ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Veronika Poklembová

Foto

archív ARTTODAY, archív UNIMO, archív workshopu v Detve,

Zdroj

Urbanita

Počet zobrazení

19173

Kategórie

Súvisiace články

• Urbanita 4/2011
• Kultúrna krajina a jej ochrana z hľadiska kultúrneho dedičstva
• Stopy v krajine
• Urbnisticko-architektonická súťaž Danubia Park pri Čunove

Ateliér v prírode, umenie v krajine

„Land-art (umenie v krajine) vznikol – v nadväznosti na minimalizmus a paralelne s konceptuálnym umením – v 60. rokoch 20. storočia ako nový spôsob uvažovania o umení, ktorý rezignoval na vytváranie tradičného artefaktu prezentovaného v galériách“, takto sa píše v publikácii Z mesta von. Umenie v prírode, vydanej Galériou mesta Bratislavy k rovnomennej výstave z roku 2007 [1]. Výstava kurátorky Daniely Čarnej mapovala tvorbu slovenských umelcov z tohto obdobia až do 80. rokov. „Napriek tomu, že sa (téma umenia v prírode) nestala samostatnou tendenciou, rôznorodé podoby reakcie na prírodu a krajinu existovali v tvorbe väčšiny výtvarníkov neoficiálnej výtvarnej scény prevažne ako súčasť konceptuálno-akčných aktivít, ktorých prostredie tvorila príroda alebo jej priama reflexia.“ [1]

Na prelome augusta a septembra tohto roku sa na strednom Slovensku uskutočnili dve podujatia zamerané na umenie v krajine – land-art. Prvé bolo aktívnym stretnutím výtvarníkov vo vidieckom prostredí Dúbravice v rámci väčšieho projektu zameraného na propagáciu a decentralizáciu výtvarnej tvorby na Slovensku a na vytvorenie galérie landartových diel v krajine. Druhý, detviansky workshop bol stretnutím mladých „nevýtvarníkov“ v rámci medzinárodnej mládežníckej výmeny, spojený s predstavením experimentálneho objektu rozhľadne.

Objekt ako hmota na tvarovanie

Projekt Landscape, Revisited v Dúbravici nadväzuje na tradíciu spomínanej tvorby slovenských umelcov v krajine v 60. až 80. rokoch 20. storočia. Ako píšu autori myšlienky projektu zo združenia ARTTODAY, „táto tradícia, ktorá sa v súčasnom umení akosi vytráca, je východiskovým bodom rezidenčného projektu Landscape, Revisited (Nový pohľad na krajinu), ktorý má za úlohu znovu otvoriť diskusiu o význame umenia v krajine v kontexte, kde by tvorivosť nemala byť ohraničená stenami, miestom, elitami alebo peniazmi“. [2] Augustové podujatie v Dúbravici vzniklo na podnet výtvarníka Andreja Poliaka, ktorý v priestore obce dlhodobo tvorivo pôsobí, a je pokračovaním iniciatív v rámci projektu Periférne centrá, ktorých zámerom je sprostredkovať kontakt so súčasným vizuálnym umením aj ľuďom mimo ťažiskových priestorov veľkých miest. Séria akcií v rámci projektu Periférne centrá sa konala už vo viacerých obciach na Slovensku a v Rumunsku.

Andrej Poliak, zúčastnený výtvarník a manažér akcie v jednej osobe, a kolektív tvorcov okolo ARTTODAY (Ján Viazanička, Ján Kostolanský, Andrej Gregorčok, Radoslav Ondrišák) mali už dlhšie zámer vytvoriť v obci rezidenčné centrum pre výtvarníkov. Konkrétnu podobu začala myšlienka naberať po návšteve mladého mexického umelca Carlosa Carmonamedinu začiatkom tohto roka, ktorý sa v Dúbravici pripravoval na svoju výstavu v Nórsku. Po prediskutovaní rôznych variantov sa v okolí obce vytýčila trasa pre budúcu galériu landartových diel v krajine. Mexičan sa stal kurátorom akcie Landscape, Revisited, ktorá je prvotným impulzom k vytvoreniu tejto „galérie“. Landscape, Revisited je súčasťou väčšieho celoročného projektu Objekt ako hmota na tvarovanie, ktorý podporilo Ministerstvo kultúry SR.

Umelci z Nórska, zo Srbska, z Chorvátska, Rumunska, Francúzska a zo Slovenska boli pozvaní počas desiatich dní od 17. do 27. augusta 2011 pracovať na prvých dielach pre novovznikajúcu galériu. „Cieľom je vytvoriť trvalú landartovú kolekciu diel, ktorá bude v danej oblasti jedinečná. Tvorba bude zahŕňať miestnych ľudí, poskytne obci nové symboly identity, vytvorí príležitosti pre nové pracovné miesta spojené s ekoturizmom a vyzdvihne dôležitosť zachovať spôsob života, ktorý je spojený s prírodou“, hovoria o zámere členovia ARTTODAY na svojej webstránke. [2] Okrem samotnej landartovej tvorby bol v rámci akcie pripravený aj sprievodný program. Posledný deň bol zároveň spojený s oslavami dňa obce, na ktorej sa vytvorené diela prezentovali; súčasťou prezentácie bola aj diskusia s ďalšími prizvanými mladými umelcami o dielach samotných a v širšom kontexte o stave land-artu na Slovensku.

Land-art a výtvarné aktivity v krajine však nemusia byť len záležitosťou úzkeho okruhu umelcov a nemusia mať iba tento rozmer. Andrej Poliak si myslí, že aktivity tohto typu môžu mať širší pozitívny vplyv na rozvoj konkrétnej oblasti: „Jednou z rovín rozvoja môže byť turistický ruch. Ďalej to môže byť kultúrna diverzifikácia oblastí. Nielen folklórnym umením môže byť vidiek živý. Napríklad aj pôsobenie a zotrvanie umelcov v dedine môže mať pozitívny vplyv na vzdelanosť miestnej komunity, už len kontaktom s cudzím jazykom. Rovnako môže naštartovať prehodnocovanie vnímania krajiny.“ Prvé pozitívne znaky toho, že by to mohlo fungovať, sú už tu. Po pilotnej desaťdňovej akcii sa ozývajú záujemcovia o prehliadku novovznikajúcej landartovej galérie aj okolia obce.

Umením k prírode a prírodou k umeniu

Lom Ježová v Detve je už roky neaktívny. Ako krajinný priestor nadväzujúci na sídliskovú časť mesta je zaujímavý svojím potenciálom využitia na rekreáciu. V minulosti sa v ňom uskutočnilo viacero aktivít s cieľom oživiť tento priestor a upozorniť na jeho možnosti. Naposledy v lete tohto roku od 2. do 9. septembra 2011 tu bol landartový workshop Umením k prírode a prírodou k umeniu zastrešený občianskym združením Aktívne mesto pôsobiacim v Detve. Ako sa píše v tlačovej správe, zámerom združenia bolo pomôcť revitalizovať priestor, ktorý sa môže aj v dlhodobom meradle využívať ako priestor na trávenie voľného času pre obyvateľov [3]. Projekt bol podporený grantom od štátneho inštitútu mládeže Iuventa programu Mládež v akcii.

Na niekoľko dní sa teda na Ježovej stretlo 28 mladých ľudí z Portugalska, Talianska, Rumunska a zo Slovenska, aby spolu tvorili v krajine a učili sa komunikovať s ňou i medzi sebou navzájom. Pre mnohých z nich to bola prvá skúsenosť s land-artom alebo s výtvarnou tvorbou vôbec. Podmienkou účasti na projekte totiž nebolo vzdelanie ani skúsenosti v oblasti tvorby v krajine, účastníci mali spĺňať iba vekový limit. V rámci workshopu pripravili dobrovoľníci pre účastníkov napríklad pec na vypaľovanie výrobkov z hliny, miestny umelec tu vytesal drevenú skulptúru Minotaura ako odkaz na kamenný labyrint, ktorý tu pred niekoľkými rokmi postavili v rámci inej akcie. Tieto prvotné aktivity boli pre účastníkov workshopu impulzom k ich vlastnej tvorivej práci. Realizovali sa napríklad maľbou figurálnych siluet na skalnú stenu, akcentovaním prístupového schodiska veľkoplošnou maľbou na skalu, naaranžovaním nadrozmerného hniezda zo suchých tráv, vyväzovaním priestorového objektu z konárov stromov a podobne. Výtvarne dotvorili aj prostredie prírodného amfiteátra. Organizátori si na podujatie zapožičali mobilnú rozhľadňu UNIMO, ktorá sa stala na čas landmarkom a zároveň zázemím workshopu.

UNIMO stojí na Ježovej dodnes. Lom Ježová v Detve je prvým miestom, kde bola rozhľadňa po svojom dokončení osadená. Jej otvorenie a predstavenie verejnosti bolo jednou zo sprievodných akcií detvianskeho workshopu. UNIMO je výtvorom trojice architektov Martina Lepeja, Martina Bosíka a Róberta Sekulu. Čo bolo inšpiráciou pre architektov, aby so svojou tvorbou vyšli do krajiny? Vraj to bola nová skúsenosť a nová príležitosť. Objednávky tohto typu od klientov neprichádzajú, a tak bolo jedinou reálnou možnosťou uskutočniť takýto projekt z vlastnej iniciatívy. Ako ho predstavujú na webstránke projektu, je to krajinný nomád, mobilný objekt koncipovaný na časovo obmedzené osídľovanie najrozličnejších lokalít [4]. Rozhľadňa je recyklovaná pôvodná unimobunka. Trojpodlažný objekt tvorí pôvodná kostra unimobunky obalená sendvičovým plášťom. Vyhliadkové plošiny možno sklopiť aj uzavrieť. Vnútri rozhľadne sa dá po dohode so správcom kľúčov na nejaký čas aj ubytovať. Nad Detvou má byť len dočasne. Róbert Sekula, jeden zo spoluautorov rozhľadne a účastník spomínaného landartového workshopu, hovorí: „Koncept sa vyvinul do takej polohy, že sme sa rozhodli, že budeme ponúkať túto rozhľadňu a útulňu samosprávam alebo akýmkoľvek záujmovým združeniam, súkromným alebo fyzickým osobám, ktoré prejavia záujem a môžu ju použiť na vlastné ciele. S podmienkou, aby bol objekt prístupný verejnosti.“ Skúsenosti z prvého reálneho miesta, kde táto experimentálna multifunkčná rozhľadňa bola osadená, sú rôzne. Pozitívne ohlasy sprevádzalo, žiaľ, aj niekoľko vandalských zásahov do objektu. Kam sa UNIMO presunie, autori ešte nevedia, hľadajú vhodné lokality. „Chceme pre UNIMO nájsť naozaj bezpečné a pekné miesto. A tak oslovujeme ďalej starostov a ponúkame ho ako intervenčný objekt na rozvoj turizmu, lokálnych iniciatív a na označenie nejakého zaujímavého miesta v krajine,“ uzatvára Róbert Sekula.

Namiesto záveru

Ako je to teda s land-artom na Slovensku dnes? Andrej Poliak z ARTTODAY konštatuje, že na Slovensku nie je príliš veľa landartových akcií. „Land- art je tak trochu zabudnuté odvetvie súčasného umenia a ja si myslím, že neprávom, ba naopak, podľa mňa je teraz správny čas, aby umelci chodili opäť von z mesta. Veď sa vedie celospoločenská diskusia na globálnej úrovni o zmene prístupu k životu, vytvára sa ekologická architektúra, vznikajú zelené technológie, opäť je tendencia využívať miestne obnoviteľné zdroje. Land-art teda môže prispieť k novoprecíteniu prírody“.

Ing. Veronika Poklembová študovala krajinnú architektúru a priestorové plánovanie na STU v Bratislave. V súčasnosti je v druhom ročníku doktorandského štúdia v odbore priestorové plánovanie v Ústave manažmentu STU. Ako doktorandka pôsobí v Prognostickom ústave SAV.

Zdroje:
[1] Čarná, D.: Z mesta von. Umenie v prírode. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava 2007, 143 s.
[2] http://www.arttoday.sk
[3] http://www.scpodpolanie.sk
[4] http://unimo.sk