Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
07. 07. 2025, meniny má: Oliver
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Obec Rankovce leží na styku Košickej kotliny a Slanských vrchov. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z rokov 1332 až 1335. Pôvodným živobytím obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Obci dominuje evanjelický kostol. Prvý kostol sa spomína už pri vyberaní pápežských desiatkov v rokoch 1332 až 1335, keď tu bol už aj farár a farnosť. V roku 1620 bol v obci zrejme na mieste pôvodného dreveného kostola postavený kamenný. Jeho oprava sa spomína v roku 1810, následne v roku 1814 bol rozšírený o svätyňu a v roku 1816 bola vybudovaná veža. Zachoval sa starý židovský cintorín.
V súčasnosti má obec nachádzajúca sa na východnom okraji Košickej kotliny v doline Kamenického potoka v nadmorskej výške asi tristo metrov 509 obyvateľov. Je vzdialená približne 23 kilometrov severovýchodne od Košíc. Chotár Nižnej Kamenice predstavuje rozlohu 1333 hektárov a susedí s obcami Čakanovce, Vyšnou Kamenicou, Košickým Klečenovom, osadou Borda, Svinicou a Bidovcami.
Obec leží na náplavových kužeľoch tokov Idy a Čečanky v západnej časti Košickej kotliny v odlesnenenom chotári s výskytom nivných pôd. Obec Cestice vznikla na mieste slovanského sídliska. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1317. V tomto období tu stála fara a kostol, čo dosvedčuje jej rozvinutosť.V stredoveku bola dŕžavou hradu Veľká Ida. Pôvodní obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, z remesiel vynikalo tkáčstvo. V obci je niekoľko vzácnych sakrálnych pamiatok. Najstaršou z nich je rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého.
Obec Nižný Čaj o rozlohe 295 ha sa nachádza na rozhraní Lučenecko-Košickej zníženiny a Maďarsko Sliezskej oblasti na miernych svahoch v pohorí Slanských hôr, leží v údolí malej riečky Olšava, ktorá je prítokom Torysy. Údolie z východnej strany obklopujú Slanské vrchy. Obec je od krajského mesta Košíc vzdialená len približne 12 km. Táto skutočnosť vyzdvihuje význam obce z urbanistického hľadiska.
Nález z doby bronzovej svedčí o tom, že územie súčasnej dediny Vyšný Čaj bolo osídlené už v dobe predhistorickej. V regióne obcí Vyšný čaj – Nižný Čaj sa našiel aj materiál z obdobia ranného stredoveku a to nádoby z piesočnatej hliny. To jasne svedčí o slovanskom sídlisku, ktoré je datované do 9. storočia.
Kysak pre svoju dobrú polohu pri Hornáde sa stal obľúbeným miestom pánov z Drienova a tak si tu vystavali kúriu, v ktorej sa zdržiavali viac, ako na hrade Drienov. Ten bol postavený ako obranný hrad, teda neposkytoval toľko pohodlia ako iné vtedajšie hrady. Cez obec tečie rieka Hornád. Kysak je tiež dôležitou dopravnou, železničnou križovatkou.
Obec Slančík sa nachádza necelých 30 km juhovýchodne od Košíc. História obce úzko súvisí s históriou hradu Slanec, ktorého počiatku spadajú do druhej polovice 13. storočia, o hradisku Slanec vieme už z listiny z roku 1230. Prvú písomnú zmienku o Slančíku radíme do roku 1270, i keď sa v tomto prípade ešte nepíše priamo o obci, ale o zemi Slanec – terra Zalanch, na ktorej sa nachádza daná obec.
Prvú písomnú zmienku o obci Komárovce poznáme z roku 1365. Vtedy ich majiteľ Peter, syn Imricha zo Siksavy (dnes Szikszó v Maďarsku), urobil dohodu o všetkých svojich majetkoch pre svojich synov Mikuláša a Petra. V súpise majetkov sa nachádzajú aj Komárovce. Rodina Petra, syna Imricha zo Siksavy, pochádzala z rodu Aba, konkrétne z línie Marharda, ktorý už v druhej polovici 13. storočia držal zem v oblasti Veľkej Idy.
V roku 1964 objavili na území obce Čečejovce sídlisko z mladšej doby kamennej s bukovohorskou kultúrou, ktoré je staré asi 5000 rokov. Našli sa tu pamiatky aj po slovanskom osídlení. Historik Branislav Varsik uvádza, že na slabej terénnej vyvýšenine juhozápadne od dediny v blízkosti železničnej stanice zistili dve porušené slovanské kultúrne jamy z X. až XI. storočia. Našli sa v nich črepy nádob točených na kruhu.
Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti
diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine,
ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku
ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny
Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred
rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že
„ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia
komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi
Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou
zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne