Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

22. 08. 2018, meniny má: Tichomír

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 5.diel

historiabratislavy1diel06.jpg

Keď hovoríme o centrálnej oblasti Bratislavy, hovoríme o pomerne rozsiahlej lokalite Mlynské nivy. Jadro oblasti je v štvoruholníku ulíc Dostojevského rad, Mlynské nivy, Košická a Landererova, zvyšok je ohraničený ulicami Prievozská, Bajkalská, Prístavná a Košická. Bližšie to je vidno na mape.

3.2 Centrálna oblasť Bratislavy

Ako je na satelitnej mape vidno, ide prevažne o oblasť starých priemyselných hál a areálov priemyselných podnikov (tzv. brownfieldy). Začali tu vznikať, keď ešte išlo o predmestie Bratislavy. Najväčšími boli Kablo, Gumon, Cvernovka a rafinéria Apollo. Na Karadžičovej ulici na mieste dnešnej centrály VÚB a CBC (City Bussiness Center) bola železničná stanica. V zázemí podnikov vznikali robotnícke kolónie, napríklad kolónia „500 bytov“ a Klingerova kolónia pri Klingerke, teda Gumone. V súčasnosti sú však priemyselné podniky už vysťahované a ich budovy z veľkej časti zbúrané. Z vyššie spomínaných napríklad stojí už iba Cvernovka.

historiabratislavy5diel01.jpg

Prvé plány na premenu tejto zóny na moderné centrum vznikajú ešte za socializmu. Reálnejšie rozmery však začali naberať až po páde režimu, keď už priemysel nemal takú podporu vo vedení mesta. Čoskoro vznikli prvé štúdie, ako by mohla táto oblasť vyzerať. Jedna pochádza aj od špičkovej slovenskej architektonickej kancelárie BKPŠ.

Premena niektorých území sa už začala – na Prievozskej začína vznikať CBD (Central bussiness district) Bratislavy. Od polovice 90. rokov tu pokračuje nepretržitá výstavba biznis centier a administratívnych budov. Najaktívnejšie sa prejavila spoločnosť HB Reavis, ktorá sa vďaka týmto projektom vyšvihla na najväčšieho slovenského developera. Po sérii budov Bratislava Bussiness Center I-IV prišiel s, na tú dobu revolučným, Apollo Bussiness Center (I. fáza). Teraz, v roku 2010, je táto oblasť pomerne rozsiahlym financial districtom. Výstavba však stále pokračuje. Dobrou správou je, že ide nielen o kancelárie, ale aj obytné komplexy – napríklad projekty ako 3nity alebo momentálne pozastavené Jarabiny. Nevznikne tak mŕtva administratívna štvrť podobná La Défance v Paríži, ktorá sa naplní len ráno, na obed a večer, keď ľudia prichádzajú a odchádzajú z práce.

historiabratislavy5diel02.jpg

Čo sa týka centrálnej oblasti, okolo výstavby je zatiaľ pomerne ticho. Vedenie Starého mesta vyhlásilo v zóne Chalupkova stavebnú uzáveru a už dlhšiu dobu vypracováva územný plán zóny. Dá sa to jednoznačne označiť za rozumný krok, keďže pôjde o budúce srdce Bratislavy. Je potrebné vypracovať dôkladnú dopravnú štúdiu, vymedziť výškovú hladinu budov a určiť dostatok plochy pre zeleň. V oblasti sa ešte stále nachádza niekoľko priemyselných pamiatok, ktoré by bolo vhodné zachovať. Pred samotnou výstavbou sa však ešte treba vyrovnať s nebezpečným dedičstvom minulosti – so znečistením po bývalej rafinérii Apollo, ktoré vzniklo po bombardovaní areálu anglo-americkým letectvom v roku 1944. Predpokladá sa, že v pôde na postihnutom území sa nachádza pomerne rozsiahle ropné jazero.

V roku 2007 sa objavili dve štúdie riešiace dané územie. Prvá bola vypracovaná na žiadosť developera HB Reavis spoločnosťou Aurex, zaujímavejšia je však druhá štúdia. Je za ňu zodpovedná spoločnosť ADOM. M STUDIO, ktoré sídli v Design factory, čo je zrekonštruovaná továreň priamo v jadre riešeného územia. Rieši približne polovicu oblasti, keďže na zvyšnej sa už plánujú developerské projekty.

Ako by teda podľa predstáv architektov mala táto zóna vyzerať? Jadrom územia by malo byť pomerne rozsiahle námestie, údajne porovnateľné s Hviezdoslavovým. Pre zdôraznenie významu sa tu bude nachádzať kultúrne centrum sídliace v niekdajších priemyselných budovách – v Design factory a v budove teplárne od jedinečného slovenského architekta Dušana Jurkoviča (pozri kapitolu 2.5.1) Vzhľad štvrte má vychádzať z nových západných štandardov, čo znamená vysoký podiel zelených plôch a možnosť pohybu predovšetkým pre peších. Budovy by mali byť zoradené do blokov, rešpektujúcich pôvodné uličné usporiadanie Starého mesta.

historiabratislavy5diel03.jpg

Výškové budovy, s navrhovanou podlažnosťou od 24 do 45 podlaží by mali byť lokalizované do okrajových častí zóny, najvyššia budova v blízkosti križovatky Košickej a Landererovej ulice. Mohol by tak vzniknúť skutočný centrálny cluster, vytvárajúci dôležitý orientačný bod Bratislavy a poskytujúci veľkolepé výhľady napríklad z Bratislavského hradu.

Je takáto budúcnosť tejto oblasti, tzv. Zóny Chalupkova, reálna? Je celkom možné, že áno. Veľkú časť pozemkov totiž získala spoločnosť Penta, ktorá usporiadala veľkú architektonickú súťaž, ktorej sa zúčastnili aj niektorí skutočne svetoví architekti. Čoskoro sa očakáva vyhodnotenie a vízia moderného veľkolepého centa Bratislavy teda naďalej žije. Otázkou ešte zostáva doprava, tá by však mohla byť vyriešená koridorom TEN-T 17, ktorý by mal prechádzať práve pod zónou Chalupkova.

3.2.1 Twin City

Twin City je názov jedného z najväčších projektov regenerácie územia brownfieldu v Bratislave. Objemom financií, činiacom približne 17 miliárd korún – cca 560 miliónov eur sa okrem toho zaraďuje aj k najnákladnejším projektom v rámci Slovenska a Strednej Európy.

Ide teda o obrovský objekt premeny niekdajšieho priemyselného areálu podniku Kablo a areálu Autobusovej stanice Mlynské Nivy. Ide o veľmi frekventovanú zónu, a na tom je postavený aj celý projekt, ktorý sa podľa slov developera HB Reavis stane „najvýraznejší developerský projekt Slovenska, ktorý očarí ruchom veľkomesta so strhujúcou architektúrou.“ Keď sa povznesieme nad tieto propagačné reči, zistíme, že kúsok pravdy na nich predsa len je. Lokalita prejde naozaj obrovskými zmenami.

historiabratislavy5diel06.jpg

Investor sem chce okrem obnovenej autobusovej stanice priniesť byty, administratívne priestory, štvorhviezdičkový hotel, nákupné centrum, hotel, tržnicu a ďalšie miesta pre zábavu a relax. Prenajímateľná plocha má byť vyše 200-tisíc metrov štvorcových, čo je celkom impozantné číslo. Pre HB Reavis má však ísť o vlajkový projekt, čo pri etablovanom a úspešnom developerovi znamená vážne predsavzatie. Architektúra bola zverená relatívne známemu britskému ateliéru Benoy, ktorý sa dokázal presadiť aj napriek tvrdej konkurencii svetových britských ateliérov.

Prvé vizualizácie o projekte celkom dobre nevypovedali. V auguste 2007 však Benoy zverejnil nové obrázky, ktoré zobrazujú futuristické tvary, moderné materiály a netradičnú architektúru, avšak napohľad veľmi kvalitnú. Najzaujímavejším prvkom je pravdepodobne lávka, ktorá má spájať severnú a južnú časť komplexu.

historiabratislavy5diel07.jpg

Majú sa na nej nachádzať početné prevádzky, medzi inými aj kúpele či kiná. Veľa sa očakáva aj od výškovej budovy, ktorá mala byť až 170 metrov vysoká. Neskôr však bola jej výška z neznámych príčin znížená na 135 metrov. Jej dizajn ešte nebol oficiálne zverejnený, nie je jasný ani stupeň jeho rozpracovania.

Výstavba celého komplexu sa mala začať v roku 2007. Po menších zmenách, ktoré boli zapracované po verejných diskusiách s občanmi (napríklad vytvorenie pešej zóny na Páričkovej) vyzeralo všetko pripravené na výstavbu. Pred jej samotným začatím však bolo nutné zbúrať staré priemyselné haly podniku Kablo. Práve toto rozhodnutie sa stretlo s obrovskou búrkou nevôle.

Hoci so zverejnených materiálov to bolo jasné, rozličné spolky milovníkov industriálnej architektúry sa ozvali až teraz. Začalo sa konanie o vyhlásení za pamiatku, čoskoro však investor oznámil, že kvôli zlej statike je nútený zbúrať všetky zvyšné budovy. Keďže zákon umožňuje zbúrať takéto budovy aj bez povolenia, v januári 2008 bolo Kablo definitívne zrovnané so zemou. Po tejto udalosti začala verejnosť citlivejšie vnímať otázky zachovania industriálnej architektúry a technických pamiatok.

historiabratislavy5diel04.jpg

Momentálne stavba stojí. Pôvodný termín začiatku výstavby bola už jeseň 2008 a malo sa začať s prestavbou autobusovej stanice. V októbri toho istého roku sa však termín začiatku výstavby posunul na jar 2009, čo bol najpravdepodobnejšie dôsledok finančnej krízy. Investor tvrdí, že kríza s Twin City nijako nesúvisí, oneskorenie je spôsobené neskorým vydaním stavebného povolenia súvisiacim so stavebnou uzáverou.

Napriek tomu sa s výstavbou ešte stále nezačalo a len nedávno mesto schválilo územné rozhodnutie. Napriek tomu existujú isté pozitívne signály, že stavba by sa mohla pohnúť. Istý čas totiž stála na mieste aj výstavba neďalekého projektu od toho istého developera, druha fáza biznis centra CBC. Momentálne však stavba rýchlo napreduje. Možno to nakoniec bude aj prípad Twin City.

3.2.2 Ostatné projekty v zóne Chalupkova a okolí

Okrem Twin city sa v najbližšej blízkosti plánuje realizácia množstva projektov, a to takmer napospol výškových budov. V momentálnej dobe nie je oficiálne vo výstavbe ani jeden. Je otázne, či vôbec môžeme až na jednu výnimku v najbližšom čase očakávať nejaký pokrok.

historiabratislavy5diel05edit.jpg

Najbližšie k realizácii mal pôvodne zámer prestavby územia niekdajšej Klingerovej kolónie – projekt sa preto volá Klingerka. Ráta sa s rozsiahlou výstavbou predovšetkým bytov, ale aj administratívnych priestorov a štvorhviezdičkového hotela. Pôsobivé sú predovšetkým výšky jednotlivých budov komplexu – hotel okolo 135 metrov, najvyššia budova komplexu, pravdepodobne obytná, až 157 metrov. Tento projekt však už spôsobil značný rozruch – bez povolenia bola zbúraná hala niekdajšieho podniku Gumon. Táto hala bola práve v konaní o vyhlásenie za chránenú pamiatku.

Tak ako v prípade Twin City, investor argumentoval zbúranie narušenou statikou a nutnou dekontamináciou podložia. Aj v tomto prípade je pravdivosť tohto tvrdenia sporná. Každopádne, je nepochybné, že lisovňa bakelitu, ktorá bola zbúraná, mala svoju hodnotu. Celkovo je projekt Klingerky momentálne zmrazený.

Ďalším výškovým projektom je Lipový park od developera Futuris properties. Ambiciózny developer chcel v prvej fáze postaviť dvojicu výškových obytných budov s 34 a 36 podlažiami. Doplatil však na svoju neskúsenosť – výstavba sa mala začať už v roku 2007, teraz už táto firma nie je aktívna. Nerealizuje sa ani ďalší projekt tohto developera, aj keď je na oveľa vyššom stupni rozpracovania.

Rozsiahle plány v tejto oblasti má aj česká Sekyra group, ktorá v horizonte desiatich rokov plánovala postaviť až tisíc bytov, vrátane atraktívnych loftov (priemyselné haly premenené na byty). Stavať sa malo začať najskôr v roku 2010, dodnes sa však nič nestalo. Každopádne, Sekyra group taktiež plánuje postaviť výškovú budovu na križovatke ulíc Košická a Mlynské nivy.

Medzi veľkých hráčov, pôsobiacich v tejto oblasti, patrí aj spoločnosť Penta. V roku 2007 prebehla súťaž o lukratívny pozemok bývalej bratislavskej teplárne. Okrem Penty sa pozemok snažilo získať niekoľko ďalších veľkých spoločností, medzi inými aj J&T, Ballymore alebo HB Reavis. Penta je známa vysokými nárokmi na architektúru (spomeniem Digital Park II. fázu od kancelárie Cigler Marani), ktoré chce preniesť aj do tohto projektu. Penta má ambíciu priniesť „svetovú architektúru,“ so súťažou s medzinárodnou účasťou.

Túto súťaž som spomenul aj vyššie. Mená a názvy ako Zaha Hadid, Dominique Perrault či GMP architects sú známe dokonca aj laikom. Súčasťou veľkolepého projektu má byť aj nová galéria moderného umenia, tzv. kunsthalle, v budove teplárne od Dušana Jurkoviča, výškové budovy, námestie. Výsledky sa očakávajú koncom septembra 2010, realizácia približne v roku 2012. Po Eurovei tak Bratislava možno získa ďalšie moderné priestory, ktoré budú okrem toho aj divom svetovej architektúry.

prevziat.jpg

Lokalita však mala už dlhšie dostatočnú publicitu vďaka 120 metrov vysokému komínu teplárne, ktorá bola vďaka záhadnému nápisu na vrchole prezývaná WTF tower. Koncom roku 2007 študent Marek Pokrývka pripravil návrh prestavby komína na vyhliadkovú vežu s názvom C1 tower. Tá by podľa jeho zámeru mala byť vysoká vyše 170 metrov. Návrh získal ohlas v médiách a verejnosť ho hodnotila kladne, reagovala aj samotná Penta. Do projektu však nebude zapracovaný, keďže v roku 2009 bol komín zrovnaný zo zemou. V každom prípade, reakcia investora sa dá hodnotiť veľmi pozitívne. Viac však povie samotný Marek Pokrývka:

Ako si došiel k myšlienke C1 tower?

Samotná myšlienka na podobný projekt vo mne rástla už dlhšie. Išlo v prvom rade o projekt netradičnej prestavby industriálnej pamiatky na niečo výnimočné, čo bude mať svoju hodnotu, atraktivitu a bude to atraktívne i pre investora/developera. Táto myšlienka vo mne vznikala kvôli neustálemu ničeniu industriálnych pamiatok v Bratislave. Chcel som ukázať, že i niečo zdanlivo nevyužiteľné sa dá využiť. Do hry prišli viaceré objekty, ktoré sa môžu zdať vhodné akurát len na zbúranie. Komín sa do toho dostal celkom jednoducho, keďže ho veľmi dobre vidieť z pavlače v mojej škole. Raz som tam postával a čakal na prednášku. Pozeral som na komín a zrazu som začal mať víziu, ako by to mohlo vyzerať. Hneď som si spravil prvé nákresy, neskôr ďalšie nákresy a tie som potom pretvoril do 3D priestoru.

Zaskočila ťa reakcia médií, ktoré dokonca celonárodne informovali o tvojom nápade?

Nedá sa povedať, že by ma zaskočila, keďže prvé média som sám oslovil. Avšak záujem bulvárneho periodika Nový Čas som napríklad nečakal. Záujem médií ma však iste potešil, zdá sa však, že moja myšlienka nenadchla mnohých.

A čo reakcia samotnej Penty? Bol si na rokovaní s predstaviteľmi spoločnosti, myslíš, že existuje možnosť, že by zrealizovali tvoju víziu?

Samotná myšlienka sa im celkom pozdávala, no problém je v samotnom projekte. Najväčším orieškom je vnútorný priemer komína. Nezmestí sa doň totiž požadovaná dvojica únikových ciest. Preto by jedna musela byť riešená externe, čo by bolo nielen nákladnejšie, ale taktiež by to narušilo estetickú vyváženosť konceptu.

Myslíš, že sa Pente podarí dotiahnuť sem naozaj svetovú architektúru? A časom si tu nájde miesto aj podobná veža?

Áno, myslím, že sa im to podarí. Z vyjadrení predstaviteľov spoločnosti to vyzerá tak, že im naozaj záleží i na prvku exkluzivity a nielen na výmere metrov štvorcových. Moderná architektúra svetovej triedy v kombinácii s renovovanou teplárňou Dušana Jurkoviča by mohla vytvoriť naozaj atraktívnu lokalitu. Neviem však, či v tejto svetovej architektúre dostane miesto i veža podobná môjmu návrhu. Skôr o tom pochybujem, keďže prestavba má svoje háčiky. A stavať na tomto mieste kompletne novú vežu by asi nemalo veľký zmysel.

3.2.3 Preteky o najvyššiu budovu

Spomenul som niekoľko projektov, ktoré by svojou výškou mali presiahnuť magickú hranicu 150 metrov. Boli by to teda mrakodrapy v pravom slovazmysle. Namieste je otázka, ktorý z nich bude najvyšší, ako bude vyzerať a kedy bude stáť.

Boli ohlásené tri projekty, usilujúce sa o titul najvyššej budovy: Panorama city, Twin city a Klingerka. Ani jeden z nich ešte nie je oficiálne vo výstavbe a realizácia ani jedného nie je istá. Skúsme si rozanalyzovať šance každého z nich.

historiabratislavy5diel09.jpg

V najpokročilejšom štádiu rozpracovania vyzeral byť projekt Panorama city. Boli zbúrané okolostojace objekty a postavený kolektor pre inžinierske siete. Stavba má údajne povolenie pre výkop stavebnej jamy, čiže začať stavať by sa mohlo prakticky každým dňom. S výškou 179 metrov a 53 podlažiami by Panorama city mala byť najvyššia zo všetkých menovaných budov. A možno práve to je dôvod, prečo sa nestavia. V čase krízy majú takmer všetky banky problémy, a preto sú ťažšie podmienky pre získanie úverov na stavbu, keď nie je zaručený dopyt. Pravdepodobne žiadna banka preto tak skoro neposkytne J&T úver, keďže okrem krízy sa prejavuje v Bratislave aj nasýtenie trhu luxusnými bytmi. Panorama city má byť práve bytová a niet pochýb, na ktorý segment by sa v prípade výstavby orientovala.

Ďalší projekt, Klingerka, má ohlásenú výšku 157 metrov. Rozsiahly komplex sa podľa plánov mal dokončiť okolo roku 2011, no ani tu sa s výstavbou ešte nezačalo. Pozemok je vyčistený, investora (Koruna invest, ktorá je prepojená na Ivana Lexu st.) čaká ešte dekontaminácia podložia. V každom prípade, s takouto výškou by Klingerka stále bola iba druhá, čo si veľkí developeri nechcú pripustiť, pretože v otázke výšky budovy ide často o prestíž. Z dobre informovaných zdrojov mám informáciu, že Klingerka má byť vyššia, aby presiahla Panoramu city.

Veľký otáznik tiež visí nad Twin city, kde developer HB Reavis pôvodne ohlásil výšku najvyššej budovy 170 metrov. Po verejnom prerokovaní s občanmi však výšku pozmenil na 135 metrov, hoci to nikto nevyžadoval. Je to paradoxné, pretože práve miesto, kde mala veža Twin city stáť, je z urbanistického hľadiska ideálne. Každopádne, výška 135 metrov stále nie je definitívna, nepoznáme ani dizajn budovy. Výstavba sa mala začať na jar roku 2009, no ako píšem vyššie, stále sa začiatok výstavby nedá určiť. Do tej doby sú špekulácie zrejme bezpredmetné.

historiabratislavy5diel10.jpg

V nedávnom čase sa objavili ešte ďalší kandidáti na získanie titulu najvyššej budovy, napríklad projekt Harbour city v blízkosti Prístavného mostu alebo tretia fáza Digital parku na Einsteinovej. Informácie o týchto projektoch sú však zatiaľ kusé, aj keď napríklad posledný spomenutý projekt má k realizácii azda bližšie ako všetky vyššie spomenuté.

Ak by sa však predsa len väčšina z týchto projektov realizovala, pozitívnou stránkou je fakt, že väčšina (okrem Lakeside parku, Slovanov a Digital parku) z nich by sa nachádzala v jednej lokalite – v CBD. Vznikol by tak príťažlivý centrálny cluster.

3.2.4 Industriálne dedičstvo: zachovať alebo zbúrať?

Rozvoj tejto časti mesta sa často dostáva do sporu so zachovanými zvyškami minulej doby. Toto niekdajšie priemyselné srdce Bratislavy sa má premeniť na jej absolútne centrum. Prirodzene vtedy vzniká rozpor medzi novou výstavbou moderných komplexov a starým industriálnym dedičstvom pochádzajúcim ešte zo začiatku 20. storočia. Tendencie chrániť technické a industriálne dedičstvo zosilneli po začiatku búrania hál spoločnosti Kablo developerom HB Reavis, ktorý tu má v pláne vybudovať svoj projekt Twin city (3.2.1). Podobné reakcie vyvolalo aj búranie komplexov Danubius elektrik na Filiálke a v centre hlavne haly továrne Gumon. V prípade niektorých búraní sa dá diskutovať o ich legalite, ale bolo by prehnané obviňovať len investorov. Istý podiel viny majú aj neaktívni pamiatkari, ktorí sa často prebudili príliš neskoro, aby sa jednotlivé objekty dali zachrániť.

Keďže nejde celkom o moju oblasť záujmu, na názor som sa opýtal Mariana Pauliniho, predsedu Klubu ochrany technických pamiatok (KOTP):

V čom vidíte krásu industriálnych a technických pamiatok?

Krása a hodnota industriálnych pamiatok je rovnaká, ako krása a hodnota inej architektúry. Industriálne pamiatky sú rovnako dôležitou súčasťou našej kultúry, ako aj hrady, zámky, kúrie, alebo ľudová architektúra. Rovnako, ako sakrálne, občianske, či iné stavby, ich stavali významní architekti tej ktorej doby. A rovnako, ako iné stavby, aj tieto boli navrhnuté veľmi účelne pre to, pre čo boli určené – v tomto prípade pre výrobu, sklady… Toto je zároveň aj ich (na prvý pohľad) nedostatkom. Totiž väčšina týchto budov (hoci boli pôvodne stavané na perifériách) sú dnes v centrách miest, kde je samozrejme ich pôvodná funkcia (výroba) nežiadúca. To, že ich namiesto adaptácie na nové funkcie (u nás) búrajú je preto, lebo investorov nič nenúti zachovať ich. Stavba na „zelenej lúke“ (zbúranisku) je ľahšia a lacnejšia, ako adaptácia starého.

Myslíte si, že je pre investorov výhodné zakomponovať industriálne dedičstvo do svojich stavieb?

Investori dokážu do svojich projektov zakomponovať všetko, čo pre nich znamená vidinu zisku (veď preto sú investormi a preto podnikajú). V súčasnosti u nás ale pracujú predovšetkým investori, ktorí potrebujú rýchlo otočiť peniaze. Pre nich je najjednoduchšie zbúrať, postaviť niečo lacné a predať (prenajať). Ak spoločenský tlak (prípadne územný plán mestskej zóny) nedovolí takéto pľundrovanie centra mesta, budú nútení správať sa inak. Druhý dôvod pre investorov je samoregulačný. Ak sa postaví prebytok rýchlo a lacno postavených (prevažne výškových sklenených) budov, klienti budú hľadať aj priestory, ktoré sú čímsi exkluzívne, či osobité . A všade vo svete to bývajú práve adaptované historické budovy v centre (ktoré ale u nás už nebudú, lebo sme si ich nechali zbúrať…).

Čo je podľa Vás potrebné urobiť, aby sa zmenil vzťah k industriálnemu dedičstvu?

Vzťah k industriálnym pamiatkam sa zmení (časom) rovnako, ako aj vzťah k ostatným historickým hodnotám. Chce to veľa osvety a možno scestovaných občanov tejto krajiny. Zatiaľ sme schopní obdivovať to, čo je vonku a nevážiť si to, čo máme doma. Nevážime si vlastnú históriu a stále sa snažíme z niečoho akosi vyvliecť. Dejiny Rakúsko-Uhorska sú nám cudzie, prvú ČSR si nevážime a socializmus je prežitok. Ale za každého režimu to boli a tvorili naši ľudia…

Existuje v Bratislave nejaký pozitívny príklad správania sa k industriálnym pamiatkam?

Bohužiaľ, v Bratislave si nespomínam na žiadnu budovu (industriálnu pamiatku), ktorú by investor adaptoval iba tak, lebo… Ak sa takáto budova opravila, tak iba preto, lebo už bola zapísaná medzi pamiatkami. No v Bratislave je veľa príkladov, ako už aj navrhovanú stavbu na zápis medzi pamiatky investor rýchlo zbúral, aby ju nemusel adaptovať!

Čo považujete za najvzácnejší ešte stojaci industriálny objekt?

Otázku, čo je najvzácnejšia stojaca industriálna budova, je ťažké zodpovedať. Každý má svoje kritériá. Jedno môže byť čo je najstaršie a tu by sa dala asi zaradiť Tabaková továreň na Račianskom mýte (otázka je dokedy ešte vydrží…). Niekto by povedal, že Cvernovka pri Trnavskom mýte, ktorá vyzerá ako hrad, alebo honosný hotel. Ale možno by niekto vybral železničné sklady pod Hlavnou stanicou, železničný areál Rendez-u. Ale príťažlivé sú aj mnohé budovy (aj povojnové) v areáli Istrochem alebo Matadorky.

Je však možné, že sa vietor začína pomaly obracať. Máme tu prvé lastovičky v podobe zrekonštruovaného Skladu č. 7 v Eurovei, Cvernovky, či Jurkovičovej teplárne. Treba teda predovšetkým nájsť kompromis medzi starým a novým, čo neskôr určite prospeje obom stranám.

Diskusia

Pridať komentár [3] | Sledovať diskusiu [1] | RSS

patrikguldan

AD: NEAKTÍVNI PAMIATKARI...

09. 04. 2011 13:54:37 | patrikguldan

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Citujem: „V prípade niektorých búraní sa dá diskutovať o ich legalite, ale bolo by prehnané obviňovať len investorov. Istý podiel viny majú aj neaktívni pamiatkari, ktorí sa často prebudili príliš neskoro, aby sa jednotlivé objekty dali zachrániť.“
Patrím k tej skupine pracujúcich, ktorí sú označovaní ako pamiatkari. Vždy ma veľmi zamrzí, keď profesionáli architekti ani presne nepoznajú kompetncie a možnosti tzv. štátnych pamiatkarov.
Viete kto sa potrebuje prebudiť, aby k podobným trestným činom ako v Gumonke v lete počas prázdnin roku 2008 nedochádzalo? Verejnosť! Len ona môže vytvoriť tlak v tejto hospodársky a na zisk orientovanej spoločnosti na národnú radu, aby vytvorila zákonné pravidlá smerujúce k ochrane priemyselného k dedičstva.Pamiatkari môžu vo veci pomôcť napr. tým že usmernia tento spoločenský záujem, ale sami tento tlak nevytvoria a ani ho nenahradia.Ide o stav vedomia a ten vo všeobecnosti v dnešnej dobe nie je orientovaný kultúrnym a nebodaj duchovným smerom. Tých zopár jedincov, ku ktorým sa zaraďujem aj ja, môže na tento stav poukazovať, ale zmeniť ho nedokážem.Viete, čo raz vyperlil jeden bývalý primátor, keď som stál s mojou šéfkou na chóruse v Dóme pri jednej zapísanej národnej kultúrnej pamiatke, ktorá sa mala demontovať a nahrádzať novým nástrojom? Ako si Vy, pamiatkari dovoľujete zasahovať do majetkových práv cirkvi? To je vizitka o stave vedomia o pamiatkach v tejto krajine. Chcel som tomu samoľúbemu inžinierovi, povedať, že nás vlastnícke vzťahy nezaujímajú a o tom ani ochrana pamiatok nie je,ale po výstražnom pohľade šéfky som si musel poriadne stlačiť pery.

Úlohou pamiatkarov je usmerňovať širší celospoločenský záujem o pamiatky a ich ochranu do metodicky správnych koľají.

miso

RE: AD: NEAKTÍVNI PAMIATKARI...

09. 04. 2011 13:50:12 | miso | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

v zasade suhlasim, ina vec je vsak ta, ze pamiatkari sa v pociatocnej faze spravaju aktivne (miestami az nemiestne), ked vsak ide do tuheho cuvnu a nechaju vec tak. Ak teda nemam pravomoci, tak potom naco zbytocne halo na zaciatku.

miso

RE: AD: NEAKTÍVNI PAMIATKARI...

09. 04. 2011 13:54:37 | miso | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

a este, jednoznacne pamiatky ochranovat treba, na druhej strane ma vsak sokuje postoj pamiatkarov k ruinam = hesla typu viedensky ci benatsky dohovor su v nasich zemepisnych sirkach len recicky, skutocnost je taka, ze pamiatkari presadzuju obnovy, inymi slovami verne kopie neexistujucich nehnutelosti co s ochranou pamiatok vo svetovom meradle nema co do cinenia, vznikaju tak potemkinovkse dedinky a filmove kulisy.

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 99 | T: 0.617733

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne