Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
ÚzemnéPlány.sk
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
27. 06. 2025, meniny má: Ladislav, Ladislava
Aktuality
Nový územný plán Mesta Košice
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Urban Upgrades 2022
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Mestské zásahy Tatry
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
Terasy Trstany spúšťajú predaj
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pocitové mapy Slovenska spustené
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Partneri
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Mediálni partneri
Anketa
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnovšie komentáre
Zákony (Články)
SUNLIGHTHOUSE – slnečný dom v Rakúsku
Prvý rakúsky CO2 neutrálny rodinný dom Sunlighthouse (Slnečný dom), postavený na princípe aktívneho domu, je treťou stavbou celoeurópskeho projektu VELUX Model Home 2020. Cieľom tohto projektu je dosiahnuť CO2 neutrálne budovy, poskytujúce atraktívne priestory s množstvom denného svetla a čerstvého vzduchu, ktoré predstavujú riešenie pre budúce generácie stavieb. Sunlighthouse je tretím v poradí zo šiestich experimentálnych aktívnych domov, ktoré budú v rôznych častiach Európy.
PAMÄTNÍK NEPOSTAVENÉHO PAMÄTNÍKA
Z príležitosti stého výročia úmrtia Bjørnostjerne Martiniusa Bjørnsona (1832 –1910), syna duchovného pastiera, spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru (1903) a snáď najznámejšieho cudzinca – obrancu práv Slovákov počas národnej emancipácie – sme postavili pamätník aj na Slovensku.
Železničné koridory záchranou pre kolabujúcu dopravu v Bratislave
Projekt TEN-T je jediným komplexným a dlhodobým riešením bratislavskej MHD. Jeho prípadné zastavenie by znamenalo koniec snáh o vybudovanie nosného dopravného systému. Týmto tvrdením reagoval včera na tlačovej besede generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Dopravoprojekt Gabriel Koczkáš na údajný zámer Hlavného mesta SR presunúť z Operačného programu Doprava 250 miliónov eur, pôvodne určených na prepojenie železničných koridorov na území mesta, na výstavbu hybridnej koľajovej trate z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie, vo využívaní ktorej by sa striedali električky s regionálnymi vlakmi.
Vertikálne záhrady francúzskeho botanika Blanca
Hoci rastliny osídľovali stavby odjakživa, zvyčajne to nebolo zámerom architekta a vegetácia skôr len ničila konštrukciu či fasádu budov. To však zmenil francúzsky botanik a vertikálny krajinný dizajnér Patrick Blanc svojim konceptom vertikálnych záhrad (po francúzsky Le Mur vegetal). Svetoznáma je napríklad jeho živá stena na parížskom múzeu Musée du Quai Branly.
Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? – 3.diel
Po vojne, v roku 1948 sa začalo v dejinách Bratislavy nové významné obdobie, ktoré sa najvýraznejšie podpísalo na jej celkovom obraze – nástup vlády komunistov.
Ján Krnáč: Naším zámerom je prinavrátiť do Bratislavy promenádneho ducha
Rozbúrené vášne sprevádzajúce roky trvajúcu kauzu búrania bratislavského PKO akosi zatienili samotný projekt River Park II, ktorého podstatou je tento síce kultový, dnes však už značne schátralý a morálne opotrebovaný kultúrno-spoločenský stánok nahradiť novým administratívno-rezidenčným komplexom River Park II postaveným v architektonickom jazyku 21. storočia. Momentálne sa zdá, akoby investor Henbury Development, ktorý na tejto myšlienke spolupracuje s developermi Cresco Group a J&T Real Estate, zvádzal pri jej presadzovaní boj s pomyselnými veternými mlynmi. Prelomiť podivnú informačnú blokádu – taký bol hlavný motív nášho rozhovoru s konateľom spoločnosti Jánom Krnáčom.
REGENERACE HISTORICKÉHO JÁDRA MĚSTA PÍSEK
Z historie projektu Na přelomu tisíciletí nebylo písecké podhradí mezi prastarým Kamenným mostem a Putimskou branou příliš atraktivním prostorem. Písek se po léta obracel k řece Otavě zády, přestože v průběhu staletí modelovala tvář města i život jeho obyvatel. Na břehu Otavy vedla vyšlapaná cesta ve vysokém plevelu kolem zchátralé historické sladovny vzhůru k „nedobytným“ parkánům, tedy hradebnímu příkopu, kde kromě několika keřů rajčat pana správce rostla jen lebeda… Katastrofální povodeň roku 2002 se paradoxně stala impulsem k nápravě. Bylo jasné, že na tváři této lokality, která patří svou polohou a architektonickou kompozicí k nejkrásnějším v Písku, je nutné zapracovat.
Diskusia – verejné priestory
Verejné mestské priestory sa týkajú každého. Ovplyvňujú kvalitu nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho obyvateľoch i celej spoločnosti oveľa viac než akokoľvek dobre zacielená kampaň turistického ruchu. Na tom, ako tieto priestory vyzerajú, sa podieľa samospráva, urbanisti, odborníci, developeri, investori aj každý občan svojou činnosťou i tým, ako volil a ako sa zaujíma o veci verejné. Každý vidí túto problematiku a aj svoj podiel na tvorbe verejných priestorov z iného uhla pohľadu. Preto sme s našimi otázkami oslovili hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu, urbanistu Jána Komrsku, architekta zastupujúceho zámery investora Michala Smoleca, dopravného inžiniera Petra Rakšányiho aj výtvarníka Dušana Badu.
Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? – 2.diel
V minulom čísle sme načrtli príčiny rozvoja nášho hlavného mesta a z časti sme nazreli aj jeho históriu. Dnes sa pozrieme ako to s Bratislavou bolo začiatkom 19. storočia.
Doprava – alfa a omega ďalšieho rozvoja všetkých rezortov
Málokto je ochotný nahlas pripustiť, ako bezprostredne sa rozuzlenie hospodárskej, finančnej či realitnej krízy odvíja od rezortu, ktorý je systémovo nadradený všetkým rezortom vrátane ich čiastkových odvetví. Hustota a kvalita dopravnej infraštruktúry priamo ovplyvňuje úspešné fungovanie tak jednotlivcov, podnikateľských subjektov, mesta i celého regiónu, ako aj na ňu naviazané investičné projekty, architektonický a urbanistický aspekt sídiel. Na máloktorom príklade možno tak názorne a lapidárne demonštrovať prienik verejného a privátneho sektoru, ich vzájomnú predurčenosť, podmienenosť a prepojenosť, ako práve na doprave.
Bude sa meniť územný plán?
Súkromný investor chce v parku v Kvetnici postaviť rodinné domy. Ďalší investor plánuje pri nemocnici postaviť 92-lôžkový hotel.
Quo vadis, vidiek?
Vidiek! Čo vo vás evokuje toto slovo? Ja som vyrastala u babky. Vidiek je pre mňa vôňa chleba, sena, potu, ale i hravosť mačky, spev kohúta, rozkvitnutý sad, hríby v lese, maľované taniere pod hradami, fotky blízkych pri zrkadle, biely obrus na stole, delené okná, zber kláskov, páračky, dedove rozprávky, nekonečná babkina trpezlivosť, skromnosť, láska a bezpečie. Svet, ktorý mi mizne pred očami. Svet, ktorý menia tí, čo ho nezažili a nepoznajú ho. Svet, ktorým mnohí pohŕdajú. Tento svet vlastne meníme vedome či nevedome všetci. Meníme dedinu, meníme vidiecku krajinu.
ČLOVEK A PRIESTOR
SLOBODA ČLOVEKA V KONTEXTE ARCHITEKTÚRY A URBANIZMU
Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? – 1.diel
Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, bola skoro vždy iba obyčajné provinčné mesto. V histórii bola zatienená Viedňou, Budapešťou či Prahou. Po získaní nezávislosti Slovenska v roku 1993 sa však Bratislava stala metropolou mladej krajiny. Hoci by sa deväťdesiate roky dali z hľadiska rozvoja mesta nazvať relatívne nudné, teraz, na začiatku 21. storočia, zažíva Bratislava nebývalý stavebný boom.
XV. ročník študentskej sútaže "O najlepší urbanistický projekt 2008/2009
Fakulta architektury Českého vysokého učení technického v Praze již od roku 1994 každoročně pořádá soutěž studentů vysokých škol o nejlepší urbanistický projekt. Soutěž organizuje Ústav prostorového plánování fakulty a vyzývá k ní všechny studenty škol, které mají ve svém programu projekty urbanismu a územního plánování. V soutěžní porotě jsou spolu s pedagogy výrazně zastoupeni lidé z urbanistické praxe, o nichž věříme, že dokáží „zevně“ posoudit kvalitu práce vzniklé v jednotlivých školních ateliérech. Sponzorsky se na soutěžních cenách a odměnách a na nákladech spojených s vystavením prací v současné době podílejí Česká spořitelna, Urbanistické středisko Brno a studio Grafi s, podle svých možností přispívají i jednotlivé účastnické školy.
Vplyv miery živelnosti spoločnosti na podobu mesta
Způsob života společnosti a jednotlivců utváří podobu města, stejně tak jako podoba města zpětně ovlivňuje způsob života lidí v něm. Ideální míra a formy tohoto vzájemného ovlivňování jsou předmětem úvah architektů a urbanistů jak při tvorbě nových městských prostorů, tak při zásazích do stávajících městských struktur. I při sebezodpovědnějším přístupu v úrovni teoretické práce, při zahrnutí nejširších prostředků plánování: urbanismu, sociologie či psychologie, však v konfrontaci s konkrétními projevy životní reality často zjišťujeme, že vše je ještě jinak.
Preventívne protipovodňové opatrenia v územnom plánovaní
Prevencia je vždy najúčinnejšou metódou obrany pred negatívnymi účinkami a nie je to inak ani pri povodniach. Preventívne protipovodňové opatrenia sú súčasťou územného plánovania – musia byť v súlade s územným plánom a pri jeho návrhu sa, samozrejme, s protipovodňovou ochranou musí počítač. Pre územné plánovanie je charakteristická procesnosť, ktorá vyplýva z potrieb neustáleho zosúlaďovania požiadaviek zo strany vlastníkov, užívateľov, správcov, ale aj dotknutých organizácií, podnikateľov, odborníkov a ďalších subjektov.
Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane – 2.diel
Metodika a rozdiely medzi SR a ČR v rámci protipovodňovej ochrany.
O architektúre a urbanizácii
Výber z toho, čo odznelo na 14. konferencii FORUM 2000 v Prahe v októbri 2010
Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane – 1.diel
Pozemkové úpravy sa dnes považujú za optimálny spôsob, ako obnoviť kataster nehnuteľností. Hovorí to doc. Ing. Miroslav Dumbrovský, CSc., z Ústavu vodného hospodárstva krajiny na Stavebnej fakulte VUT v Brne. Zároveň však upozorňuje na to, že popri konsolidácii vlastníctva umožňujú pozemkové úpravy vytvoriť polyfunkčný systém prvkov v krajine, ktoré so sebou prinášajú aj funkciu protipovodňovej či protieróznej ochrany. V Čechách v tomto roku predstavili novinku – systém, ktorý prináša informácie o zaplavovaných územiach a potenciálnych rizikových bodoch vzniku povodní na celom území štátu. Na porovnanie situácie v oblasti pozemkových úprav v Čechách a na Slovensku sme oslovili aj doc. Ing. Zlaticu Muchovú, PhD., z Katedry krajinného plánovania a pozemkových úprav na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre.
Stránka: 1 2 3 … 15 16 17 18 19 20 21 22 23 … 32 33 34
Podporte nás
Kontakt
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne