Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

17. 11. 2018, meniny má: Klaudia

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Adrian Gubčo

Autor fotografií

archív autora

Zdroj

publikácia autora

Zobrazení

18138

Dátum vydania

14. 02. 2011

Kategórie článku

Ďalšie diely seriálu

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 1047

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel

historiabratislavy1diel06.jpg

Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, bola skoro vždy iba obyčajné provinčné mesto. V histórii bola zatienená Viedňou, Budapešťou či Prahou. Po získaní nezávislosti Slovenska v roku 1993 sa však Bratislava stala metropolou mladej krajiny. Hoci by sa deväťdesiate roky dali z hľadiska rozvoja mesta nazvať relatívne nudné, teraz, na začiatku 21. storočia, zažíva Bratislava nebývalý stavebný boom.

Tento proces je v dobe internetu a nadvlády médií veľmi pozorne sledovaný. Stavebný rast, akého azda nie je v histórii mesta obdoby, so sebou prináša špecifické a veľmi rôznorodé problémy. Či už je to otázka vplyvov výstavby na životné prostredie, kvalitu života, dopadov na dopravu alebo na estetické cítenie človeka. Cieľom mojej práce je čiastočne poukázať na tieto problémy, ale okrem toho aj naznačiť ich možné riešenie.

Práca je rozdelená na doterajšie, súčasné a budúce rozvojové projekty, ktoré budú ďalej rozdelené podľa jednotlivých oblastí mesta. Chrbticou práce je stavebný rozvoj po roku 1989 a predovšetkým na konci prvého desaťročia 21. storočia, ale v práci priblížim aj historický vývoj mesta.

Samostatnou kapitolou je doprava, ktorá je jednou z najvážnejších otázok pri budovaní novej Bratislavy. V závere by som chcel nechať istý priestor mojej vlastnej úvahe súvisiacej s architektúrou, verejnými priestranstvami a výstavbe ako takej. Práca je obohatená fotografiami, tabuľkami, grafmi a rozhovormi s kompetentnými ľuďmi.

Taktiež chcem verejnosti predstaviť tvár budúcej Bratislavy, ktorá by sa v horizonte 20–30 rokov mohla stať jedným z najmodernejších miest Európy. Tento proces sa prirodzene dostáva do konfliktov s odchádzajúcou dobou. Týmto konfliktom chcem venovať v práci široký priestor.

1. Príčiny stavebného rozvoja

Dynamický rast, aký Bratislava v poslednej dobe prežívala, nebol vôbec náhodný. Treba povedať, že nedávne obdobie bolo tomuto vzostupu naklonené veľmi žičlivo a naplnili sa všetky faktory, ktoré sú základnými predpokladmi pre rozvoj mesta. Tieto faktory by sa v podstate dali zhrnúť takto:

1) Ideálna dopravná poloha
2) Hodnotné ekonomické reformy a celková politická stabilita
3) Nenasýtenosť bratislavského i slovenského trhu
4) Podpora zo strany magistrátu

historiabratislavy1diel01.jpg

Poloha Bratislavy v centre Európy, navyše v styku troch štátov, z nej robí lákavý cieľ investícií. Hlavné mesto Slovenska je prirodzenou bránou na dynamicky rastúce východoeurópske trhy, ktoré sú navyše dostupné dopravne veľmi dôležitou riekou, Dunajom. Bratislavou prechádzajú dôležité európske multimodálne (využitie viacero druhov dopravy) koridory, ako IV. Koridor, vedúci z Drážďan do Aradu, alebo časť V. koridoru, spájajúceho Benátky s Užhorodom.

K najvýznamnejším cestným koridorom patrí E65, vedúci z Malmö do Atén a koridor E75, spájajúci Helsinki s Aténami. Zo železničných koridorov je najvýznamnejšia už spomínaná vetva koridoru V. V blízkej budúcnosti sa v rámci projektu TEN-T 17 ráta s napojením Bratislavy na trať z Paríža. Nášmu hlavnému mestu nahráva aj blízkosť dôležitého letiska vo Schwechate. Prirodzene, výhodou je aj existencia medzinárodného letiska M. R. Štefánika, časom sa však z výhody môže stať problém (5.5).

Je však nutné poznamenať, že tento rozvoj bol prirodzeným dôsledkom, vyplývajúcim zo stavebného rozvoja v minulosti. Štatistiky naznačujú, že nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku je napríklad veľký nedostatok bytov. Bratislava sa k tomu musela boriť aj s veľkým nedostatkom kancelárskych priestorov, ktorý sa tu objavil s príchodom veľkých nadnárodných korporácií.

Developeri účinne využili túto nenasýtenosť trhu. Až do vypuknutia krízy sa pred verejnosťou prezentovali každú chvíľu nové a nové megaprojekty bytov i kancelárskych komplexov. Po veľkých otrasoch na ekonomickom i realitnom trhu však nastalo vytriezvenie. V súčasnosti sa už teda rast spomalil, nastáva postupné ustálenie. Napriek tomu však vznikajú nové projekty.

Poslednou z mnou uvedených príčin, aj keď určite nie nemenej dôležitou, je samotná podpora magistrátu a vedenia mesta. Primátor Andrej Ďurkovský už dávnejšie deklaroval snahu Bratislavy stať sa takzvaným „bielym mestom“. Znamená to vylúčenie priemyslu a zameranie sa na služby, finančníctvo a znalostnú ekonomiku.

Skutočne nejde o prázdne slová: z Bratislavy sa už vysťahovali veľké priemyselné podniky ako Kablo, Gumon, Stein alebo Istrochem. Snahu mesta koordinovať stavebné aktivity podčiarkuje aj vydanie nového územného plánu, ktorý bol schválený v polovici roku 2007.

2. História stavebného rozvoja

Pre pochopenie príčin a pri hľadaní správnych ciest v otázkach rozvoja je potrebné poznať históriu daného miesta. Môžeme sa tak vyhnúť viacerým chybám, ktoré sa už stali, a taktiež môžeme objaviť správne príklady v minulosti. Z tohto dôvodu považujem za užitočné aspoň čiastočne a stručne opísať históriu stavebného rozvoja Bratislavy.

2.1 Počiatky Bratislavy

historiabratislavy1diel02.jpg

Prvé známky aktivity človeka z oblasti Bratislavy pochádzajú už z praveku. Súvislejšie osídlenia sa však vyskytli až v 2. stor. p.n.l., keď si na mieste Bratislavy a Devína založili svoje sídliská Kelti. Známe bratislavské oppidum, v ktorom sa razili mince biatecy, podľa výskumov pokrývalo celú oblasť historického jadra až po Námestie Slobody.

V tejto dobe sa v Bratislave prejavil kultúrny vplyv Rimanov sídliacich na pravom brehu Dunaja. Dôkazmi sú rímsky tábor v Rusovciach (Gerulata), Villa Rustica v Dúbravke a obytné a náboženské jednotky na Devíne. Nedávno bola objavená aj rímska podlaha patriaca k vile počas vykopávok na Bratislavskom hrade.

V 5. a 6. stor. n.l. sa do oblasti Bratislavy začali postupne sťahovať Slovania. Už v období avarskej nadvlády sa Bratislava stala jedným z hlavných centier avarsko-slovanskej ríše. V 9.stor. už patrila k najdôležitejším strediskám Veľkomoravskej ríše. Na hradnom kopci sa nachádzalo mohutné opevnené hradisko a jedna z najväčších veľkomoravských bazilík na území Slovenska.

Slovania okrem toho sídlili aj na dnešnom Hlavnom námestí, v blízkosti Ventúrskej ulice, na Palisádach a v Podhradí. Z tohto obdobia pochádza aj prvá zmienka o Bratislave – v r. 907 sa spomína v Salzburských análoch ako Brezalauspurc. Pod hradom sa vtedy odohrala bitka, v ktorej starí Maďari rozdrvili bavorské vojská. Táto bitka je všeobecne považovaná za príčinu pádu Veľkej Moravy.

2.2 Bratislava v Uhorsku

historiabratislavy1diel03.jpg

Aj napriek zániku Veľkej Moravy Bratislava naďalej zostala jedným z významných centier novovznikajúceho uhorského štátu. Štefan I., prvý kráľ Uhorska, spravil z Bratislavy centrum komitátu. V tom čase sa už začalo formovať aj historické jadro mesta do podoby, v akej ho poznáme dnes. V roku 1042 bola vraj Bratislava „veľmi zaľudnená,“ v 12. stor. bola zas podľa arabského cesotvateľa Al-Idríriho „stredne veľkým mestom s domami stavanými veľmi blízko pri sebe“.

V 13. storočí už bola mestom v pravom slova zmysle, čo kráľ Ondrej III. potvrdil 2. decembra 1291 udelením mestských výsad. Pre rozvoj Bratislavy bolo veľmi dôležité, že sa nachádzala na križovatke dvoch dôležitých obchodných ciest – Jantárovej a Podunajskej. Križovali sa približne na mieste Ventúrskej a Panskej ulice.

V tomto období vznikli aj niektoré ulice a budovy, ktoré sa zachovali dodnes – Kapitulská ulica, Baštová ulica, Laurinská ulica, Františkánsky kostol (vysvätený v r. 1297), Vodná veža a v roku 1311 boli výrazne prestavané aj hradby, ktorých zvyšky sa zachovali dodnes (Staromestská ulica, Nedbalova ulica). V tom čase už jestvujúce Podhradie, rozkladajúce sa predovšetkým okolo Vodnej veže a v okolí kostola sv. Mikuláša, nepatrilo pod mesto, ale podliehalo hradnej správe. Bratislava už začínala nadobúdať svoj multinárodný charakter – po mongolskom vpáde sa tu usádzajú Nemci.

V okolí Nedbalovej sa nachádzala židovská štvrť. Okolie Bratislavy malo veľmi vidiecky charakter, na severovýchod od mesta sa nachádzali vinohrady a lesy, na východe a juhu zas lužné ostrovy a početné zátoky Dunaja.

historiabratislavy1diel04.jpg

Rast mesta pokračoval aj v 14. a 15. storočí. Mesto malo príjmy z daní, vinohradníctva, práva razenia mincí či mýta za prechod cez Dunaj. Príjmy prichádzali aj z pripojených osád – z Lamača, Sellendorfu (v Mlynskej doline), Krásnej Vsi (zaniknutá, na dnešnom Kollárovom námestí).

Rástol aj význam mesta, dokonca kráľ Žigmund Luxemburský plánoval urobiť z Bratislavy hlavné mesto svojej uhorsko – česko – nemeckej ríše. Hoci sa jeho plán nakoniec nerealizoval, pamiatkou na to je rozsiahla prestavba bratislavského hradu (1427–1434), ktorý začal nadobúdať dnešnú podobu.

Bratislava v 15. storočí bola už jednoznačne stredne veľké mesto s 5000 obyvateľmi. Najvyššiu vrstvu tvorili predovšetkým Nemci. Ďalšiu veľkú skupinu tvoria Slováci. Za nimi nasledujú Poliaci, Česi, Moravania a Taliani. Relatívne málo je Maďarov. Významnú skupinu tvorili Židia, ktorí poskytovali mestu pôžičky s vysokým úrokom a ešte naďalej žili v gete v blízkosti dnešnej Nedbalovej ulice.

V meste sídlili rehole františkánov, antonitov a klarisiek, po ktorých zas zostali kostoly a kláštory. Na čele správy mesta stál richtár, okrem toho fungovala aj mestská rada (resp. Vonkajšia rada Správy slobodného kráľovského mesta) so 60 členmi. Vďaka právu meča udeleného v roku 1468 malo mesto aj vlastného kata, ktorý býval na Baštovej ulici, ktorá sa dokonca istý čas volala Katova ulica (Henkergasse).

2.3 Bratislava po Moháči

historiabratislavy1diel05.jpg

Osud Bratislavy sa zmenil po roku 1526, keď Turci zvíťazili v bitke pri Moháči. Po tejto udalosti sa zmenila situácia v celom Uhorsku. Turci čoskoro obsadili dve najdôležitejšie centrá krajiny – Budín a Ostrihom. Z Bratislavy sa fakticky stalo hlavné mesto Uhorska.

Toto postavenie bolo potvrdené v roku 1536, keď kráľ Ferdinand I. potvrdil Bratislavu ako hlavné mesto a presťahovali sa sem dôležité uhorské orgány: Uhorský snem, Uhorská komora a Uhorská miestodržiteľská rada.

V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom sa mesto začalo pripravovať na obranu. Boli zbúrané dva kostoly stojace pred hradbami: kostol sv. Michala a kostol sv. Vavrinca, ktorého zvyšky možno vidieť pred Starou tržnicou. Do mesta sa dočasne nasťahovali tisícky vojakov a Bratislava sa premenila na mocnú pevnosť. V roku 1529 Turci pri postupe na Viedeň obkľúčili Bratislavu, no dobyť mesto sa im nepodarilo.

Namiesto toho sa rozhodli postupovať na Viedeň z juhu, keďže kvôli silnej obrane bol Dunaj nepriechodný. V neskoršej dobe vznikli aj plány obrovskej prestavby bratislavského opevnenia, ako to vidno na obrázku č. 4. Plán sa realizoval len čiastočne na Bratislavskom hrade.

Turecké vojny sa významne podpísali aj na zmene národnostného zloženia. Od 16. storočia sa do mesta sťahovali utečenci z Chorvátska a Maďarska, pretože tieto územia sa stali súčasťou Osmanskej ríše. Z Maďarov to bola najmä vysoká šľachta.

Kvôli ich príchodu sa prehĺbili sociálne rozdiely v meste, pretože šľachtici odmietali platiť dane. Na druhej strane Chorváti si zakladali vlastné osady (napr. Vajnory, Rača, či Devínska Nová Ves, kde sa aj v súčasnosti nachádza múzeum chorvátskej kultúry na území Slovenska).

historiabratislavy1diel06.jpg

17. storočie bolo pre mesto i pre krajinu celkovo čiernym obdobím. V celom Uhorsku prepukali nepokoje a povstania, zostrovala sa protireformácia. V roku 1606 sa na predmestí Bratislavy stretli v bitke cisárska armáda a vojská Štefana Bočkaja. V roku 1619 mesto dobyl Gabriel Betlen, aby ho v r. 1621 vyhnali habsburské vojská. Čoskoro na to Betlen mesto obkľúčil, no opäť utrpel porážku.

V roku 1626 bol uzavretý Bratislavský mier medzi ním a Habsburgovcami. Mesto bolo nepokojné aj počas Thököliho povstania. Definitívny kľud zbraní však nastal až po porážke vojsk Františka Rákociho v roku 1704. V 17. storočí postihli mesto aj viaceré prírodné katastrofy – povodne v roku 1622 a požiare v r. 1642, 1647 a 1660. Bratislavu postihla aj morová epidémia.

Napriek všetkým týmto katastrofám vstúpila Bratislava do 18. stor. neporovnateľne lepšie, ako ostatné slovenské mestá. Po roku 1713, po porážke poslednej veľkej morovej epidémie, sa začal masívny rozvoj mesta. Požehnaním bola vláda Márie Terézie (1740–1780), ktorá neskrývala svoj veľmi kladný vzťah k Prešporku.

Mesto sa všestranne rozvíjalo, po stavebnej, hospodárskej i kultúrnej stránke. Azda najdôležitejším počinom bolo zbúranie mestských hradieb. Na zasypaných priekopách vznikali nové ulice, námestia, paláce a kostoly. Historické jadro mesta v tom čase získalo definitívne dnešnú podobu. Vzniklo napríklad aj predmestie Blumenthal.

Celkový zoznam objektov, ktoré vznikli alebo boli veľkolepo rekonštruované za panovania Márie Terézie, je skutočne pôsobivý. Tu sú spomenuté najvýznamnejšie:

• Grassalkovichov palác (Prezidentský palác)
• Erdödyho palác
• Mirbachov palác
• Palác Leopolda de Pauli
• Zichyho palác
• Balašov palác
• Csákyho palác
• Letný arcibiskupský palác (Úrad vlády)
• baroková prestavba Michalskej brány
• Dom u dobrého pastiera

V tomto období začali vznikať aj prvé parky, napr. Promenáda (Hviezdoslavovo námestie), alebo najstarší verejný park v Európe –Au park, neskôr premenovaný na Sad Janka Kráľa.

Vo svojej dosiaľ najreprezentatívnejšej podobe bol aj Hrad, keď boli k hlavnému palácu pristavané ďalšie objekty, medzi inými aj obrazáreň mestského miestodržiteľa Albrechta Sasko-Tešínskeho, slávna Albertina (neskôr sa presťahovala do Viedne). Do tereziánskej podoby bol aj neskôr v 20. a teraz začiatkom 21. storočia rekonštruovaný.

Diskusia

Sledovať diskusiu [0] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 91 | T: 0.537099

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne