Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
05. 07. 2025
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V polovici apríla vyšlo nové číslo odborného časopisu Urbanita, ktoré sa tentokrát zameriava na aktuálnu tému, s ktorou sa stretávajú mnohé slovenské mestá – premenu sídlisk.
26. mája 2011, Austria Trend Hotel Bratislava
Odborná konferencia na tému:
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE
Text je zhrnutím (abstraktom) pripomienok k návrhu nového zákona, písomne vypracovaných autorizovanými architektami, prof. Ing. arch. Bohumilom Kováčom, PhD., Ing. arch. Janom Komrskom, Ing. arch. Martou Kropilákovou, Ing. arch. Imrichom Pleidelom a Ing. arch. Jurajom Šujanom.
Pred viac než dvomi rokmi vyzvalo architektonické štúdio Vallo Sadovský kolegpv architektov, aby sa zúčastnili projektu Mestské zásahy. Mnohí architekti a architektonické ateliéry vypracovali návrhy na možné a jednoducho realizovateľné úpravy verejného priestoru v Bratislave, ktoré by kultivovali verejný mestský priestor.
V minulom čísle sme opísali veľké projekty polyfunkčných komplexov, administratívnych centier a výškových budov, dopravných stavieb a mestských štvrtí. Každý uzná, že je to čosi veľké a že to zmení tvár celého mesta. To však nie je úplná pravda. Mesto nie je tvorené len budovami a zástavbou, ale aj verejnými priestormi. Existujú mestá, ktoré si zakladajú predovšetkým na týchto priestoroch. A asi nie je náhoda ani to, že práve tieto mestá sa pravidelne umiestňujú medzi mestami s najvyššou kvalitou života. Keď sa však ešte vrátime do Bratislavy, pri všetkých pozitívnych vplyvoch, ktoré výstavba a všeobecný rozvoj zanecháva, sú tu aj tienisté stránky.
Prvá tohtoročná košická konferencia Stavebného fóra Technologické parky: rozvoj a investičné príležitosti rozprúdila na konci marca 2011 živú diskusiu o ich rozvoji na Slovensku. Ozývali sa hlasy z pôdy univerzitnej, podnikateľskej i verejnej správy. Tie hovorili o doterajších skúsenostiach a konkrétnej praxi, o prioritách, ktoré by sa mali brať do úvahy, o iniciátoroch takýchto projektov, spájaní síl, no najmä o čase, ktorého – v porovnaní so zahraničím i s okolitými štátmi – nemáme nazvyš.
Katar, organizátor svetového futbalového šampionátu v roku 2022, chystá na súťaž postaviť úplne nové ekologické štadióny. Rozšíriť chce aj dva už postavené.
Recyklačný závod v slovinskom meste Pivka sa vzhľadom vymyká predstave o prevádzke na spracovanie odpadu. Stačí trocha dizajnu a je tu atraktívna nápaditá budova. Návrh pochádza z dielne ateliéru Dekleva Gregoric Architekti.
V poslednej dobe sa začali v Žiline tvoriť zápchy na cestách. Využívaním alternatívnej dopravy, napríklad bicykla, sa tento problém môže aspoň čiastočne zmierniť. Avšak jedným z dôvodov, prečo ľudia nebicyklujú do školy či do práce je, že si myslia, že nemôžu vyzerať elegantne a štýlovo. A to je jedna z príčin, prečo sa občianske združenie Mulica rozhodlo túto jar organizovať súťaž s názvom Cykloelegancia.
Keď sa v médiách skloňuje pýcha našej prírody – Tatry, napnem uši a zbystrím zrak. Ako sa však zdá, kalamita asi tentokrát nepostihla naše veľhory, ale smeruje v podobe plagiátu Tatranského parčíka do Bratislavy. Fandím rozvoju zelene v našom hlavnom meste, no v medziach udržateľných princípov. Preto mi nedá nereagovať na posledné články uverejnené v denníku SME.
Prirodzene, dopravný rozvoj je základný predpoklad pre rozvoj celého mesta. V každom meste sa chcú obyvatelia dostať z jedného miesta na druhé čo najrýchlejšie a najpohodlnejšie. Môžu na to využívať buď individuálnu, alebo hromadnú dopravu. Dopravné riešenie je jedno z hlavných posudzovaných hľadísk pri schvaľovaní projektov. Pri každom zámere je potrebné zabezpečiť dobrý prístup, dostatok parkovacích miest, zabrániť preťažovaniu komunikácii a v niektorých prípadoch aj vhodne vyriešiť MHD v okolí.
Katedra architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave organizuje jubilejnú desiatu medzinárodnú konferenciu na tému Urbanistické, architektonické a technické aspekty obnovy vidieka, ktorá sa uskutoční 25. mája 2011 v budove Stavebnej fakulty na Ulici Radlinského 11 v Bratislave. Podrobné informácie nájdete v prílohách a na oficiálnych stránkach SvF STU.
BRATISLAVA. K návrhom zmien a doplnkov k územnému plánu (ÚP) Bratislavy č. 2 sa ešte chceli vyjadriť niektoré mestské časti (MsČ), konkrétne k bodom, ktoré sa ich týkajú.
Projekt luxusného päťhviezdičkového hotela v Demänovskej Doline sa bude opäť preverovať. Má vyrásť pri národnej prírodnej pamiatke Vrbickom plese, ktoré je jediným v Nízkych Tatrách. Hotel s 500 lôžkami vlani získal územné rozhodnutie aj odporučenie vtedy zlúčeného ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia. To s výstavbou súhlasilo aj napriek nesúhlasu ochranárov a organizácií patriacich pod ekologický rezort.
Toronto je mesto popretkávané vzrastlou zeleňou a na prvý pohľad veľmi príjemné na bývanie. Jeho urbanizmus určuje jasný ortogonálny raster, tak typický pre severoamerické mestá. Sú tu rôznorodé mestské štvrte – časti širšieho centra –, kde sa vzájomne stretávajú najrozličnejšie etniká.
Vráťme sa „ku koreňom“ – Sustainability v anglickom pôvode znamená… všeobecne: schopnosť – vlastnosť pokračovať, konkrétne: spôsob využívania, ktorý nespôsobuje environmentálne škody. V slovenských podmienkach: „Trvalo udržateľným rozvojom sa rozumie cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne), na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, globálnej) a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva (miestnej a regionálnej komunity, krajiny, medzinárodného spoločenstva), ktorý kvalitne uspokojuje biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života, nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné dedičstvo.“
Caroline Bijvoet je holandská architektka, ktorá sa narodila roku 1965. Po vyštudovaní Fakulty architektúry na Technickej univerzite v Delfte , pracovala v rôznych ateliéroch, vrátane pražského ateliéru D.A. Studio Praha. Roku 1995 si založila vlastný ateliér Bijvoet architektuur & stadsontwerp a zároveň sa vrátila na Fakultu architektúry Technickej univerzity v Delfte, kde dodnes pracuje ako externý pedagóg. Okrem toho pôsobí aj na katedre architektúry a staviteľstva Rotterdamskej Univerzity.
Vyššie som predstavil projekty, týkajúce sa najbližších rokov. Poznáme ich detaily, v zásade presne aj dátumy začatia či ukončenia výstavby a vieme aj posúdiť ich realizovateľnosť. Teraz sa však dostávame k dlhodobejším plánom , pri ktorých môžeme iba predpokladať a v ničom si nemôžeme byť istí. Ide väčšinou o rozsiahle zámery premeny celých lokalít.
Kvalita života rodiny závisí nielen od dobrého bývania. Nesporným pozitívom je, keď sa v blízkosti – najlepšie v pešej dostupnosti – nachádzajú všetky potrebné základné služby. V SolarCity Linz škálu občianskej vybavenosti tvoria mestské centrum (s „radnicou“ a mestskou knižnicou), pastoračné stredisko, rodinné centrum, športová hala, rôzne obchody, a tiež atraktívna základná a stredná škola, družina a škôlka.
V meste Burgos, v severnom Španielsku, postavili moderný bytový dom. Autori už pri jeho koncepte kládli dôraz na kritériá udržateľnosti a energetickej efektívnosti a navrhli ho tak, aby sa dal jednoducho a rýchlo zrealizovať. Výškou (4 nadzemnými podlažiami) a jednoduchými fasádami ho zakomponovali do už existujúceho bytového komplexu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne