ÚzemnéPlány.sk

Chorvátsky Grob

Obec Chorvátsky Grob sa nachádza medzi obcami Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo, Veľký Biel, Slovenský Grob, a mestom Bratislava mestská časť Vajnory. Kataster obce z juhu ohraničuje pôvodná cesta, ktorá viedla z Vajnor a oddeľovala aj pôvodné územie obce, ktoré sa po II. sv. vojne zmenilo. Na severe ohraničuje územie „Hájiček“ určené prítokom Čiernej Vody. Západnú hranicu tvorí štátna cesta III/0611 a na juhozápade Blahútov kanál. Najvyššiu nadmorskú výšku tvorí kopec „Šalaperská hora“ 173m n. m., ktorá sa nachádza severovýchodne od obce. Územie prechádza od miernej terasy, kde sa nachádza Chorvátsky Grob, do Šúrskej depresie. Obec tvoria tri hlavné sídelné útvary – Chorvátsky Grob, Čierna Voda a hospodárskopriemyseľné sídlo Triblavina. Ostatnú časť územia tvorí poväčšine poľnohospodárska pôda a vinice.

Milhosť

Milhosť (maď. Migléc, Miglécnémeti) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Leží 166 m nad morom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dedín Kechnec a Seňa. Zároveň je aj hraničným priechodom Milhosť-Tornyosnémeti. Katastrálne územie obce má rozlohu 7,70 km². História

Milhosť sa prvýkrát spomína v roku 1220, kedy bola súčasťou 10 obcí patriacich kráľovnej, v ktorých žili nemeckí osadníci prichádzajúci počas rokov 1205–1209. Milhosť v 13. storočí ešte nebola samostatná dedina, bola iba osada (majer), patriaci k dedine Középnémeti.

Horovce

Obec sa nachádza v severozápadnej časti okresu Michalovce, územie obce Horovce je súčasťou urbanizačného priestoru urbanizačného priestoru sídla obvodného významu Michalovce ako súčasť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. Nachádza sa na trase plánovanej diaľnice D1 a existujúcej cesty I/50 Košice Michalovce. Z hľadiska funkčného využitia územia je tu prevládajúca prípustná funkcia obytné územie so zástavbou rodinnými domami vidieckeho typu. Obec leží na východoslovenskej rozvojovej osi 1. stupňa. Spolu s obcami Tušická Nová Ves a Tušice tvorí pás vidieckeho osídlenia na pravom brehu Ondavy. V južnej časti katastrálneho územia Horoviec prechádza aj železničná trať Michaľany – Humenné, širokorozchodná trať a existujúce 1×400 kV vedenie ZVN, východnú časť k.ú. zasahuje ochranné pásmo letiska Trhovište. V západnej časti k.ú. Horovce je vyhlásené Chránené vtáčie územie Ondavská rovina SKCHVU037 a v juhozápadnej časti k.ú. sa nachádza Územie európskeho významu Lesík Bisce SKUEV0020.

Nové Mesto nad Váhom

Nové Mesto nad Váhom (maď. Vágújhely, nem. Waagneustadt) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji, vzdialené asi 23 km od mesta Trenčín. Leží pri hlavnej ceste Bratislava – Žilina, na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do nížiny ohraničenej výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá v týchto miestach mala odbočku na Moravu, pričom je viac ako pravdepodobné, že touto cestou chodili aj sv. Konštantín a Metod do Nitry.

Fulianka

Fulianka je obec na Slovensku v okrese Prešov. Fulianka leží na styku Šarišskej vrchoviny a Nízkych Beskýd, v doline Sekčova.

Komárov

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz, Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto Bardejov.

Pernek

Pernek je administratívno-správne súčasťou Bratislavského kraja a jeho severného obvodu Malacky. Rozprestiera sa na rozhraní rovinného územia južnej časti Záhorskej nížiny a podhoria Malých Karpát. Svojou strategickou polohou tvorí križovatku ciest medzi významnými mestami a obcami regiónu ako sú Malacky, Rohožník, Pezinok, Bratislava. Cesta do Pezinka tvorí jeden z mála cestných prechodov cez pohorie Malých Karpát. Pernek susedí s katastrami obcí Jabloňové, Vojenský obvod Záhorie, Kuchyňa, Pezinok. Tým, že sa Pernek nachádza len 40 km od Bratislavy a má veľmi krásnu prírodu, je predurčený ako rekreačné zázemie hlavného mesta.

Senec

Súčasný názov Senec, používaný od prvej polovice 20.storočia, vychádza zo starších pomenovaní Zemch, Szempc a Wartberg. Mesto sa skladá zo štyroch sídelných častí (Senec, Svätý Martin, Červený majer a Horný dvor). Senec je známy predovšetkým ako významné slovenské letné turistické centrum. Mesto je príťažlivé na bývanie nielen pre blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ale aj kvalitné životné prostredie a rekreačný areál Slnečných jazier. Senec bol v rokoch 1949–1960 a 1996–2004 sídlom okresu.

Cífer

Obec Cífer spolu s pridruženými časťami Pác a Jarná je najväčšou obcou Trnavského okresu. Leží v jej juhozápadnej časti. V čase posledného sčítania obec tvorilo 1050 domov a žilo v nej 3806 obyvateľov. Jeho katastrálne územie má rozlohu 2234 ha (bez Jarnej a Páce).

Dunajská Streda

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, Duna-Szerdahely) je okresné mesto na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine. Leží v približnom strede Žitného ostrova a v roku 2008 tu žilo 23 436 obyvateľov. V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahely-Újfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszer-Újfalu), Bašatehed (maď. Bassa-Tejed) a Elótejed (maď. Elő-Tejed.