ÚzemnéPlány.sk

Autor

Michal Burák

Foto

Časopis ARCHITEKT

Zdroj

Časopis ARCHITEKT

Počet zobrazení

16270

Kategórie

Súvisiace články

• East Side Architecture

East Side Architecture v magazíne Architekt

Autoři ke svému projektu říkají: „Možno sme sa pustili do odvážnej myšlienky. Mapovanie súčasnej architektúry na východe Slovenska je spontánnym projektom, ktorý je len na začiatku. A začiatky sú ťažké. Na začiatku bola otázka, či je vôbec niekto, kto sa tejto téme venuje z odborného hľadiska.

Odpoveď bola nie, nezaujíma kurátorov, ani samotných architektov, ani teoretikov umenia. Aj preto sme sa rozhodli otvoriť túto tému a pustili sme sa do nej svojsky. Jeden nápad na začiatku, jeden fotograf, jeden maličký tím a jeden polrok na celú realizáciu. Keď sme sa snažili osloviť domácich kurátorov, nemali čas, či skôr nemali predstavu, či sa vôbec niečo zaujímavé na východe Slovenska deje. O to viac nás prekvapila spontánna reakcia zo zahraničia, konkrétne z Čiech, kde boli touto myšlienkou nadšení.

Český časopis Architekt nám ponúkol odborný dohľad a príprava výstavy mohla začať. Určite sme nezmapovali všetko, čo sa za posledných 10 rokov na východe zrealizovalo, to ani nebolo naším zámerom. Ale snáď sme otvorili cestu, ktorou chceme upozorniť na to, že Východ žije, že aj napriek svojej periférnosti vznikajú odvážne stavby, hodné pozornosti nielen odborníkov, ale aj širokej verejnosti.

Dovolíme si tvrdiť, že okrem kvality, majú realizácie aj svojskú autenticitu príslušnú pre východ, kde je menej peňazí a často musí dochádzať k nesmiernym fi nančným, materiálovým a estetickým kompromisom. Ale sú tú osvietení investori, ktorým patrí prvotná vďaka za to, že chcú kvalitnú architektúru a sú tú osvietení architekti, ktorí aj napriek všetkým kompromisom presadzujú dobrú architektúru.

Mapovanie architektúry východu len začína. Sme otvorení diskusii, ďalším nápadom a hlavne chuti urobiť niečo pre región východu. Výstava bilancuje menšinový žáner, ktorý je v tieni tuctovosti tohto sveta – architektúru, a to súčasnú architektúru na samom východe Slovenska a EU, architektúru na rozhraní viacerých civilizačných a kultúrnych vplyvov.

V tomto kvasiacom priestore, ktorý splodil aj výnimočné osobnosti európskej a svetovej kultúry, sme našli identické podmienky a tvorbu porovnateľnú s ostatnými regiónmi Európy. Svojou pluralitou nevytvára celoplošný konglomerát, a ako uvádza fínsky teoretik architektúry Juhani Pallasmaa, “súvislá architektonická kultúra sa síce rozpadla, svet architektúry je fragmentalizovaný do jednotlivých vzájomne izolovaných diel, do akéhosi súostrovia architektúry. Ale svätým patrónom tohto súostrovia je nádej“.

Aké posolstvo by mala súčasná architektúra zhmotňovať, vystihol český teoretik architektúry Dalibor Veselý: „Architektonické dielo je artikuláciou a stelesnením ľudskej skúsenosti sveta“. Aká je tá dnešná skúsenosť, aké témy otvára? Je ich veľa, ale nepochybne tu možno zaradiť vzťah súkromnej a verejnej sféry, vzťah architektúry k obmedzeným zdrojom energie a materiálov, vzťah prítomnosti k minulosti i budúcnosti, vzťah a spôsob formovania architektúry k urbánnemu priestoru. Aký to svet dnes vlastne staviame na východe?

Plnia vybrané diela uvedené parametre? Posúďte sami. Najlepšia by bola samozrejme osobná skúsenosť s nimi, a to teraz, alebo aj o 20 rokov. Predkladaný výber je odrazom stavu architektúry na Slovensku a nijako z neho nevybočuje. Vybraných je 19 diel reprezentujúcich stavby verejné i súkromné – 2 knižnice, 1 umelecká škola, 1 múzeum, 3 kostoly, 1 hospic, 1 dom smútku, 1 pamätné miesto, 2 bytové domy, 4 rodinné domy a 3 rekreačné chaty.

Časovo – priestorové ohraničenie výberu je od r.2000 po súčasnosť v hraniciach východného Slovenska. Výber prác je výsledkom šestimesačného štúdia dostupných informácií o stave a nerobí si vedecké ambície na objektivitu. Je pokusom o vyrozprávanie príbehu, ktorého spoluautorom je okrem architektov, investorov aj fotograf – Jaris. Originálnym a cenným je jeho spôsob videnia, ktorým zobrazil časť nášho, niekedy i vysnívaného sveta.“

ART SCHOOL

Dom ako detská skladačka. Umelecká škola je umiestnená v centre obce Smižany. Pôdorys školy kopíruje tvar pozemku. Objekt je prístupný z dvoch strán, z hlavného námestia a z novej nábrežnej ulice. Umelecká škola je prezentovaná ako stavebnica, ako miesto rozvoja detských talentov. Je to sada kociek, krabíc, alebo kontajnerov, ktoré spoločne vytvárajú detskú skladačku.

Na námestí je najväčšia krabica – viacúčelová sála a na bočnej ulici menšie krabice s jednotlivými úsekmi tvorby: oranžová krabica – tanečná, modrá – multimediálna, zelená – výtvarná. Hudobné ateliéry sú pozdĺž susedného pozemku. To všetko je spojené chodbou – „pasážou“, z ktorej sú vnímateľné všetky činnosti ZUŠ. Tú istú funkciu plní aj fasáda do ulice. Mierne klesajúci terén sa prejavuje pozdĺžnymi rampami na spojovacej chodbe.

Princípu jednoduchosti zodpovedá aj stavebná konštrukcia – murované steny a drevený stropnicový krov s minimálnym – šesťpercentným sklonom pre trapézovú krytinu. Vzájomným odklonom a prelínaním je dosiahnutá dynamika kompozície, dolaďovaná zošikmením štítových stien (kopírovanie pozemku) a hmôt.

Základný farebný akord je chladný: biela, modrá, zelená, akcentovaný pri vstupe oranžovou. Farba je tu však premenlivá veličina. Objekt sa bude farebne vyvíjať podľa potreby. Čelná fasáda je zdobená žiackymi prácami.

KOSTOL BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

Najdominantnejší objekt črtajúceho sa mikrourbanizmu nového mestského priestoru. Kolmé koordináty „príložníkového“ urbanizmu sú tu narušené natočením hlavnej osi kostola, určitým pohybovým gestom skulpturálne stvárnenej hmoty – „vkročením do rieky“.

Zvislú os identifi kujeme len na osi symetrie lode a veže, všetky ostatné línie sú mimo tradične chápaných koordinát x,y,z. Tieto dve tvarovo príbuzné hmoty sú konštruované sekvenciou určitej priečnej väzby (montované drevené prefabrikáty), ktorej zmena v nasledujúcej väzbe vytvára zmenu vonkajšieho obalového tvaru (princíp computertomografu alebo rebrového systému trupu lode).

Hmotu opticky vytvárajú tri škrupinovité prvky – dva bočné lupene a vrchný list. Ich voľnejší a miestami aj viazanejší vzťah vytvára napätie. Smerom k námestiu sa tieto prvky otvárajú ako lupene kvetu. Priečny rez kostola má bazilikárny charakter, v ktorom dovnútra naklonené drevené stĺporadie s hustým rytmom vytvára vnútornú loď, o ktorú sa opierajú bočné lupene. Vymedzenia „Začiatok a konec“ lode vymezujú vstupný portál a priečna stena za oltárom. Veža je koncipovaná tak, že o tuhé žel. betónové jadro sa opierajú drevené nosníky opláštenia.

CHATA MAŠA

Konštrukčne a koncepčne je chata navrhnutá ako drevostavba. Nosné prvky sú z masívu na rozdiel od bežných sendvičových drevostavieb, kde základ tvorí nosný rám obložený z interiéru a exteriéru.

Steny, stropy, podlahové dosky sú z drevených panelov zlozených z dosiek/ fošní/. Dosky tvoriace panely sú spojené klincovaním. Exteriér a interiér tvorí jeden a ten istý panel, či už stenový, alebo stropný. Ľahkosť konštrukcie umožnila použiť bodové založenie stavby na pätkách. Zatrávnená strecha je pultová bez vyložení. Strešne roviny a ich prienik vytvárajú hlavné hmotovo – priestorové členenie objektu. Dispozičné riešenie vychádza z obmedzení veľkosti a orientácie pozemku. Pozemok je svahovitý so stúpaním smerom na západ.

Uhlopriečnym návrhom komunikácie / schodiskom/ sa podarilo zaujímavo rozdeliť a rozčleniť priestor. Spodnú časť tvorí obývací priestor s krbom, kuchynskou časťou a zázemím. Hornú obytnú časť tvorí priestor spálne, izby a kúpeľne.

Zo všetkých priestorov je možnosť prejsť na terasu. Terasa lemuje objekt chaty z južnej západnej a východnej strany. Umocňuje priamy kontakt s krásnou lesnou scenériou v blízkosti.

PAMÄTNÉ MIESTO B. BJØRNSONA

Pamätné miesto je koncipované ako tiché pripomenutie si vďaky a potreby „vzlietnuť na vlastných krídlach“. Je to zároveň vzájomná projekcia dvoch veľkých osobností dvoch národov. Tomuto účelu slúži spojnica vychádzajúca zo „súčasnosti do minulosti“ a od skalného brala do voľného priestoru nad „fjordom“.

Bralo je symbolickým vyjadrením Jurkovičovho pamätníka a voľný priestor nad „fjordom“ samotnej osobnosti B. Bjornsona. Prostriedkom na priblíženie sa návštevníka k ním je lávka, ktorá ještě čaká na svoju realizáciu. Jej pôdorys je mierne lichobežníkový a ukončený v najužšom mieste nad krajinou skleneným zábradlím.

Drevená podlaha pokračuje k bralu, za cestu, kde je umiestnená sklenená tabuľa s nápisom Bjornson, trojjazyčnou informáciou a obrázkom pôvodného Jurkovičovho návrhu pamätníka. Pri podrobnom študovaní tabule sa bude prekrývať nápis Bjornson so skalným bralom čo umožňuje návštevníkovi „zažiť“ myšlienku bez zásahu do prírody. Za tmy bude možné premietnuť nápis na skalu led refl ektorom (napájanie solárnym panelom s akumulátorom).

Lávka bude konštruovaná z nórskej borovice, ako priehradová sústava opláštená doskami, alt. lepený nosník. Podopretá bude symbolicky vo dvoch bodoch. Ukotvenie pri ceste bude do ŽB vaničky tak, aby bol na ňu bezbariérový prístup. Dva rozkročmé stĺpy budú uchytené do betónových pätiek vo svahu cez oceľové úchytky.