ÚzemnéPlány.sk

Fulianka

Fulianka je obec na Slovensku v okrese Prešov. Fulianka leží na styku Šarišskej vrchoviny a Nízkych Beskýd, v doline Sekčova.

Skýcov

Skýcov je známy ako obec s červenými strechami. Rozprestiera v pramennej oblasti Žitavy a Nitry. Katastrálne územie Skýcova má rozlohu 2523 ha. Územie Skýcova je chudobné na podzemné a povrchové vody. Výdatnejšie pramene sa nachádzajú až na úpätí okolitých kopcov.

Zubrohlava

Obec Zubrohlava leží v severnej časti Slovenska na 49°25' severnej geografickej šírky a 19°29' východnej geografickej dĺžky. Podľa nového územno-správneho členenia (zákon NR SR č. 221 zo dňa 26. júla 1996) Zubrohlava leží v okrese Námestovo, v Žilinskom kraji.

Kataster obce má rozlohu 1 514,4 ha. Stred obce má nadmorskú výšku 620 m n. m., kataster leží v nadmorskej výške 605 až 874 m n. m. Južná časť územia katastra leží v Oravskej kotline, severná v Podbeskydskej vrchovine. Samotná obec leží asi 5 kilometrov severo-východne od okresného mesta Námestovo, na vodnom toku Polhoranka, asi 2 km od jej ústia do Vodnej nádrže Orava.

Horovce

Obec sa nachádza v severozápadnej časti okresu Michalovce, územie obce Horovce je súčasťou urbanizačného priestoru urbanizačného priestoru sídla obvodného významu Michalovce ako súčasť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. Nachádza sa na trase plánovanej diaľnice D1 a existujúcej cesty I/50 Košice Michalovce. Z hľadiska funkčného využitia územia je tu prevládajúca prípustná funkcia obytné územie so zástavbou rodinnými domami vidieckeho typu. Obec leží na východoslovenskej rozvojovej osi 1. stupňa. Spolu s obcami Tušická Nová Ves a Tušice tvorí pás vidieckeho osídlenia na pravom brehu Ondavy. V južnej časti katastrálneho územia Horoviec prechádza aj železničná trať Michaľany – Humenné, širokorozchodná trať a existujúce 1×400 kV vedenie ZVN, východnú časť k.ú. zasahuje ochranné pásmo letiska Trhovište. V západnej časti k.ú. Horovce je vyhlásené Chránené vtáčie územie Ondavská rovina SKCHVU037 a v juhozápadnej časti k.ú. sa nachádza Územie európskeho významu Lesík Bisce SKUEV0020.

Veľké Kozmálovce

Obec Veľké Kozmálovce leží na ľavom brehu rieky Hron, asi 2 kilometre vzdušnej čiary od Slovenskej brány smerom na juh. Celá obec aj s chotárom leží na rovine. Susedné obce sú: na juh Starý Tekov, na východ Rybník a Hronské Kosihy, na sever Tlmače a na západ Malé Kozmálovce.

Prvý raz je písomne doložená v listine z roku 1322, nepriamo v zmienke o Andrejovi z Kozmáloviec. Priamo sa prvý raz spomína v roku 1337 a potom v roku 1372. Pôvodne patrila Forgáchovcom, v bližšie neurčenej dobe Levickému hradu, panstvu Zlaté Moravce a od 18. storočia Migazziovcom. V katastri obce ležali dve, dnes už zaniknuté stredoveké osady: Braian, ktorá sa spomína v roku 1075 a Scevlen z roku 1209.

Martin

Martin (do roku 1950: Turčiansky Svätý Martin, maď. Turócszentmárton, nem. Turz-Sankt Martin, lat. Sanctus Martinus / Martinopolis) je mesto na severe Slovenska. Nachádza sa asi 25 kilometrov juhovýchodne od Žiliny a 170 kilometrov severovýchodne od Bratislavy, v Žilinskom kraji. Leží v Turčianskej kotline na rieke Turiec, pod výbežkami Malej Fatry. Je to historické centrum Turca a okresné mesto.

Bretejovce

Obec Bretejovce leží v Košickej kotline, v doline Torysy. Spomína sa v roku 1289. Od stredoveku patrila Abovcom, Rozgonyiovcom, Segyeyovcom, Semseyovcom, Péchyovcom a iným zemepánom. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obec 37 domov a 323 obyvateľov, v roku 1828 50 domov a 383 obyvateľov. V roku 1900 v nej žilo 351 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

Podhorany

Obec Podhorany sa nachádzajú asi 15 km na sever až severo-severo-východ od Nitry. Podhorany ležia v Nitrianskej pahorkatine v Zoborskej skupine Tríbeča, pod severnými svahmi Zobora.

Boleráz

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

Jovsa

Obec Jovsa sa nachádza v okrese Michalovce, v Košickom kraji, 18 km od Michaloviec. Je súčasťou Východoslovenskej nížiny a leží v exponovanom území Zemplínskej šíravy a pohoria Vihorlat. Leží v nadmorskej výške okolo 140 m. Obec obklopujú rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa. V polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. . V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli vypálené.