Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ján Krcho
22567
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Z príležitosti stého výročia úmrtia Bjørnostjerne Martiniusa Bjørnsona (1832 –1910), syna duchovného pastiera, spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru (1903) a snáď najznámejšieho cudzinca – obrancu práv Slovákov počas národnej emancipácie – sme postavili pamätník aj na Slovensku.
Pomník stojí vedľa bočného ramena Ružínskej priehrady napájanej riekou Hornád, nie veľmi ďaleko od viacerých dávnejšie zatopených obcí v blízkosti rekreačných chatových oblastí. Samotné miesto, až do chvíle odhalenia pamätníka, na ktorom bola prítomná aj spisovateľova pravnučka, s osobou Bjørnsona nemalo nič spoločného. Bjørnostjerne Martinius Bjørnson nebol nikdy na Slovensku a aj samotné prirovnanie miesta k podobe nórskych fjordov je možné považovať minimálne za „trocha pritiahnuté za vlasy“.
Pri príležitosti odhalenia pamätníka sa však na tomto mieste, na okraji lesa, odohrala milá slávnosť, na ktorej hrali trubači Košickej filharmónie, Zbor učiteľov zaspieval nórsku hymnu, ktorej slová sú Bjørnsonovou poéziou a na slávnosti bol okrem básnikovej pravnučky prítomný aj košický primátor a nórsky štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.
Na fotografiách z reportáží podľa tvárí zúčastnených vidno, že určite aspoň pre nich sa toto miesto stalo pamätným. Riešenie architektúry pamätníka má ale aj iné roviny, je aj pamätníkom Jurkovičovho pomníka Bjørnsonovi navrhnutého v roku 1930 na skaly Demänovskej doliny, ale napokon nepostaveného.
Jurkovičov pomník mal byť akýmsi vyjadrením vďaky Bjørnsonovi v podobe monumentálnej inštalácie písmen spisovateľovho mena v krajine Nízkych Tatier. /1/
Na túto formu pamätníka odkazuje aj trojjazyčný text a reprodukcia Jurkovičej kresby, návrhu, na sklenenej ploche postavenej pred kamennú stenu kopca. Text pred skalou ponecháva pre pozorovateľa voľné pole pre asociácie a uvažovanie o písmenách mena na skale, alebo v skale, o pamäti, pamätaní, spomínaní a zabudnutí, o stavaní a nepostavení pamätníkov, o pripomínaní ich mieneného postavenia a koniec koncov aj o vzťahu Jurkoviča k Bjørnsonovi /2/, a tak aj o samotnej osobe spisovateľa. Odľahlé miesto pri brehu Ružínskej priehrady, kde sa ešte občas dá počúvať aj ticho, je pre takéto rozjímanie vynikajúcim prostredím a postavený objekt tak môže byť objektom-motivátorom, alebo generátorom introvertného meditovania.
Pôvodný návrh architektov pamätníka počíta aj s riešením protipólu tejto pripomínajúcej časti miesta alebo architektúry. Architektonické dielo je (bude), zdá sa, úplné len spolu s touto časťou. Na druhej strane cesty nad zrázom, na svahu nad hladinou priehrady, by mala byť vyložená lávka (zatiaľ nie je postavená), ktorá možno raz poskytne aj adrenalínový zážitok z nakláňania sa cez sklenené zábradlie niekde vysoko nad voľným priestorom, nad vodnou hladinou. Takáto visutá lávka s možnosťou intenzívneho priestorového zážitku je nesporne stavebný archetyp a efektné architektonické gesto a určite zväčší príťažlivosť tohto miesta. Otázku, či je vhodné v jednej architektúre spojiť poskytnutú možnosť uvažovania, rozjímania a tichého spomínania s intenzívnym adrenalínovým cvičením, môžeme do času realizácie druhej časti ponechať otvorenú.
Autor diela: Architektonické štúdio Atrium
Poznámky:
1 Návrh bol publikovaný in: Dušan Jurkovič, Súborná výstava
architektonického diela, zost. Bořutová Dana, Zajková Anna, Matúš Dulla,
Bratislava 1993, s. 201.
2 Bližší osobný vzťah medzi Dušanom Jurkovičom a Bjørnostjerne
Bjørnsonom dokladajú aj archívne pramene – pozri: Bořutová, Dana:
Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Bratislava, Slovart 2009, s. 66 a
pozn.49
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne