Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

21. 07. 2019, meniny má: Daniel

Aktuality

Mestské zásahy Tatry

tatry-fb-cover-2×.png

Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.

04. 02. 2019 | viac

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

33%

Nedá sa zovšeobecňovať

24%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Bratislava a Košice – majáky ďalšieho developmentu brownfields

image-big.jpg

Diskusné stretnutie časopisu Stavebné fórum.sk, pod názvom Brownfields – stav a budúcnosť využívania na Slovensku prinieslo konečne ucelený informačný blok k problematike, ktorá sa na našich podujatiach objavila síce už viackrát, ale dosiaľ iba fragmentálne. Východiskovými tézami pre aktívnych rečníkov i následnú diskusiu sa stali kategorizácia a prehľad brownfieldov na Slovensku, ich limitujúce faktory, ako aj možnosti zapojenia privátneho sektora a ostatných finančných nástrojov (dotácie, eurofondy, PPP, Sario) do konverzie a redevelopmentu územia.

SIMPLE – sanačný program pre lokality Slovnaftu

„Ako sme sa vlastne dostali do kontaktu s problematikou brownfields? Máme veľa nehnuteľného majetku na celom území Slovenska,“ povedala na úvod vedúca správy majetku spoločnosti Slovnaft, a.s. Agnes Orvosová a doplnila, že Slovnaft vlastní – odhliadnuc od 2 rafinérií (Bratislava, Vojany) a 12 logistických centier (6 funkčných a 6 nefunkčných) – viacero typov brownfieldov, ktorých plochy sa vďaka modernizácii prepravných a výrobných procesov postupne prestali alebo prestávajú využívať. Príčiny znečistenia môžu byť rôzne: v dôsledku havárií a technologických porúch, nedisciplinovanosti obsluhy či prirodzenej priepustnosti horninového podložia (ropa sa vo vode rozpúšťa, znečistenie migruje aj do susedných pozemkov za hranicami).

V prípade Slovnaftu a jeho brownfields na území SR ide o veľký rozvojový potenciál na celkovej ploche 1 255 494 m2. Možnosti modernizácie alebo konverzie na nové funkcie zahŕňajú napríklad funkčné aj nefunkčné logistické areály v Ružomberku (37 320 m2), Pozdišovciach (1 012 072 m2), Bratislave-Rači (70 808 m2), Hornom Hričove, Hronskom Beňadiku, Stožku, Vojanoch alebo v Košiciach-Ťahanovciach. Základné ciele brownfieldových projektov sledujú zvýšenie hodnoty pozemkov, modernizáciu, rozšírenie a zatraktívnenie plôch na výkon novej podnikateľskej činnosti, odbornú likvidáciu starej environmentálnej záťaže, zlepšenie ekologických parametrov prostredia, ako aj trvalý a udržateľný rozvoj spoločnosti.

„Našou snahou je, aby sme oslovili čo najviac investorov. Máme aj nezištné – grantové programy, na ktoré sme veľmi hrdí,“ povedala Orvosová a v tejto súvislosti upriamila pozornosť na rámcové dohody s vysokými školami – napríklad súťaž „Slovnaft – Brownfields“. Medzi konkrétne príklady modernizácie jestvujúcich nevýrobných či konverzie odstavených výrobných zón v areáli fabriky zaradila prestavbu zastávky MHD, nové využitie priestorov pre reštauráciu Maranello alebo pripravovanú zmenu využitia kancelárskej budovy na Dom služieb.

V súvislosti s brownfields sa už realizuje SIMPLE – sanačný program pre jednotlivé lokality, na ktorý je vyčlenených 13 miliónov eur. Každý nápravný projekt prebieha pod dozorom nezávislého supervízora. Po jeho ukončení nasleduje postsanačný monitoring a príprava územia na nové využitie. Vykonávateľom sanačných prác musí byť externý dodávateľ – certifikovaná firma so špeciálnou licenciou, schvaľovaný štátnym orgánom, zdôraznila Orvosová.

id17793–02a.jpeg
id17793–02b.jpeg
Vizualizácie: Ukážka študentských prác v rámci súťaže „Slovnaft – Brownfields“

Potreba otvoriť diskusiu o fotovoltaickom trhu

id17793–03-tabulka.jpeg O aplikácii zariadení na využitie slnečnej energie v podmienkach slovenských brownfields hovorila Veronika Galeková zo spoločnosti Generm, s.r.o. (Green Energy Management & Marketing). Ako pripomenula, z priameho (30–50%) a nepriameho (50–70%) slnečného žiarenia možno vyprodukovať teplo (SC – solárne kolektory) a elektrinu pomocou fotovoltaiky (PV – kryštalický kremík, tenko-vrstevná technológia), koncentrovanej slnečnej energie (CSP – priame žiarenie), koncentrovanej fotovoltaiky (CPV) a koncentrovaného solárneho tepla (CST).

Ako však môže slnečná energia súvisieť s brownfields? Základné požiadavky a a predpoklady na ich spojenie sú kompaktný pozemok s orientáciou na juh, žiadne alebo iba minimálne tieniace prvky, prístupová komunikácia, malá vzdialenosť k miestu pripojenia do rozvodnej sústavy, prieskum geologického podložia a stavu životného prostredia, posúdenie vplyvu naň pri inštalácii nad 5 MWp (EIA) a osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Na záver Galeková vymenovala popri pripravovanom Národnom akčnom pláne pre využívanie OZE (MH SR) ďalšie úpravy – zákony, výnosy, návrhy, stratégie a koncepcie – na podporu týchto foriem energetických zdrojov.

„Dúfame, že ten náš mladý fotovoltaický trh dáme nejako dokopy. Keď už nič iné, tak aspoň otvoríme diskusiu,“ reagovala Galeková na skeptický hlas z publika, že SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) nebude údajne do roku 2011 poskytovať žiadne kladné vyjadrenia pre fotovoltaické zariadenia.

PPP verzus klasická zákazka v hnedých zónach

id17793–04-schema.jpeg Styčné plochy medzi verejno-súkromným partnerstvom a revitalizáciou hnedých zón hľadal Michal Považan, výkonný riaditeľ Asociácie PPP. Na úvod pripomenul hlavné zásady takejto spolupráce, ktorú charakterizoval ako „kreatívny spôsob realizácie verejných projektov na základe spolupráce verejného a súkromného sektora v rozvoji, budovaní, financovaní, údržbe a/alebo prevádzke s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu celého projektu“. Iniciuje ju verejný sektor na dlhé obdobie (minimálne 10–15 rokov), pričom alokácia rizík medzi oboma partnermi je podľa toho, kto je v čom lepší (súkromný stavebné práce, verejný územné konanie).

Výhodnosť PPP oproti klasickej zákazke ilustroval Považan na podiele projektov, ktoré presiahli svoj rozpočet (20% vs. 73%) a tých, čo dokončili s omeškaním (24% vs. 70%). Ako potvrdil, schému PPP v prípade hnedých zón úspešne aplikovali v krajinách západnej i strednej Európy. V komplexnom rozvoji územia však zatiaľ nie je podľa neho výrazne rozšírená. Ako ilustráciu v susednom Česku uviedol projekt Velká Hleďsebe, ktorý zahŕňa plán revitalizácie a znovu využitia dnes už opusteného areálu vojenských a priemyselných objektov z 50. rokov 20. storočia.

Záverom nastolil šéf APPP aj niekoľko otázok na zváženie. Treba si podľa neho v prvom rade uvedomiť, že PPP nie je „zadarmo“ a nie je vhodným modelom pre každý projekt. Takisto preveriť, či sú dostupné aj alternatívne zdroje (eurofondy, podpora MF SR), či má verejný sektor záujem ponechať si kontrolu nad pozemkom prípadne službami, či ide v skutočnosti o poskytovanie verejnej alebo komerčnej služby, alebo či je takýto projekt ako celok i v jeho častiach pre súkromný sektor vôbec zaujímavý.

Košický intravilán: ekologicky nezaťažené projekty

Súčasnosť i budúcnosť brownfields v Košiciach predstavil Peter Murko (PeeMDe Global, a.s.). Ako zdôraznil, ide nielen o prirodzené centrum regiónu, ale zároveň o štvrťmiliónové, a teda najväčšie mesto v okruhu 250 km, ktoré disponuje jasnou dopravnou štruktúrou, ťažkým priemyslom (hutníctvo, baníctvo, strojárstvo), ale aj pripravenosťou na investície iného typu (ľahký, automobilový, IT a ICT priemysel) a lokalitami vhodnými na konverziu zastavených výrobných prevádzok.

Doteraz najviac medializované príležitosti tohto druhu boli Komplex Cassovar (s podlažnou plochou 88-tisíc m2, polohou vo väzbe na historické centrum mesta a „reinkarnáciou“ Bauerneblovho domu na Art hotel, administratívu či apartmány), polyfunkčné centrum Aupark a napokon trojica bývalých kasární – Malinovského (s navrhovanou podlažnou plochou 207 200 m2), Bačíkové (štúdia polyfunkčného centra) a Kapitána Jaroša, kde prináša jeden z návrhov ich konverziu na zelenú rezidenciu.

Na výzvu, aby porovnal možnosti uplatnenia brownfields v prípade bratislavského Slovnaftu (550 ha) a košického U.S. Steel (700 ha), odpovedal Murko konštatovaním, že bývalé Východoslovenské železiarne Košice posunul terajší americký majiteľ do úplne inej kvalitatívnej roviny, využívajúc environmentálne nezaťažené prevádzky (napríklad nová pozinkovňa).

Aj keď to nikto nahlas nevyslovil, diskusné stretnutie naznačilo, že vedúcimi majákmi ďalšieho rozvoja developmentu brownfields na Slovensku sú jednoznačne Bratislava a Košice.

id17793–05-satelitnamapa.jpeg
„Brownfieldovské“ lokality v centre a širšom centre Košíc

Tabuľka a Schéma
Tabuľka: Slnečná energia a potenciál na Slovensku
Schéma: Postavenie verejného sektora pri revitalizácii brownfieldov cez PPP

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 89 | T: 0.664564

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne