ÚzemnéPlány.sk

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

VÚC Bratislavský kraj

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2 053 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja. Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.

Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok. Pustý hrad je dnes miestom prebiehajúceho archeologického výskumu, je však prístupný verejnosti a rok čo rok odhaľuje viac zo svojej bohatej histórie. Je to jedinečné miesto, najväčší hrad v Európe s rozlohou 7,6 ha. Múry Zvolenského zámku zasa hosťujú Slovenskú národnú galériu so sochárskymi a maliarskymi expozíciami.

VÚC Trnavský kraj

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Turčianske Teplice

Turčianske Teplice ležia na juhu Turčianskej záhradky, v nadmorskej výške 518 m nad morom, na úpätí výbežkov Veľkej Fatry, ktoré spolu s Kremnickým pohorím a grúňmi Lazov vytvárajú okolo mesta prekrásny rámec. Najväčším prírodným bohatstvom Turčianských Teplíc sú minerálne pramene a termálne vody. Teplota vody sa pohybuje od 40,7 stupňov C do 46,5 stupňov C. Termálna voda a horúce pramene predurčili Turčianske Teplice k vzniku kúpeľov, v ktorých sa ako jediných na Slovensku liečia choroby obličiek a močových ciest. Známa a úspešná je i kúpeľná liečba pohybového ústrojenstva.

Mesto vďaka kúpelom, klimatickým podmienkam a bohatstvu krás okolitej prírody je ideálnym miestom na oddych, rekreáciu a regeneráciu.

Trstená

Mesto Trstená leží v hornej časti Oravskej kotliny, v nadmorskej výške 607 m n. m., v údolí riečky Oravica na severovýchodnom okraji Oravy, tesne pri hraniciach s Poľskou republikou. Bolo založené v roku 1371 ako trhové mesto.

Samotná poloha Trstenej ovplyvnila jej vývoj a Trstená sa stala významným centrom obchodu a remesiel. Písomné doklady potvrdzujú existenciu remeselníckych cechov ako kožušníkov, čižmárov, tesárov a hrnčiarov. Najznámejší bol cech hrnčiarsky, ktorý vyrábal hrnčiarsky riad v Trstenej a hrnčiarske výrobky rozličného sortimentu. Trstenské hrnčiarstvo sa vyznačovalo špecifickými znakmi či už technológie, tvaru a dekorácie. Je potešiteľné, že aj v súčastnej dobe sa nachádza spomínaný cech pokračovateľov v samotnej Trstenej. Mesto Trstená tak ako v minulosti aj v súčasnosti patrí ku kľúčovým bodom Oravy v oblasti školstva, zdravotníctva, priemyslu a náboženského života.

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Trenčianske Teplice

Trenčianske Teplice sú kúpeľné mesto . Sírnaté termálne pramene v Trenčianskych Tepliciach majú ideálne vlastnosti, potrebné na úspešnú liečbu reumatických chorôb, zápalových ochorení chrbtice, neuralgie, stavy po operáciách a úrazoch pohybového aparátu.Termálne pramene vyvierajú bez akéhokoľvek zásahu priamo v kúpeľných bazénoch v optimálnej teplote 36,6 – 40,2 °C.

Mesto sa nachádza v údolí potoka Teplička medzi Trenčianskou Teplou a Omšením. Po asfaltovej ceste sa dá do mesta dostať z dvoch smerov – od Trenčianskej Teplej zo severozápadu a priesmykom Machnáč od Bánoviec nad Bebravou z južnej strany. Po železnici je mesto prístupné od rýchlikovej stanice v Trenčianskej Teplej.