ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ján Krcho

Foto

Zdroj

Počet zobrazení

22567

Kategórie

Súvisiace články

• Atrium sa snaží kresliť pravdu do priestoru
• VILA A | Atrium
• Architektúra posunu
• ARCH 01-02/2011

PAMÄTNÍK NEPOSTAVENÉHO PAMÄTNÍKA

Pomník stojí vedľa bočného ramena Ružínskej priehrady napájanej riekou Hornád, nie veľmi ďaleko od viacerých dávnejšie zatopených obcí v blízkosti rekreačných chatových oblastí. Samotné miesto, až do chvíle odhalenia pamätníka, na ktorom bola prítomná aj spisovateľova pravnučka, s osobou Bjørnsona nemalo nič spoločného. Bjørnostjerne Martinius Bjørnson nebol nikdy na Slovensku a aj samotné prirovnanie miesta k podobe nórskych fjordov je možné považovať minimálne za „trocha pritiahnuté za vlasy“.

Pri príležitosti odhalenia pamätníka sa však na tomto mieste, na okraji lesa, odohrala milá slávnosť, na ktorej hrali trubači Košickej filharmónie, Zbor učiteľov zaspieval nórsku hymnu, ktorej slová sú Bjørnsonovou poéziou a na slávnosti bol okrem básnikovej pravnučky prítomný aj košický primátor a nórsky štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

Na fotografiách z reportáží podľa tvárí zúčastnených vidno, že určite aspoň pre nich sa toto miesto stalo pamätným. Riešenie architektúry pamätníka má ale aj iné roviny, je aj pamätníkom Jurkovičovho pomníka Bjørnsonovi navrhnutého v roku 1930 na skaly Demänovskej doliny, ale napokon nepostaveného.

Jurkovičov pomník mal byť akýmsi vyjadrením vďaky Bjørnsonovi v podobe monumentálnej inštalácie písmen spisovateľovho mena v krajine Nízkych Tatier. /1/

Na túto formu pamätníka odkazuje aj trojjazyčný text a reprodukcia Jurkovičej kresby, návrhu, na sklenenej ploche postavenej pred kamennú stenu kopca. Text pred skalou ponecháva pre pozorovateľa voľné pole pre asociácie a uvažovanie o písmenách mena na skale, alebo v skale, o pamäti, pamätaní, spomínaní a zabudnutí, o stavaní a nepostavení pamätníkov, o pripomínaní ich mieneného postavenia a koniec koncov aj o vzťahu Jurkoviča k Bjørnsonovi /2/, a tak aj o samotnej osobe spisovateľa. Odľahlé miesto pri brehu Ružínskej priehrady, kde sa ešte občas dá počúvať aj ticho, je pre takéto rozjímanie vynikajúcim prostredím a postavený objekt tak môže byť objektom-motivátorom, alebo generátorom introvertného meditovania.

Pôvodný návrh architektov pamätníka počíta aj s riešením protipólu tejto pripomínajúcej časti miesta alebo architektúry. Architektonické dielo je (bude), zdá sa, úplné len spolu s touto časťou. Na druhej strane cesty nad zrázom, na svahu nad hladinou priehrady, by mala byť vyložená lávka (zatiaľ nie je postavená), ktorá možno raz poskytne aj adrenalínový zážitok z nakláňania sa cez sklenené zábradlie niekde vysoko nad voľným priestorom, nad vodnou hladinou. Takáto visutá lávka s možnosťou intenzívneho priestorového zážitku je nesporne stavebný archetyp a efektné architektonické gesto a určite zväčší príťažlivosť tohto miesta. Otázku, či je vhodné v jednej architektúre spojiť poskytnutú možnosť uvažovania, rozjímania a tichého spomínania s intenzívnym adrenalínovým cvičením, môžeme do času realizácie druhej časti ponechať otvorenú.

Poznámky:
1 Návrh bol publikovaný in: Dušan Jurkovič, Súborná výstava architektonického diela, zost. Bořutová Dana, Zajková Anna, Matúš Dulla, Bratislava 1993, s. 201.
2 Bližší osobný vzťah medzi Dušanom Jurkovičom a Bjørnostjerne Bjørnsonom dokladajú aj archívne pramene – pozri: Bořutová, Dana: Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Bratislava, Slovart 2009, s. 66 a pozn.49