ÚzemnéPlány.sk

Ďurďošík

Obec blízko Košíc, ležiaca pri budúcej diaľnici na Ukrajinu. Prítomnosť geotermálnej energie. Prvú písomnú zmienku o obci Ďurďošík poznáme z roku 1330. Podľa nej vieme, že Ďurďošík predtým patril komesovi Budunovi (Bodun) z rodu Aba spolu s Ďurkovom, Chabžanmi a Janovíkom. Pre nevernosť kráľovi však o ne prišiel a na základe kráľovskej donácie ich už držal Imrich, syn Pavla, vnuk Kompolta z rodu Aba. V roku 1330 však musel spomínaný Imrich vydať z týchto odobraných majetkov na dievčenskú štvrť.

Častá

Obec Častá, písomne doložená v roku 1291, vznikla ako podhradie hradu Červený kameň. Kataster obce sa rozprestiera na 3523 hektároch. Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Stred obce je vo výške 245 m.n.m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m.n.m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený kameň (339 m.n.m.) Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 okres Pezinok, začas so sídlom v Modre.

Od 30. júna 1960 patrila do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je obec v okrese Pezinok.

Čižatice

Čižatice sú charakterizované dobrými dopravnými väzbami na centrá vybavenosti – Kecerovce, Rozhanovce a Košice, s prijateľnými vzdialenosťami, čo im dáva značný rozvojový potenciál v oblasti bývania i vybavenosti. Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia o ploche 389 ha.

Čadca

Prvé stopy pobytu človeka v chotári terajšej Čadce pochádzajú z neskorej doby kamennej – eneolitu (3200 – 1900 p. n. l.), sú to kamenné úštepy z náleziska v Ševcovských skalách. Aj keď z ďalších období nemáme hmotné doklady potvrdzujúce pobyt človeka v chotári terajšieho mesta, cez toto územie prechádzali od doby kamennej obchodné a vojenské karavány po diaľkovej ceste popri rieke Kysuca, ktorá spájala sever s juhom (písomne je táto cesta pod názvom „via magma“ doložená v roku 1244).
Sú mestá, ktoré založil kráľ alebo iný mocipán a sú také, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. Čadca patrí do tej druhej skupiny. Jej vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí. Valasi prichádzli do tohoto kraja zo severu a z východu spočiatku živelne, neskôr tu boli privolávaní zemepánmi, ktorí takto získavali zdroj nových príjmov. Valasi boli na 6 – 20 rokov oslobodení od poddanských povinností, no po uplynutí tejto lehoty museli odvádzať panstvu časť svojej produkcie (takzvaný dvadsiatok), drevo z lesa a mali aj strážnu službu. Horské kraje boli síce chudobné na ornú pôdu, ale bohaté na drevo a pasienky, vhodné na chov dobytka, hlavne oviec. Pôdu na pasienky získavali rúbaním a klčovaním lesov. Drevo používali na stavbu obydlí, alebo ho na pltiach po vode prepravovali k panským sídlam. Na klčoviskách začali aj s pestovaním poľnohospodárskych plodín. Takto sa dočasné sídla – salaše časom menili na trvalé obydlia.

Čakanovce

Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou. V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.

Bunetice

Táto malebná dedinka, leží v prameni riečky Trstianky vo východnej časti Košickej kotliny v regióne Šariš. Je tu pahorkatinnatý povrch a hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1413 (Bynyatha). Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Buňata. V 16. storočí bola obec majetkom kecerovcov a dedičov košického mešťana Juraja Gabriela. V roku 1427 mali Bunetice 14 usadlostí, v roku 1828 20 domov. Za prvej Československej republiky sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia, výrobou podvalov. V novembri 1944 počas 2 sv. vojny boli v obci nemeckými fašistami zajatí a zavraždení siedmi talianski vojaci. Tento strašný akt dodnes pripomína pomník v lese nad obcou, kde toho času boli pochované telá padlých. V roku 1996 bol zriadený rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý dňa 29.9. slávnostne posvätil pomocný biskup Bernard Bober. Je to filiálka rímskokatolíckeho farského úradu Kecerovce. Pri OcÚ je zriadená Obecná knižnica a DHZ Bunetice. V obci pôsobí aj PZ Balaška. Okolie obce je vhodné na oddych a prechádzky krásnou prírodou. Obec je členom Olšavského mikroregiónu.

Bukovec

Obec Bukovec sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od okraja Košíc, mestskej časti Košice-Myslava. V súčasnosti je to známa rekreačná oblasť s vodnými nádržami.
Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m) v blízkosti Kojšovskej hole.
Nad Bukovcom sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako zásobáreň pitnej vody pre Košice a okolie, nádrž nie je prístupná pre verejnosť. Pod Bukovcom je malá Bukovecká umelá nádrž, slúži ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U.S.Steel Košice, s.r.o., nádrž je sprístupnená pre verejnosť pre rekreačné účely.

Buglovce

Ležia v okrese Spišská Nová Ves, 465 metrov nad morom, v Hornádskej kotline, 14 km na VJV od Levoče. Vyznačuje sa hnedými lesnými pôdami. Zalesnená je juhozápadná časť chotára, kde prevláda smrek a borovica.

Brezno

Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Okres, ktorého je centrom, sa rozprestiera na rozlohe 1265 km², na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník a končí západnými hranicami okresu za obcami Nemecká a Ráztoka. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k vysoko položeným kotlinám Slovenska; siaha od 390 do 1 000 m n.m., dno podolia dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m. Najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.

Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky

Hlavné mesto Slovenskej Republiky. Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.