Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

21. 08. 2019, meniny má: Jana

Aktuality

Mestské zásahy Tatry

tatry-fb-cover-2×.png

Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.

04. 02. 2019 | viac

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

33%

Nedá sa zovšeobecňovať

24%

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 9.diel / záver

historiabratislavy1diel06.jpg

V minulom čísle sme opísali veľké projekty polyfunkčných komplexov, administratívnych centier a výškových budov, dopravných stavieb a mestských štvrtí. Každý uzná, že je to čosi veľké a že to zmení tvár celého mesta. To však nie je úplná pravda. Mesto nie je tvorené len budovami a zástavbou, ale aj verejnými priestormi. Existujú mestá, ktoré si zakladajú predovšetkým na týchto priestoroch. A asi nie je náhoda ani to, že práve tieto mestá sa pravidelne umiestňujú medzi mestami s najvyššou kvalitou života. Keď sa však ešte vrátime do Bratislavy, pri všetkých pozitívnych vplyvoch, ktoré výstavba a všeobecný rozvoj zanecháva, sú tu aj tienisté stránky.

V tejto práci som už spomenul napríklad búranie industriálnych pamiatok alebo škandál s novým Starým mostom. V Bratislave však dochádza aj k horším prehreškom – tým, že sa znižuje kvalita významných verejných priestorov. Je v tom aj vina nás samotných, nielen investorov. Veľakrát je prostredie, v ktorom žijeme, našou vlastnou ignoráciou v nekultúrnom stave. Uvediem dva príklady, hovoriace za všetko: Kamenné námestie a Trnavské Mýto.

historiabratislavy9diel03.jpg

Kamenné námestie sa nachádza prakticky v úplnom strede mesta. Ide o dôležité námestie, ktorým každodenne prechádzajú tisíce ľudí aj turistov. Na Kamennom námestí sa nachádza významná modernistická pamiatka – komplex Prioru a hotela Kyjev. Okrem neho sa v blízkosti nachádza množstvo významných objektov. Napriek tomu je Kamenné námestie v zúfalom stave.

Rozbité pešie komunikácie, stánky a reklamy, zanedbaná zeleň a asociálne skupiny. To je stručná charakteristika tohto priestoru. A to všetko v absolútnom centre hlavného mesta modernej nezávislej krajiny Európskej únie. Drvivá väčšina ľudí bude so mnou súhlasiť, že takýto stav je neprípustný. Samozrejme, uvedomuje si to aj mesto, ale Magistrát zatiaľ nevyvíja žiadnu aktivitu, a to dokonca ani v súvislosti s vedľajším Námestím SNP, ktoré je okrem toho aj miestom historických udalostí. Sporadicky sa objavujú výzvy na revitalizáciu námestia, v roku 2006 sa dokonca objavil zámer britského developera Lordship Kamenné námestie prestavať a zbúrať pritom Prior. Našťastie, v súčasnosti vyzerá byť tento projekt mŕtvy. Problém Kamenného námestia však naďalej ostáva. Ako sa vyjadril uznávaný urbanista Peter Gero, je možno aj trošku šťastím, že sa zatiaľ nič nespravilo.

Kamenné námestie je síce veľmi nepekné a pod úroveň európskeho mesta, čiže je zdanlivo nehodnotné, ale zatiaľ ho nikto nepokazil nejakým novým nezmyslom. Preto má obrovský potenciál.

historiabratislavy9diel01.jpg

Druhý príklad je Trnavské mýto. Jeden z najvýznamnejších dopravných uzlov Bratislavy, kde sa križujú všetky typy hromadnej dopravy a pohybujú sa možno ešte väčšie množstvá ľudí ako na Kamennom námestí. Navyše, Trnavské mýto a jeho okolie čaká v najbližších rokoch intenzívna výstavba – nová dôležitá stanica Filiálka (5.1), realizuje sa výstavba na mieste bývalých kúpeľov Centrál. Aj tu je potreba zmeniť tvár tohto významného miesta. Súčasnou realitou sú zanedbané chodníky a zastávky MHD (s výnimkou nedávno zrenovaného terminálu električiek), škaredý podchod a skupiny asociálov. Aj v tomto prípade sa už objavil nápad na zmenu, v rámci iniciatívy Mestské zásahy (priblížim nižšie). Táto idea počíta so začlenením kultúry a zábavy do bežného verejného priestoru napríklad formou bazénu pre skejtbordistov, amfiteátrom či obchodmi. To by sa dalo dosiahnuť horizontálnym oddelením dopravy a verejného priestoru. Z Trnavského mýta by sa stalo plnohodnotné mestotvorné námestie. Bohužiaľ ide iba o ideu, nie konkrétny projekt.

historiabratislavy9diel02.jpg

V Bratislave by sa našli ešte ďalšie príklady necitlivého prístupu k verejnému priestoru – napr. Predstaničné námestie (plánuje sa ale prestavba), nábrežná promenáda, Šafárikovo námestie, Staromestská ulica a mnoho iných.

Otázkou zlepšenia verejného priestoru sa zaoberajú aj architekti a urbanisti. Túžba zmeniť prostredie v Bratislave viedla aj k vzniku iniciatívy Mestské zásahy. Pri jej zrode stála dvojica mladých architektov, Oliver Vallo a Matúš Sadovsky. K ich iniciatíve sa pridal veľký okruh architektov, ktorí si dávajú za cieľ niečo zmeniť. Návrhy, ponúknuté v Mestských zásahoch, sú väčšinou len idey, ktoré by však v prípade realizácie nestáli veľmi veľa (väčšinou).

Medzi projekty, ktoré sa tu objavili, patrí napríklad návrh šiesteho mosta cez Dunaj. Navrhovaný most by viedol z Námestia Ľudovíta Štúra do Sadu Janka Kráľa a bol by výlučne pre peších. Zaujímavým nápadom je aj premena Rudnayovho námestia na niekdajšie korunovačné, vytvorenie zazelenených električkových línií či parku v Pečnianskom lese. Nájdu sa tu však aj naozaj netradičné myšlienky ako externé kúpeľne (t.j. zavesené na fasáde paneláku) alebo eskalátor na Hrad. Široký priestor bol venovaný nábrežiu, kde tvorcovia navrhli napríklad využiť prúd Dunaja pre kúpalisko nachádzajúce sa priamo v jeho toku (niečo podobné existuje v Kodani). Niektoré návrhy, ako Trnavské mýto, či koncepcia vnútromestskej dopravy, boli v mojej práci spomenuté už vyššie.

historiabratislavy9diel04.jpg

Iniciatíva už má svoju publicitu – v SNG prebehla výstava, kde boli jednotlivé návrhy odprezentované. Jedného dňa by sa tak niektoré nápady mohli predsa len zrealizovať. Niektoré sú naozaj netradičné a nerealizovateľné. Hlavným cieľom bolo vyvolať diskusiu o potrebe zmeny prístupu k mestu a k mestskému priestoru. A rozumnou diskusiou sa môže dodržať aj heslo celej iniciatívy – aj malé zmeny môžu priniesť veľký efekt.

Jedna vec je však naprávať chyby a druhá im predchádzať. A to sa dá, iba ak budú mať úctu k mestu jeho obyvatelia, teda tí, ktorí jeho funkcie budú najväčšmi využívať. Opäť zacitujem urbanistu Petra Gera.

V živom meste žijú domáci obyvatelia, nie je iba pre turistov, ktorí si sem len priletia vyhodiť z kopýtka a potom zdrhnú a nechajú mestu len špinu.

Faktom však ostáva, že hlavne nekultúrni a ignorantskí obyvatelia robia najväčšie škody na tvári mesta svojim necitlivým správaním. Nie je to len Kamenné námestie so svojimi stánkami, Trnavské mýto so zničeným a posprejovaným podchodom, či Predstaničné námestie s opitými asociálmi. Sú to aj žuvačky na chodníkoch, vyšliapané cestičky v tráve, psie exkrementy alebo autá pakujúce na chodníkoch. Čo ale proti tomu robiť?

Podľa môjho názoru, najdôležitejšie je zvýšiť informovanosť. Ak si ľudia uvedomia hodnotu toho, čo je okolo nich, naučia sa to postupne chrániť. Historické jadro, ak opomenieme výnimky (napr. Esterházyho palác na Kapitulskej ulici), je už v dobrom stave – ľudia si toto miesto obľúbili a dokážu ho chrániť. No mnohé podobne vzácne objekty sú prehliadané, v niektorých prípadoch dokonca zámerne. Ako príklad môžu slúžiť stavby z obdobia socializmu, pričom napr. 60. roky sú v slovenskej architektúre odborníkmi považované za najlepšie roky. Viaceré kvalitné budovy, napríklad komplex Prior na Kamennom námestí alebo premostenie Slovenskej národnej galérie majú v súčasnosti výzor, znižujúci ich hodnotu.

Je teda dôležité zmeniť obraz týchto stavieb u verejnosti. Aby sme naozaj videli, aký je obraz budov z obdobia komunizmu medzi obyvateľmi, spravil som menší prieskum. Bol zameraný na vekovú kategóriu mladých ľudí, ktorí budú v budúcnosti rozhodovať o Bratislave. Na anketovú otázku „čo považujete za najhodnotnejšiu stavbu z obdobia komunizmu,“ boli rozličné názory. Viac v grafe č.1:

historiabratislavy9diel05.jpg

Ako vidno v grafe, mladí ľudia majú jednoznačných favoritov v podobe Nového mosta a pyramídy Slovenského rozhlasu, čo sa aj dá pochopiť, keďže ide o dosť známe stavby. Na druhej strane, odborníkmi najvyššie hodnotená povojnová realizácia, bratislavské Krematórium, obyvateľov veľmi nenadchla. Podobne sú na tom aj originálne premostenie SNG, alebo komplex Prior na Kamennom námestí. Nikoho nezaujala ani budova bývalého Presscentra (Tower 115), ktorú napr. architektka Zuzana Hanková považuje za jednu z najzaujímavejších moderných budov. Faktom ostáva, že mnoho Bratislavčanov by tieto budovy videlo najradšej zbúrané. Najzarážajúcejšie však je, koľko ľudí vyjadrilo absolútny nesúhlas s budovami z obdobia komunizmu, nevedomosť podčiarkuje a fakt, dokonca na moju otázku, aké funkcionalistické budovy poznajú, bol schopný reakcie iba jeden jediný človek so širokého okruhu. Práve toto je problém, ktorý by sa formou lepšej osvety dal vyriešiť. Veď nemôžeme očakávať, že ľudia budú chrániť budovu, ktorá sa im nepáči a nepoznajú ju. Aj napriek tomu, že odborníci môžu zasiahnuť, v citlivých prípadoch ide často o celú verejnosť.

Neznamená to teda, že verejnosť treba v mierne odborných otázkach ignorovať. Častokrát má práve verejnosť, ktorá funkcie mesta najväčšmi využíva, ten najsprávnejší názor. Treba však citlivo rozlišovať, v čom. To by si mal každý, kto rozhoduje, uvedomiť. Práve verejný záujem býva v niektorých otázkach rozhodujúci. Koniec – koncov, pri riešení dôležitých otázok môže byť názor bežných obyvateľov aj užitočný. Vidno to aj pri otázke, čo je podľa ľudí najväčší problém Bratislavy (graf.č.2):

historiabratislavy9diel06.jpg

Väčšina teda vyjadrila nespokojnosť s MHD, dopravou či ničením zelene. Častokrát sú pre obyvateľov závažnejšie iné, menej viditeľné problémy, súvisiace s ich okolím. Pri riešení problémov mesta treba počúvať práve ľudí.

Aký z toho teda vyplýva záver? Verejnosť treba informovať, poučiť ju o veľakrát netušených hodnotách a neustále v tomto smere vzdelávať, aby sa naučila chrániť a zveľaďovať mesto aj svoje okolie. Len tak sa z Bratislavy, aj napriek početným moderným projektom a budovám, stane skutočne pekné a príjemné mesto pre všetkých jej obyvateľov. Naučíme sa tak predchádzať aj necitlivým zásahom investorov a úradov. Do Bratislavy by sa tak mohla dostať naozaj kvalitná architektúra, čo by potom malo aj dôsledky. Na záver opäť uvediem citát Petra Gera:

Architektúra má obrovský vplyv na správanie a vnútornú hygienu človeka. A dokáže ho aj zjemňovať.

Záver

Aj napriek negatívam a rozličným problémom, nedá sa poprieť, že takýto veľkolepý rozvoj Bratislavy je v histórii nebývalým javom. Bratislava nikdy nebola významným a dôležitým mestom z hľadiska celej Európy. Projekty, opísané na predošlých stranách, však môžu tento fakt zmeniť. Hlavné mesto Slovenska prežíva skvelé roky. Samozrejme, je to spojené s vážnymi problémami – od búrania starých industriálnych podnikov po ničenie historických panorám a devastáciu zelených plôch. Je však na nás, ako sa k tomu postavíme. Hospodárska kríza pribrzdila obdobie divokej výstavby, a tak sa môžeme obzrieť dozadu a presnejšie nasmerovať budúci rozvoj. V niektorých častiach možno čitateľ nadobudol pocit, že sa príliš často opakuje formulka „výstavba bola pozastavená,“ alebo „nedá sa povedať, kedy sa začne realizácia“. Je však isté, že Bratislava sa rozvíjať bude aj v budúcnosti, veď má na to všetky predpoklady.

Keď si toto všetko teda zhrnieme, dôjdeme k záveru, že Bratislavu očakáva budúcnosť moderného a pekného mesta. Môžeme si predstaviť prechádzku z historického Hlavného námestia ku krásnemu Hviezdoslavovmu námestiu, odtiaľ k nábrežnej promenáde. Pod alejou stromov sa dostaneme až k modernej Eurovei, posedíme si na rušnom námestí a pokračujeme ďalej až k mrakodrapom na horizonte, v ktorých tieni nájdeme ďalšie parky, športoviská a kaviarničky. A potom sa pohodlne rýchloelektričkou dostaneme domov s dobrým pocitom z prechádzky. Takéto sny možno pre niekoho budú pôsobiť nereálne, to všetko sa však môže naozaj dosiahnuť. Rozvoj musíme len rozumne usmerniť. A jedného dňa bude z Bratislavy opäť Krásavica na Dunaji.

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 71 | T: 0.400643

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne