pre kvalitný život občanov. A tak výkon osôb licencovaných na vybranú činnosť posudzujú osoby na takúto činnosť nelicencované. To je však uplatnenie princípu demokracie. Práve preto je veľmi dôležité, aby sa pred finálnym rozhodovaním miestnych a mestských zastupiteľstiev vykonala odborná oponentúra predkladaných materiálov a aby odborní pracovníci mali oporu v podkladoch a dokumentoch akceptovaných štátom i verejnosťou.

Architektonická politika Slovenskej republiky, na ktorej prijatie už dlhšie vyzýva Slovenská komora architektov, by pritom mala byť základným dokumentom. Má vytvoriť rámec na to, aby architektonická činnosť – navrhovanie, posudzovanie a rozhodovanie o nej – bola akceptovaná, aby mala svoju oporu v zákone a aby jej výsledky boli objektívnym priemetom hmotných potrieb životného prostredia.

Nové impulzy

Obr. 6 Príklad všeobecnej spoločenskej nemohúcnosti. „Čierny Peter“ sa vložil do rúk Krajskému pamiatkovému úradu. Ten so situáciou žongluje už niekoľko rokov. Nejde však práve tu o urbanistickú koncepciu? Bezmocnosś urbanistov vèítane hlavného architekta je v tomto prípade desivá. Kam to spejeme?

Obr. 6 Príklad všeobecnej spoločenskej nemohúcnosti. „Čierny Peter“ sa vložil do rúk Krajskému pamiatkovému úradu. Ten so situáciou žongluje už niekoľko rokov. Nejde však práve tu o urbanistickú koncepciu? Bezmocnosś urbanistov vèítane hlavného architekta je v tomto prípade desivá. Kam to spejeme?

Kým sa prijme Architektonická politika Slovenskej republiky, v oblasti urbanizmu by malo svoje úlohy plniť revitalizované pracovisko Urbionu. Odborná urbanistická verejnosť od neho očakáva, že bude produkovať aktuálne platné, objektivizované požiadavky spoločnosti na životné prostredie sídiel, ale aj údaje dominantné z hľadiska urbanistickej tvorby a jej posudzovania. Očakáva sa, že z tohto pracoviska budú vychádzať dostatočne silné impulzy a materiály na to, aby mohli architekti urbanisti kvalifikovane podoprieť svoju argumentáciu pri kontakte s verejnosťou a so samosprávou a zohľadniť potreby a záujmy celej škály obyvateľstva. Dnes sa preferuje uspokojovanie potrieb ekonomicky zdatných skupín obyvateľstva často bez presadzovania a akceptovania komplexnej funkčnej a priestorovej harmónie (obr. 6).

Pod tlakom odborne dobre vyzbrojených tvorcov, posudzovateľov a užívateľov životného prostredia by sa situácia v urbanistickom dotváraní sídiel mohla výrazne zlepšiť. Naopak pretrvávajúci tlak sily kapitálu môže v sídlach spôsobiť nevratné a dlhotrvajúce znehodnotenie potenciálne kvalitných a identických území.

Ak teda očakávame nové impulzy a podporu odbornej činnosti urbanistov práve zo strany pracoviska Urbionu, je vhodné si pripomenúť, aké sú možnosti a úlohy architektov pri dotváraní našich miest. Na pojem dotváranie sa kladie dôraz najmä preto, že sme krajinou s pomerne hustým osídlením. Zakladanie nových miest nebude našou hlavnou náplňou. Ale aj zakladanie nových štvrtí s bytovými či rodinnými domami je istou formou dotvárania. Práve pri tejto činnosti treba naše úsilie zamerať na kontinuálne a systematické sledovanie a vytváranie väzieb a vzťahov medzi jadrovými časťami miest a neustále sa dotvárajúcou perifériou, predmestiami a kontaktným prostredím vidieckych sídiel.
Rekapitulácia možností a úloh urbanizmu na stranách nového časopisu je potrebná aj preto, lebo práve v ňom bude možnosť systematicky informovať o výsledkoch našej práce. Tie sú rozhodujúce.
Aj v našej profesii platí, ak parafrázujem výrok istého vedca svetového mena, „objaviť či vymyslieť pre ľudstvo čosi nové, novú teóriu alebo nový patent, nie je také ťažké a namáhavé, ako presadiť ich do praktického života.“

Mission of architects and urbanists in the development of cities and municipalities

Architecture is a service for the population. Society sees it primarily as the building of individual architectural works, which implies that the public does not perceive urban planning sufficiently clearly. The basic task of urbanism is observing and organizing relations between independent projects, as well as between other cooperating elements of the residential environment. This is a creative and constantly contemporaneous task. The Urbion centre was renewed for the purpose of making the tasks and possibilities of urban planning more visible and clearly understood. One of its activities in this area is the publication of Urbanita magazine. It is our expectation that the journal will, for cities and municipalities and their representatives, become a guide and advisor when it comes to considering the appropriateness of investor intentions, functional and spatial interventions in our housing stock, and the decisions which must be taken concerning them. It will point out the need for professional architectural creation of the environment, inform on the urbanism aspects of architectural works, extend the science of urbanism, and keep readers up to date with new knowledge. Thus it will act as advisor and supporter to architects and urban planners.

Ing. arch. Marta Kropiláková je autorizovaná architektka. Pracuje v architektonickom ateliéri MARKROP, s. r. o., ktorý sa zaoberá architektúrou, urbanizmom, dizajnom a umením.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 90 | T: 0.670207

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne