ÚzemnéPlány.sk

Vysoká nad Uhom

Bučany

Bučany sú obec na Slovensku v okrese Trnava. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Margity z roku 1700. Obec sa nachádza 9 km od Trnavy smerom na Piešťany. Rozloha katastra je 1659 ha. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 bolo v obci evidovaných 2118 obyvateľov.

Kolárovice

Obec Kolárovice leží v Podjavorníckej brázde v doline Kolárovického potoka, 9 km severozápadne od Bytče v nadmorskej výške 390 m (stred). Katastrálne územie má rozlohu 27,5 km2 a žije tu približne 1833 obyvateľov. Prvou písomnou správou o obci je listina z roku 1312, ktorou kastelán hradu Košeca Lorand udelil Henrikovi právo založiť dedinu Henrici villa – Henrikovu ves (Kolárovice).

Východná

Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Tomášov

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.

Vechec

Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slánskych vrchov, v nadmorskej výške asi 184 m.

Východná a severná časť obce je odlesnená pahorkatina a využíva sa pre poľnohospodárske účely. Z hľadiska pôdneho tejto časti katastra prevládajú ilimerizované pôdy oglejené až glejené na sprašových a iných hlinách.

Severná časť obce siaha so Slánskych vrchov a je zalesnená. Najviac sú zastúpené porasty duba a buka. Najvýznamnejšie vrchy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce sú: Kamenná, Cham, Džiar a Čachov. Obcou preteká potom Lomnica smerom zo západu na východ.
Vyššie položené Slánske vrchy patria do chladnej oblasti, pričom samotná obec patrí do miernej klímy. V tejto oblasti sú tie isté klimatické pomery, ktoré ovplyvňujú celé východné Slovensko.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Rejdová

Poloha Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Obec sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na terasovej plošine pri hornom toku rieky Slanej ako prvá obec od jej prameňa. V skutočnosti leží na pravom brehu potoka Mlynnej, ktorý sa asi 400 m pod obcou vlieva do rieky Slaná. Rozostavaná je na úpätí vrchu Stolica, nadmorská výška obce je 582 m. Dedinou preteká malý potôčik bez mena, ktorý ju rozdeľuje na dve časti.

Košice - Juh - Mestská časť

Južná časť mesta vznikla v období rozvoja obchodu ako pokračovanie historického centra Košic. V stredoveku sa tu nachádzali prímestské osady Bednárska, Špitálska a Ludmanova Ves. Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti bol mestský špitál (hospitale, xenodochium) s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. V priebehu stáročí boli tieto budovy viackrát zničené a opakovane postavené. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 – 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako domov dôchodcov. Ďalším kostolom v tejto mestskej časti je rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 – 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov. Na Rastislavovej ulici sa nachádza Verejný cintorín.

MČ Košice-Juh má v súčasnosti polyfunkčný charakter. Striedajú sa tu obytné zóny s priemyselnými. Rozvoj priemyselnej výroby v Košiciach je úzko spätý s územím našej mestskej časti.

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.