Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
25. 05. 2025, meniny má: Urban
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti
mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami
Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická
Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a
tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou
z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice
12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol
vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu
bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri
hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú
činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným
Východným mestom.
Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu,
severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky
s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol
porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch
a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a
hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m.,
najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári
je 315 m n.m.
Začína sa so spoločnou stavbou kanalizáce pre Hrašovík a Rozhanovce. Medzi
Hrašovíkom a Rozhanovcami je cesta dlha cca 2 km, a zhruba v strede je
vybudovaná nová čistička odpadových vôd. Čistička je už
v prevádzke.
V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po
vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca
v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa
ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné
premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa
v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie,
obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný
amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok
Krivuľa, ktorý preteká obcou.
Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií
ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne
rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom
smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali
nový asfaltový koberec.
Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne