ÚzemnéPlány.sk

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Svätuš

Leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 105 m. Sídlisko založil zeman okolo r. 1300. V druhej polovici 18. stor. v dedine postavili katolícky kostol. V r. 1970 bol v obci postavený evanjelický kostol reformovanej cirkvi. Pôsobí tu poľovnícke združenie Jastrab.

Kristy

Obec leží v severovýchodnom okraji Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 107 m. Miestne sídlisko vzniklo pri kostole Svätého kríža okolo r. 1100, prípadne okolo r. 1300. Zasvätenie kostola ovplyvnilo názov dediny. Najstaršou stavbou v obci je kostol reformovanej kresťanskej cirkvi postavený v r. 1903. V súčasnom období sa plánuje vybudovať diaľničný ťah smer Michalovce – Vyšné Nemecké.

Sebedražie

Nachádza sa v centre hornej Nitry, na severozápadnom úpätí pohoria Vtáčnik. Sebedražský chotár je súčasťou Prievidzkej kotliny, ktorá zaberá severnú a strednú časť hornonitrianskeho údolia. Chotárne hranice smerom od severu na východ prechádzajú popri chotári Prievidze, na juhovýchode hraničia s obcou Cigeľ, na južnej strane s Lehotou pod Vtáčnikom a napokon na západnej strane s chotárom obce Koš. Obcou preteká potok Ciglianka. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Barbory z roku 1642.

Košice - Juh - Mestská časť

Južná časť mesta vznikla v období rozvoja obchodu ako pokračovanie historického centra Košic. V stredoveku sa tu nachádzali prímestské osady Bednárska, Špitálska a Ludmanova Ves. Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti bol mestský špitál (hospitale, xenodochium) s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. V priebehu stáročí boli tieto budovy viackrát zničené a opakovane postavené. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 – 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako domov dôchodcov. Ďalším kostolom v tejto mestskej časti je rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 – 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov. Na Rastislavovej ulici sa nachádza Verejný cintorín.

MČ Košice-Juh má v súčasnosti polyfunkčný charakter. Striedajú sa tu obytné zóny s priemyselnými. Rozvoj priemyselnej výroby v Košiciach je úzko spätý s územím našej mestskej časti.

Lutila

Má 1319 obyvateľov, rozloha katastra je 2600 ha. Leží na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline, 3 km severne od okresného mesta Žiar nad Hronom. Obec obklopuje pohorie Kremnické vrchy. Cez obec pretekajú 3 potoky – Slaský, Lutilský a Kopernický. Od okresného mesta Žiar nad Hronom je vzdialená 4 km. Dominantou obce Lutila je kostol zasvätený sv. Ladislavovi, ktorý pôvodne bol postavený v gotickom slohu s renesančnou prestavbou.

Ardovo

Obec sa nachádza na západnom okraji vápencovej Silickej planiny, vo vzdialenosti 20 km na juhozápad od Rožňavy.
Prvá písomná zmienka o obci Ardovo pochádza z roku 1243. Z kultúrnych pamätihodností sa zachoval klasicistický kostol z roku 1788 postavený na najvyššom bode obce, ktorý zaujme barokovo-klasicistickým oltárom so vstavanou kazateľnicou. Navštíviť môžete tiež národnú kultúrnu pamiatku „Matéov dom“, sedliacky dom z roku 1852, v ktorom je pre verejnosť pripravená výstava starožitností.

Dlhá Ves

Obec leží na juhozápadnom okraji vápencovej Silickej planiny v slepej Dlhoveskej doline, v južnej časti Národného parku. Cez obec vedie štátna cesta druhej triedy k svetoznámej jaskyni Domica ako aj k medzinárodnému prechodu Domica – Aggtelek – Maďarská republika (len 3 km).
Južne od obce je krasové jazierko nazývané „Smradľavé“ (0,33 ha). Pahorkatinný chotár je severovýchodnej časti zalesnený dubovým lesom a hrabovitým krovitým porastom.
Evanjelický kostol je najstaršou budovou obce, kde orgán je národnou kultúrnou pamiatkou.

Bystrany

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Názov obce je nemeckého pôvodu. Pôvodne sa volala Eulenbach – soví potok, neskôr bola premenovaná na Vlenbach, Veľbach a po 2. svetovej vojne na Bystrany. V 18. stor. bol postavený rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla (1779). V polovici 19. storočia si Gustáv Czáky (1803 – 1883) postavil v obci kaštieľ neoklasicistickom slohu. Taktiež v tomto období bola postavená kaplnka a pri kaštieli vysadená záhrada s parkom, vzácnymi drevinami, stromami a fontánou uprostred. Posledný majiteľ kaštieľa bol Hilár Czáky, ktorý ho vlastnil až do konfiškácie v roku 1945. Kaštieľ bol zbúraný v roku 1992 – 1993. Za kostolom sú v hrobkách pochovaní niektorí z rodu Czákyovcov.

Cestice

Obec leží na náplavových kužeľoch tokov Idy a Čečanky v západnej časti Košickej kotliny v odlesnenenom chotári s výskytom nivných pôd. Obec Cestice vznikla na mieste slovanského sídliska. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1317. V tomto období tu stála fara a kostol, čo dosvedčuje jej rozvinutosť.V stredoveku bola dŕžavou hradu Veľká Ida. Pôvodní obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, z remesiel vynikalo tkáčstvo. V obci je niekoľko vzácnych sakrálnych pamiatok. Najstaršou z nich je rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého.