Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

603 územných plánov

943 článkov

4802 fotografií

online návštevníkov

24. 05. 2018, meniny má: Ela

Aktuality

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Vernisáž Mestské zásahy Kežmarok

mz-kezmarok-poster-vernisaz-web.png

Tešíme sa na prezentáciu a krst publikácie MZKK 24.11.2017 o 17:00 v Mestskej knižnici Kežmarok.

15. 11. 2017

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

24%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • kredit

    Dobrý deň, potrebujete naliehavú pôžičku pošlite nám teraz na rýchlu pôžičku (

    24. 05. 2018 / 00:19 | MARY ANNE

  • Ponuka pôžičky

    Dobrý čitateľ!

    Modlíme sa za Božie požehnanie a šťastie vo všetkých našich životoch a podnikaní. …

    22. 05. 2018 / 08:54 | Kenneth

  • naliehavú pôžičku

    Hľadáte pôžičku na začatie podnikania, splácate svoje účty, poskytujeme na úver od 3 000 eur …

    21. 05. 2018 / 17:31 | Fred Joseph

  • UPDATE ON LOAN REQUIREMENT

    Hello, Apply and get qualify for a loan.Interest rate 1% easy process. Please Only serious inquiries. …

    20. 05. 2018 / 09:53 | UPDATE ON LOAN REQUIREMENT

  • UPDATE ON LOAN REQUIREMENT

    Hello, Apply and get qualify for a loan.Interest rate 1% easy process. Please Only serious inquiries. …

    20. 05. 2018 / 09:52 | UPDATE ON LOAN REQUIREMENT

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 6.diel

historiabratislavy1diel06.jpg

Popri nábrežiach a CBD ide o ďalšiu lokalitu, ktorú očakávajú zmeny nadmestského významu. Petržalka bola budovaná počas socializmu a aj na tie časy s nedostatočnou OV, ktorá nemôže naplniť súčasné potreby v žiadnom prípade. Táto mestská časť by sa, slovami Václava Havla, dala zjednodušene nazvať ako „nocľaháreň“, resp. „králikáreň.“

3.3 Petržalka

Súčasný stav, keď už bola vybudovaná aspoň základná infraštruktúra, je aj tak odlišný od navrhovaného. Aj úroveň obytných budov je podľa publikácie „Architektonický atlas Bratislava“ menej kvalitná, čo je spôsobený rýchlym tempom výstavby a nižšou technologickou kvalitou spôsobenou cieľom zvýšiť počet bytov. Koniec koncov, poznáme pôvodnú predstavu Petržalky, o ktorej som písal vyššie. Ako mala teda vyzerať?

historiabratislavy6diel02.jpg

Jadrom štvrte mala byť centrálna os pozdĺž Chorvátskeho ramena, kadiaľ mala viesť aj Línia B bratislavského metra. Centrum Petržalky malo byť približne v mieste, kde Rusovská cesta križuje Chorvátske rameno. Bližšie k tomuto centru sa mala zvyšovať aj výška a hustota zástavby. Dodnes tu ostal výrazný prvok v podobe 12-podlažných bytových domov s istou vstavanou OV. Napriek tomu, že už prešlo od pádu socializmu 20 rokov, dodnes sa nerealizoval koncept centrálnej osi, centra Petržalky, pravobrežného dunajského nábrežia a ani priemyselného centra na juhu Petržalky, čo je však už prežitok.

Po páde socializmu sa v Petržalke rozmohla kriminalita, ktorá je, ako sa zhodli mnohí sociológovia, spojená s nevľúdnym, až nehumánnym prostredím. Vznikla teda potreba humanizovať celé obrovské sídlisko. Architekti a urbanisti sa na začiatku 90. rokov snažili riešiť túto otázku pomocou špeciálneho seminára, avšak bez konkrétnych výsledkov. Všetky snahy však vychádzajú z konceptu centrálnej osi, kadiaľ má aj naďalej viesť aj trasa nosného systému hromadnej dopravy (pozri nižšie). Práce na metre sa reálne začali, no po revolúcii sa zastavili. Po opätovných snahách v 90. rokoch začať výstavbu sa nakoniec prijala myšlienka rýchlej električky. S jej výstavbou sa stále nezačalo, ide však o kľúčovú otázku v rozvoji lokality, pretože všetky investície sú závislé od nej. Na mieste centrálnej osi je stále prázdny, neurbanizovaný priestor.

Medzičasom sa však prejavili aj klady Petržalky – ide o oblasť, kde žije predovšetkým stredná trieda a mladí dobre vzdelaní ľudia. Navyše v prieskumoch bolo zistené, že väčšina ľud by chcela bývať práve v Petržalke. Vznikli aj dve prudko sa rozvíjajúce lokality, ktoré sa menia na plnohodnotné mestské bulváre. Sú nimi Panónska cesta a Einsteinova ulica.

Panónska cesta je dôležitá komunikácia, spájajúca Petržalku s centrom prostredníctvom Nového mosta. V jej prospech teda hovorí dobrá dostupnosť z centra, ako aj zo samotného sídliska. Zanedbateľná nie je ani bezprostredná blízkosť Železničnej stanice Petržalka. Investori si túto výhodnú polohu prirodzene všimli. Pozdĺž ulice začali vznikať predovšetkým administratívne budovy. Sídlo si u v krátkom čase vystavala spoločnosť 7 Plus, Ústredné daňové riaditeľstvo Bratislava, sídli tu aj fakulta manažmentu City University. Ulica získava mestský charakter, ktorý bude ešte posilnený po dostavbe ďalších plánovaných kancelárskych objektov, ako Emporia towers alebo Panon office. Mestský charakter okolia posilňujú aj projekty na druhej strane Železničnej stanice – obytné veže Vienna gate a kancelársky komplex Administratívne centrum Petržalka. Devízou lokality je aj napojenie na blízke Petržalské korzo.

historiabratislavy6diel01.jpg

Einsteinova ulica má mierne odlišný vývoj. Po roku 1980, keď bol dostavaný Prístavný most, sa stala súčasťou tzv. vnútromestského okruhu. Túto funkciu umocnila aj výstavba diaľnice D1. Vďaka tomu sa Einsteinova stala akousi bariérou medzi mestom a Petržalkou, čo bude v budúcnosti ťažké napraviť.

Dôležitú mestskú funkciu územia však predznamenala už výstavba výstavného areálu Incheby. Hoci sa pôvodný koncept celkom nenaplnil (nebola postavená multifunkčná hala pre 15 000 divákov a prístav na Dunaji), Incheba Expo Arena určila ulici dôležitú funkciu. Napriek tomu sa ďalšie investície v tejto oblasti objavili až v 21. storočí. Bol postavený, v tej dobe ešte stále novátorský, obchodný komplex Aupark. Aupark ako keby tvoril dvierka ďalšej masovej výstavbe. Čoskoro sa na južnej strane ulice začala výstavba administratívnych komplexov Ravak a Digital park (dnes už aj s druhou fázou a plánovanou treťou), nákupného centra Atrium, či bytového domu Zadunajská. Vo výhľade je výstavba ďalších projektov, často aj výškových budov, čo koniec koncov môžeme badať už aj teraz – v lokalite pribudli tri výškové budovy, minimálne ďalšie dve sa plánujú.

Je teda jasné, že Einsteinova ulica je stále významnejšou z hľadiska Petržalky i samotnej Bratislavy. Na druhej strane je však otázne, či je tento jav len pozitívny – veď výstavba výškovej budovy Aupark tower vzbudila svojho času obrovské diskusie a protesty, keďže pri pohľade z Hradu mierne konkuruje Novému mostu. Aj druhá výšková budova, Vienna park na Krasovského, sa nestretla s priaznivou odozvou, kvôli výrubu časti „lesíka Krasovského“ (v skutočnosti nejde o les, ale o náletovú zeleň). Pred samotnou realizáciou stavebných projektov teda treba prehodnotiť každý jeden zámer, nielen kvôli životnému prostrediu, ale aj vzhľadom na význam lokality v budúcnosti.

3.3.1 Petržalka city

Petržalka city je dôsledok snahy zhumanizovať Petržalku a dať jej skutočné jadro. Hoci sa časom vyprofilovala akási centrálna oblasť – Námestie hraničiarov – stále nespĺňa požiadavky pre skutočné mestské centrum. Rozsiahla voľná plocha v nadväznosti na Chorvátske rameno by sa tak v strednodobom horizonte mala výrazne zmeniť.

historiabratislavy6diel04.jpg

Prvýkrát sa zámer stavať v tejto lokalite objavil v roku 2005, keď skupina developerov postupne získala 27-hektárový areál. Hoci sa naň nekonala žiadna verejná súťaž, petržalskí poslanci dali investorovi časť územia do nájmu. Čoskoro developerská spoločnosť predstavila koncept nového centra Petržalky, vyhlásila architektonickú súťaž a prezentovala svoj zámer na svetových realitných veľtrhoch. Pre potreby mesta, mestskej časti i verejnosti bola vypracovaná urbanistická štúdia, z ktorej vyplývajú nasledovné závery:

Petržalka city má byť stavaná jednak na prírodnom aspekte, teda na Chorvátskom ramene, jeho biokoridore a okolitej zeleni, a na mestskom aspekte, teda zástavbe mestského aj nadmestského významu. Ráta sa s úpravou Chorvátskeho ramena a s jeho čiastočným rozšírením. V jeho okolí by mal vzniknúť plnohodnotný mestský park, z celkového rozsahu 270 000 štvorcových metrov má zeleň zaberať asi 70 000 štvorcových metrov.

historiabratislavy6diel05.jpg

Vo zvyšku územia je navrhovaná zástavba, ktorej výšková hladina by mala kolísať od 3 podlaží, po vyššie 24 podlažné budovy, s dominantou v severnej časti územia s 36 podlažiami. Dopravné riešenie je stavané na trasovaní NS MHD (Nosný systém MHD), teda trati rýchloelektričky, ktorá by mala prechádzať aj cez Petržalka city. Okrem toho projektanti rátajú aj s výstavbou 800 metrov dlhého bulváru.

historiabratislavy6diel03.jpg

Takýto veľký projekt sa prirodzene rieši na etapy. Prvá etapa, spojená s výstavbou výškovej dominanty, sa mala začať realizovať v roku 2007 a dokončiť minulý rok, s jej výstavbou sa však stále nezačalo. Celý projekt totiž stojí a padá na problémoch s NS MHD. Mesto, hoci už v roku 2004 sa malo pôvode stavať, má stále problémy zo začatím budovania trate. Navyše, miestni aktivisti požadujú posunutie výstavby Petržalka city, kým sa nezačne budovať aj električka. Najnovší termín začatia stavebných prác je jar 2011, s kolaudáciou priestorov v r. 2013. Ak sa potom začne aj výstavba druhej etapy, v roku 2017 by mala byť celá zóna hotová. Je to však iba prvá časť prestavby petržalskej „chrbtice.“

3.3.2 South city

South city (Južné mesto) je ďalší obrovský petržalský projekt. Aj keď nejde priamo o výstavbu nového petržalského centra, zásadne sa dotkne celej Bratislavy. Hovoríme totiž o výstavbe najväčšieho sídliska od pádu socializmu.

historiabratislavy6diel07.jpg

Južné mesto sa bude nachádzať, ako to už názov napovedá, južne od Petržalky. Je od nej oddelené Panónskou cestou. Na obrovskom pozemku, siahajúcemu takmer až k Jarovciam, má byť plnohodnotná mestská štvrť s dostatočnou OV podľa najnovších zásad urbanizmu – to znamená preferencia pešej dopravy, vysoký podiel zelených plôch, malá vzdialenosť k OV a dobré napojenie na hromadnú dopravu. Južné mesto je rozdelené na tri zóny – zóny A a B sa nachádzajú priamo za Panónskou cestou a majú sa tu nachádzať predovšetkým byty stredného štandardu. Malo by ísť približne o 7500 (!) bytov, čo je napríklad polovica Karlovej Vsi.

Predpokladá sa, že budovy by mohli mať podobnú výšku ako petržalské paneláky. V týchto dvoch zónach by sa malo nachádzať aj rozsiahle nákupné centrum. Zóna C by sa mala nachádzať až za križovatkou s Dolnozemskou cestou a bude poskytovať o čosi luxusnejšie bývanie vo vyše 600 bytoch vo forme nízkych, max. 4-podlažných domoch, príp. v rodinných domoch v radovej zástavbe. Ich kladom má byť blízkosť k dunajskej hrádzi.

Spoločnosť CRESCO, ktorá postavila okrem iného aj Tri veže v Novom Meste, si je istá realizáciou tohto projektu. Prirodzene, väčšina ľudí bude mať pochybnosti – veď práve takéto megaprojekty majú v časoch krízy najväčšie problémy. Pri South city si však treba uvedomiť niekoľko vecí: bude sa opierať predovšetkým o byty stredného štandardu, teda byty vhodné pre širšiu skupinu ľudí.

Prieskumy dokazujú, že ešte stále zaostávame za priemerom EÚ v počte bytov na 1000 obyvateľov. Napriek kríze tu teda máme pomerne veľkú cieľovú skupinu. Ďalšou výhodou projektu je jeho rozfázovanie. Prirodzene, ak sa začne výstavba, nebudú hneď o pár rokov postavených tisícky bytov.

historiabratislavy6diel06.jpg

Dokončenie celého projektu sa očakáva v najskoršom termíne až okolo roku 2025. Je takmer isté, že dovtedy sa nepokoj na svetových trhoch ustáli. Projekt však napriek všetkému môže mať problémy. CRESCO sa tradične opiera o svoj rozsiahly kapitál, no napriek tomu bude potrebovať ďalšie obrovské sumy (počíta sa s 1,5 mld eur) na rozbehnutie výstavby. Zbrzdenie spôsobuje aj nedokončená dokumentácia k NS MHD.

3.4 Jav súčasnosti: nové centrá Bratislavy

Istým spôsobom ide o špecifikum Bratislavy. Tieto centrá nevznikli plánovito, skôr živelne. Aj keď napohľad sú postavené široké komunikácie, výškové budovy sú často vo vnútroblokoch, nie na dôležitých križovatkách. Navyše chýba aj viac zberných komunikácii a parkovacích miest. Aj napriek istej snahe o nestrannosť, nedá sa povedať, že by developeri dodržiavali pravidlá – mnohokrát im ide iba o kumulovanie zisku. Mestské časti však nie sú v tomto prípade mnohokrát schopné rázne zakročiť. V takýchto oblastiach sa to potom vypuklo prejaví. Hovorím hlavne o štyroch lokalitách: Dlhé Diely, Vinohrady, Ružinov a Nové Mesto.

Na Dlhých Dieloch je výstavba už dlhoročnou témou. Stavba celého sídliska sa začala až v 80. rokoch a na rozdiel od ostatných súborov stavaných v meste sa rátalo s polyfunkčnou zástavbou. Centrum sídliska bolo dlhý čas nezastavané a malo slúžiť OV a verejným priestranstvám pre obyvateľov. Začiatkom 21. storočia sa však na Dlhých Dieloch roztrhlo vrece s investíciami – v nezastavanom území sa začala masívna výstavba, ktorá pokračuje ešte aj dnes. Navyše, čo je horšie, rastú tu väčšinou takmer výlučne obytné domy, bez nejakej pridanej funkcie. Magistrát ani mestská časť bohužiaľ nepripravili žiadnu územnú štúdiu, ktorá by nastavila nejaké mantinely, výstavba je teda živelná. Problémy to spôsobuje hlavne obyvateľom sídliska. Najkompetentnejší názor teda bude priamo od obyvateľa Dlhých Dielov:

Hlavný problém je hlavne s parkovacími miestami. Keď sa tu niečo postaví, tak k tomu nie sú žiadne ďalšie parkovacie miesta, jedine garáže pre obyvateľov. Tie určite nie sú dostatočné, lebo sa viditeľne zväčší počet áut zaparkovaných na ceste pri každom dokončenom projekte.

Ďalší problém je, že sa tu postavilo plno domov, ale žiadne obchody. Proste na celých Dlhých Dieloch je jeden supermarket – Billa. Cez týždeň sa to dá, ale aby som musel cez víkend skoro vstávať, aby som dostal chleba/rožky, tak to už je trochu moc. V Karlovej Vsi teraz otvorili Lidl a je tam ešte jedna Billa, ale je to dosť z cesty a pre ľudí, čo bývajú úplne hore na konečnej, je to teda celkom štreka. Malé obchodíky tu nejaké sú, ale tak výber a zásobovanie nemajú o nič lepšie.

Čo sa ešte týka výstavby, tak len priamo v blízkosti môjho bytu 3-krát horelo (blízkosť = do 100 metrov), dvakrát z toho rovno cez ulicu. Zhorelo, zbúralo sa a už sa stavalo. Plamene šľahali naozaj vysoko a viem, že pár budov bolo priamo ohrozených… Jednoducho dokázať to nejde, ale aj tak všetci vieme, ako to chodí.

Ďalším územím sú Vinohrady (a časti Rače). V tomto prípade výstavba pozmenila aj celkovú panorámu Bratislavy. Typické vinohrady na kopcoch nad mestom sa na začiatku 20. stor. stiahli z oblasti Slavína, teraz ustupujú aj posledné na svahoch Kamzíka a nad Račou. Aj v tomto prípade sa to dalo očakávať – rozsiahle voľné priestranstvá s jedinečným výhľadom blízko lesov sú jednoducho príliš lákavým cieľom investícii. Rastú tu predovšetkým luxusné obytné komplexy (Brečtanka, Parkville, Pekná Cesta). Mesto ani v tomto prípade nepripravilo koncepciu pre rozvoj územia. Čo je však oveľa väčší problém, rozsiahla výstavba znamená nárast počtu áut. V prípade Koliby dopravu odvádza iba jedna komunikácia – Podkolibská ulica. Až v tomto roku sa pripravuje predĺženie Vlárskej ulice, aby spojila aj Kolibu s Kramármi. Aj napriek tomu, že výstavba nemá charakter centra, myslím, že bolo nutné spomenúť Kolibu vzhľadom na ťažké dôsledky stavebného rozvoja.

historiabratislavy6diel08.jpg

Ružinov a predovšetkým Ružová dolina a okolie, taktiež podľahli tlaku developerov. V tejto oblasti už rastú aj výškové budovy – kontroverzná Glória, Universo, Rozadol a najnovšie Jégého alej. Je pravda, že časom sa musí centrum rozšíriť, lenže v tomto prípade sa centrum rozšírilo pravdepodobne nesprávnym smerom. Glória je považovaná za symbol tejto tendencie. Momentálne ide s výškou 100 metrov o najvyššiu obytnú budovu na Slovensku. Doprava v blízkosti nie je dobre vyriešená, autá parkujú na každom možnom mieste. Pochybnosti sú aj nad kvalitou architektúry. Na rozdiel od neďalekého Rozadolu nie je v budove vytvorená ani dostatočná OV, na druhej strane je jej však dostatok v blízkosti.

Každopádne, nielen Ružová dolina je zasiahnutá výstavbou. Rozsiahle protesty vyvoláva aj výstavba na sídliskách. Obyvatelia sa obávajú devastácie zelene a zahustenia. Problémom je, že s odporom sa stretáva takmer úplne každý projekt v Ružinove – aj tie, ktoré by tejto mestskej časti mohli výrazne pomôcť. Je ním napríklad projekt bulvárnej prestavby Ružinovskej ulice. Mnohí obyvatelia sa takejto prestavby obávajú, faktom však je, že by sa dokončila potrebná OV. K tomu by však mohla dopomôcť aj dostavba nákupného strediska Yosaria na mieste bývalého ružinovského Prioru. Už vyše štyri roky však zostáva na sídlisku iba skelet budovy. Miesto získalo prezývku „Hirošima.“

Na druhej strane, aktivita občanov sa niekoľkokrát ukázala ako prospešná, keď sa napríklad podarilo znížiť počet podlaží projektu Retro z 31 na 25. Ako ústretovejší sa v otázke výstavby zdá byť aj ružinovský miestny úrad. Ružinov má celkovo potenciál premeniť sa na najpríjemnejšie a najzelenšie sídlisko v Bratislave.

Poslednou zo spomenutých lokalít je Nové Mesto, predovšetkým okolie Kuchajdy a Tehelného poľa. Od výstavby nákupného centra Polus sa oblasť zmenila na nepoznanie – z Vajnorskej ulice sa stala moderná mestská trieda, momentálne sa na ňu mení aj Tomášikova, mohutná výstavba prebieha aj na Bajkalskej. Jadrom oblasti je jazero Kuchajda, obľúbený rekreačný areál. Treba povedať, že Nové Mesto sa zdá byť vhodné na novú výstavbu aj relatívne väčších rozmerov. Predtým však treba dokončiť významné investície, súvisiace predovšetkým s dopravou, napríklad predĺženie Tomášikovej ulice, vhodná by bola aj prestavba križovatky Bajkalská – Trnavská cesta.

Očakáva sa, že na mieste štadiónu Tehelné pole vyrastie Národný futbalový štadión, resp. nový futbalový štadión Slovanu. V súvislosti s Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji v r. 2011 sa zas rekonštruuje štadión Ondreja Nepelu (Samsung Aréna). Oprávnene sa teda hovorí o potrebe dostavby ďalšej infraštruktúry. Z Nového Mesta by sa každopádne mohla stať priama súčasť širšieho centra v pravom slova – zmysle.

3.5 Zhrnutie

Na predchádzajúcich stranách som stručne opísal, čo v najbližšom čase čaká Bratislavu. Obraz si musí každý vytvoriť sám, no niet pochýb, že Bratislavu mnohé z týchto projektov zmenia na nepoznanie a prinesú ďalekosiahle dôsledky. Aj napriek tomu, že vzniknú nové pracovné miesta, postavia sa byty, obchody, zábavné komplexy a športové areály, je otázne, či sa zvýši kvalita života obyvateľov. Zhrňme si teda klady a zápory novej výstavby pomocou SWOT analýzy:

historiabratislavy6diel09.jpg

Silné stránky rozvoja:

• zlepšenie občianskej vybavenosti
• nárast počtu pracovných miest aj vo vysokokvalifikovaných odvetviach
• rozširovanie a dotvorenie centra mesta novou mestotvornou zástavbou (Eurovea, River Park, Vydrica)
• nárast počtu bytov v nadštandardnom segmente
• rozvoj nevyužitých industriálnych území
• dotvorenie jadier mestských častí

Slabé stránky rozvoja

• devastácia zelene a dopady na životné prostredie
• devastácia zelene a dopady na životné prostredie
• búranie historických pamiatok a cenných industriálnych areálov
• zvýšené nároky na dopravu, chýbajúca kvalitnejšia hromadná doprava
• prehusťovanie už stabilizovaných území, zastavovanie sídlisk
• nedostatok nových bytov pre strednú a nižšiu triedu
• v niektorých prípadoch nekvalitná architektúra a zlé zakomponovanie do mestského organizmu
• zanedbávanie verejného priestoru

Príležitosti:

• prijatie územného plánu a dobrá vôľa vedenia mesta
• dôležitá poloha, nárast významu Bratislavy
• dopyt po bytoch a obchodných priestoroch
• príchod viacerých medzinárodných firiem
• pružná ekonomika a dobré podnikateľské ovzdušie
• vysoký podiel kvalitne vzdelaných obyvateľov a mladých ľudí
• iniciatívy odborníkov i laických občanov

Ohrozenia:
• svetová finančná kríza
• spľasnutie realitnej bubliny
• nedostatočná a slabá legislatíva
• nárast významu individuálnej dopravy (autá), nedoriešenie MHD
• nasýtenie trhu
• stagnujúca úroveň vysokého školstva a univerzít
• nekvalitné urbanistické štúdie a architektonické riešenia
• nekvalitní a arogantní investori

historiabratislavy6diel10.jpg

Je teda si možné vytvoriť určitú predstavu o budúcnosti. Bratislava má pred sebou radu problémov, a toto sú len tie najpálčivejšie. Mnohé z nich bude treba akútne riešiť – spomeniem predovšetkým dopravu a potom kvalitu verejných priestranstiev.

Zásadný poznatok vyplývajúci zo súčasnej situácie je teda viac-menej jasný: Aj napriek v zásade pozitívnemu dopadu stavebného rozvoja na celkovú tvár Bratislavy, vytvára so sebou aj radu problémov, ktoré treba vyriešiť a v budúcnosti im predchádzať. Predchádzať im zákonmi, uvedomením a osvetou.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 96 | T: 0.494256

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne