Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
27. 06. 2025, meniny má: Ladislav, Ladislava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Han Slawik, nemecký architekt a profesor Hannoverskej univerzity (Leibniz Universität Hannover), bude 30.3.2011 v Bratislave prednášať na medzinárodnej konferencii „Modulárna architektúra v meste 21.storočia“. Zakladateľ nemeckej kontajnerovej architektúry osobne odprezentuje svoju dlhoročnú tvorbu v oblasti modulárnej architektúry. Prosím, prečítajte si jeho profil.
Táto hranatá, lipovo zelená štruktúra je tak jedinečná, že by ste ju mohli považovať za múzeum či výstredný dom. V skutočnosti ide o centrum zberu odpadov. Slúži ako „žalúdok mesta“. Zhromažďuje odpad z okolia, zhutňuje ho a pripravuje na použitie v ďalšej recyklačnej prevádzk
V územnoplánovacej praxi sa začali pri obstarávaní služieb spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) využívať elektronické aukcie. Slovenská komora architektov považuje elektronické aukcie na získanie služby spracovateľa ÚPD v rozpore s §43 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní. K tomuto záveru ju viedli najmä tieto skutočnosti.
Popri nábrežiach a CBD ide o ďalšiu lokalitu, ktorú očakávajú zmeny nadmestského významu. Petržalka bola budovaná počas socializmu a aj na tie časy s nedostatočnou OV, ktorá nemôže naplniť súčasné potreby v žiadnom prípade. Táto mestská časť by sa, slovami Václava Havla, dala zjednodušene nazvať ako „nocľaháreň“, resp. „králikáreň.“
Urbanistická štúdia Veľká lúka pod drobnohľadom občanov.
V pondelok 14. marca 2011, presne po desiatich mesiacoch od prvého sa
v preplnenej zasadačke Miestneho úradu MČ Bratislava – Dúbravka na
Žatevnej č. 4 uskutočnilo druhé verejné prerokovanie urbanistickej
štúdie zóny Veľká lúka. Vyvolalo značný záujem Dúbravčanov. Takmer
150 občanov, bývalých i súčasných poslancov, tvorcov štúdie a štábov
bratislavskej aj dúbravskej televízie si vypočulo aktuálnu situáciu
o plánovanej výstavbe v okolí bývalého areálu Technického skla.
Mesto Freiburg je samo o sebe pojmom pre úspešné územné a dopravné plánovanie. Jeho mestská časť Vauban, ktorá do roku 1992 slúžila Francúzskej armáde ( Vauban bol v 17 storočí francúzsky maršál) sa stala príkladom ako úspešne aplikovať kvalitné zásady urbanizmu pre ľudí.
Planéta Zem sa činnosťou človeka neustále otepľuje a moderná spoločnosť sa musí vysporiadať so stále častejšími povodňami. Aké domy stavať, aby ich povodne neohrozovali? Han Slawik nachádza riešenie v plávajúcej architektúre, ktorá bez problémov dokáže reagovať na zdvíhajúcu sa hladinu riek. Ekologická výstavná a kancelárska budova IBA DOCK, ktorú do roku 2013 môžete vidieť v Hamburgu, je toho dôkazom.
Úroveň obec sa v územnom plánovaní týka širokého typologického spektra sídiel. To by sa malo premietnuť do špecifického prístupu v hmotnoprávnych aj procesnoprávnych otázkach územného plánovania. Kým problematika miest má mnoho spoločných znakov, medzi vidieckymi sídlami – dedinami – je viac špecifických a najmä regionálnych rozdielov.
Ak sa neviete rozhodnúť, či si postaviť dom so zelenou strechou, alebo si založiť vertikálnu záhradu, skúste oboje. Riešenie ponúka tím francúzskeho ateliéra R&Sie Architects. Ten vytvoril zelený dom pod vzletným názvom „Stratení v Paríži“ (Lost in Paris). Zeleň domu vyrastá z tristo sklených nádob.
Regióny s dominantne vidieckym charakterom pokrývajú polovicu Európy a žije v nich približne pätina populácie.1 Na Slovensku má podľa definície EUROSTAT-u vidiecky charakter 80 % územia a žije na ňom 48 % obyvateľstva.2 Preto je prirodzené, že sa k rozvoju vidieka ako priorite rozvoja deklaratívne hlásia všetky úrovne politiky – od európskej cez štátnu až po regionálnu úroveň. Na strane druhej je v tomto kontexte nepochopiteľné, ako málo sa zamýšľame nad premenami, ktoré vidieckemu osídleniu prinesie budúci rozvoj vedomostne založenej spoločnosti. Územný rozvoj vidieckych sídiel je navyše oblasťou, v ktorej sa naplno demonštruje kvalita a koordinovanosť riadiacej praxe na všetkých rozhodovacích úrovniach a vo všetkých aspektoch rozvoja – ekologických, ekonomických, technologických či sociálnych.
Podľa stavebného zákona sú každé mesto a obec s viac ako 2 000 obyvateľmi povinné mať územný plán, ktorý možno spracovať pre územie jednej obce alebo aj spoločne pre územie viacerých obcí, ak sa na tom dohodnú. Ostatné obce s počtom obyvateľov menej ako 2 000 sú povinné mať územný plán len vtedy, ak treba riešiť koncepciu ich rozvoja vo vzťahu k predpokladanej rozsiahlej novej výstavbe alebo prestavbe v obci alebo k požiadavkám na umiestnenie verejnoprospešných stavieb.
Zozbierať a zrecyklovať odpad z oceánov či vyrobiť pri tom energiu má obrovský podvodný mrakodrap „Lady Landfill Skyscraper“. Ten navrhli srbský architekti Milorad Vidojević, Jelena Pucarević a Milica Pihler v súťaži eVolo Skyscraper.
Rozvoj Slovenska si možno len ťažko si predstaviť bez budovania koncepčnej a kvalitnej dopravnej infraštruktúry, ktoré sa nekončí len diaľnicami a rýchlostnými cestami. Všetky problémy treba riešiť komplexne, nie izolovane, na čo je potrebná podrobná projektová dokumentácia. Na takomto závere z úst výkonného riaditeľa Asociácie PPP Michala Považana sa zhodli účastníci dvojpanelovej konferencie Fórum o doprave: Bratislava a regióny, ktorú začiatkom tohto týždňa zorganizoval internetový časopis Stavebné fórum.sk v bratislavskom Apollo Hoteli. Na podujatí odznelo kvantum známych aj nových informácií, ktoré obohatili rozsiahlu mozaiku faktov a čísiel o takom komplikovanom, no pre národné hospodárstvo až fatálne dôležitom odvetví, akým doprava bezpochyby je.
Koncom roka 2010 sa vyhlásili výsledky 8. ročníka Európskej súťaže o najlepší projekt v oblasti urbanizmu a priestorového plánovania; ECTP-CEU – Európskej rady urbanistov a priestorových plánovačov. Analýzou víťazných projektov sa dajú vyvodiť mnohé súčasné trendy v oblasti urbanizmu a územného plánovania v Európe. Urbanizmus a územné plánovanie nadobúda vo svete čoraz väčší význam. V mnohých európskych krajinách hovoria už dnes o renesancii týchto disciplín, ktoré sú významným prínosom predovšetkým pri realizácii obnovy, resp. regenerácii miest a ďalších urbanizovaných území, pri podpore súťaživosti v území, rozvoji územnej súdržnosti (kohézii) a spolupráce. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri manažmente problémov, súvisiacich s globálnym otepľovaním, potrebou šetrenia spotreby energií a nie v poslednom rade pri riešení problémov sociálnej odlúčenosti.
Keď hovoríme o centrálnej oblasti Bratislavy, hovoríme o pomerne rozsiahlej lokalite Mlynské nivy. Jadro oblasti je v štvoruholníku ulíc Dostojevského rad, Mlynské nivy, Košická a Landererova, zvyšok je ohraničený ulicami Prievozská, Bajkalská, Prístavná a Košická. Bližšie to je vidno na mape.
Bývanie ako jedna z najdôležitejších oblastí života vychádza z tradície a mentality jednotlivých národov. Tradičné modely bývania zohrávajú veľkú úlohu pri navrhovaní nových typov bytov i celých obytných súborov. Rovnako ako životný štýl obyvateľov a ich vzájomné vzťahy. Formovanie obytného prostredia i samotných obytných budov má z uvedených dôvodov tendenciu smerovať k istému zaužívanému štandardu, ku konvencii, ba až stereotypu foriem, čo sa prejavuje najmä v masovej obytnej zástavbe. Zmena spoločenských a ekonomických podmienok, životného štýlu a štruktúry spoločnosti kladie na bývanie nové nároky. Úlohou doby je preto nastoľovať otázky súvisiace s formovaním súčasných a budúcich foriem obytného prostredia, hľadať na ne odpovede a riešenia.
V uplynulých desaťročiach sa výrazne posunulo nazeranie na ciele a ideály mestského rozvoja. Zásadný význam nadobudli diskusie o koncepcii udržateľného rozvoja. Ďalším znakom tohto obdobia je skutočnosť, že problematika mestského rozvoja sa v Európe z odborných diskusií posúvala čoraz viac do politických debát. Súvisí to s čoraz väčšou účasťou finančných prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ, ktoré priamo, alebo nepriamo smerovali do tejto oblasti.
V dedinke Podpeč, neďaleko Ľubľany, vyrástlo 8 rodinných domov. Sú určené pre mladé rodiny, ktoré túžia bývať v dome so záhradkou obkolesenom prírodou. Základnou myšlienkou domov bol jednoduchý architektonický koncept zrealizovaný z prírodných materiálov.
Historický vývoj a spojenie niektorých významných činiteľov teda viedlo k začiatku stavebného boomu. Nedá sa povedať, že by Bratislava bola naň veľmi pripravená, hoci mnohí analytici ho očakávali. Najväčší problém bol predovšetkým v územnom pláne, ktorý bol prijatý ešte v roku 1976 (!), s poslednou aktualizáciou v roku 1993.
V Adelzhausene, malej bavorskej obci s 1 200 obyvateľmi neďaleko Mníchova, bola na jeseň minulého roka dokončená výstavba energeticky pasívneho domu pre rodinu Dollingerovcov. Jeho autorom je architekt Werner Friedl, ktorý sa problematike výstavby pasívnych domov venuje už viac ako 10 rokov a vlastní certifikát, ktorý ho oprávňuje navrhovať energeticky pasívne domy v Nemecku.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne