Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
629 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
13. 06. 2026, meniny má: Anton
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Obec Lieskovec sa nachádza v tesnom susedstve okresného mesta Zvolen. Najnižší bod katastra obce je v nadmorskej výške 290 m, najvyšší 396 m . Kataster o rozlohe 1389 ha sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline a obklopuje ho Zvolenská pahorkatina. Panoráme kotliny dominuje sopečné pohorie Poľana. Oblasť oplýva prekrásnymi dolinami a hustými lesmi, bohatými na faunu a flóru. V lokalite sa nachádza množstvo pitných minerálnych prameňov … Lieskovec patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Zvolen a je súčasťou etnografického regiónu Podpoľanie. K 13. januáru 2010 mal Lieskovec 1414 obyvateľov.

Obec Licince leží južne od Jelšavy v údolí rieky Muráň. Kataster obce má 1830 ha a žije tu 683 obyvateľov. Prvýkrát sa obec spomína v roku 1243 pod názvom Lincha. Patrila kráľovskému hradu Gemer. Neskôr sa vlastníkmi Liciniec stali Ákosovci a po nich Bebekovci. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a remeslami, najmä hrnčiarstvom, kováčstvom a uhliarstvom. Pamiatkami obce sú dva jednopodlažné klasicistické kaštiele z konca 18. storočia. Dolný kaštieľ bol nedávno rekonštruovaný a v súčasnosti má ambície stať sa ubytovacím zariadením. Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša Biskupa postavený v roku 1830 na mieste stredovekého kostolíka zo 14. storočia.

Mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady – mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.

Levický hrad, ktorý je nerozlučne spojený s osudmi tohto mesta bol cisárskym nariadením v roku 1699 zrušený ako pevnosť. Napriek tomu ešte aj za Rákocziho povstania bol príčinou pustošenia kurucko-labanských bojov a až v roku 1709 bol ustupujúcimi kurucmi zámerne zbúraný natoľko, že úplne stratil význam vojenskej pevnosti.

Obec leží na nive rieky Hron a úpätí Ipeľskej pahorkatiny. V katastri
obci sa nachádza Štátom chránená prírodná rezervácia Hlohyňa,
s jedinečnými lužnými lesmi a park s unikátnymi štátom chránenými
stromami (Platany).
Prvý krát sa v písomnostiach spomína pod názvom Uruzy v roku
1293. Obyvatelia Kukučínova sa v minulosti živili prevažne
poľnohospodárstvom, ale aj výrobou člnov a kočov.

Dedinka, ktorá sa rozprestiera v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek. Obec s dlhou históriou umiestnená v krásnom kraji pod Pajštúnom s množstvom pamiatok, zvykov a tradícií. Stred obce leží vo výške 141 – 160 m.n.m. V obci žije 1401 obyvateľov a má rozlohu 2 785 ha. Počet obytných domov 472.

Lazany patria k pôvodným slovanským osídleniam v Hornej Nitre a ich
vznik môžeme predpokladať ešte pred 12-tym storočím. Prvá písomná
správa o existencii Lazian je z roku 1430 v listine, ktorou Noffryovci
dostali bojnické panstvo.
Počet obyvateľov je k 31.12.2010 je 1620 obyv. z toho je 782 mužov a
838 žien.
žijúcich v 452 domácnostiach. V rámci rozvoja bývania je v obci
postavených 48 obecných nájomných bytov. Pod hrádzou priehrady a v tesnej
blízkosti „lazianskeho hája“ sú tri záhradkárske osady s 55 chatkami.
V plno organizovanej základnej škole s materskou školou je 205 žiakov,
z čoho je 38 detí materskej školy.

Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti
mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami
Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická
Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a
tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou
z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice
12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol
vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu
bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri
hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú
činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným
Východným mestom.

Košická Nová Ves je mestskou časťou Košíc, druhého najväčšieho mesta na Slovensku. S centrom mesta ju spájajú autobusové a trolejbusové linky MHD. V obci je zriadená materská škola a Detský domov. Športové aktivity sa realizujú na futbalovom štadióne a tenisových dvorcoch. V poslednom období sa tu rozvíja i podnikateľská činnosť, pribudli obchody, reštaurácie a služby. Blízkosť mesta a príjemné prostredie sa stalo atraktívnym pre bývanie a prinieslo rozmach výstavby nových rodinných domov.

Severná oblasť v blízkosti terajšej vodnej priehrady Ružín pre svoj vrchovatý charakter bola osídlení neskoršie, ako iné časti okolia Košíc. Najstaršou dedinou v tejto lokalite je Košická Belá. Vznikla pre rieke Belej, ktorá sa tiahla popri ceste vedúcej z Košíc na Spiš.
Podľa údajov historika Branislava Varsika Košická Belá už v roku 1440 existovala ako rozvinutá dedina. Vtedy ju kráľ Vladislav daroval Jánovi a Mikulášovi z Perína, rovnako ako aj v tom čase už zrúcaný hrad Sokoľ so všetkými dedinami, ktoré k nemu patrili, ale i dediny Ťahanovce a Myslavu v Abaujskej stolici, rovnako aj mýto v Margecanoch a Jaklovciach.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne