ÚzemnéPlány.sk

Stará Ľubovňa

Jeho územie na severe Slovenska, zovreté riekou Poprad, bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Tento proces s malými prestávkami trval od paleolitu až do raného stredoveku. Dejinné udalosti mesta, ktoré sa stali počas prvých troch storočí nám, žiaľ, nie sú známe. Prvá listinná zmienka o Starej Ľubovni, ktorá mestské výsady získavala postupne, je z r. 1292. Najvýznamnejšie privilégia dostala v r. 1364 od uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý ju povýšil na slobodné kráľovské mesto s právom meča a vyňal spod jurisdikcie hradu Ľubovňa. Ľubovňania získali výhody tzv. magdeburského práva, t.j. mohli si voliť richtára, mestskú radu, usporadúvať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov.Okrem toho boli oslobodení od niektorých dávok a daní.

Tušická Nová Ves

Obec Tušická Nová Ves má svoju prvú dochovanú písomnú zmienku z roku 1325, ktorá je založená v hlavnom stoličnom meste Szatoryujhely Zemplínskej župy. Jej vznik bol zrejme oveľa skôr, nakoľko v iných historických prameňoch sa spomína rok 1274 ako majetok Tussiovcov. Úradnou rečou, ktorú na rôzne zápisy a dokumentovanie používali zemské úrady týkajúce sa obce boli do roku 1863 v latinčine a staroslovienčine.

Brekov

Obec Brekov pod rovnomenným hradom v doline zvanej Brekovská brána. V blízkosti sa nachádza zrúcanina Brekovského hradu, jaskyňa Brekovská artajama a historické mohyly. Brekov sa nachádza na východnom Slovensku asi 6 km od mesta Humenné. V blízkosti preteká rieka Laborec. Administratívne patrí pod humenský okres a Prešovský kraj.

Huncovce

Huncovce ležia v Popradskej kotline na Spiši na pravom brehu rieky Poprad v nadmorskejvýške 617 – 790 m. n. m. Územie je prevážne svahovité, klimaticky patrí obec do mierne chladného subtypu.Severná hranica katastra hraničí s Tatranským národným parkom.

Predajná

Predajná leží v Horehronskom podolí, pod južnými končiarmi nízkotatranského Chopku. Patrí do vytvoreného mikroregiónu – Chopok – Juh a pod kraj Banská Bystrica, okres Brezno, od roku 1991 funguje ako samospráva.

Geča

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu 12 km od Košíc.
Z hľadiska administratívno – správneho patrí obec Geča od 1.7.1996 na základe nového územného členenia pod Košický kraj, okres Košice – okolie.

Riešené územie obce Geča je súčasťou regiónu Abov – urbanizačného priestoru sídla Košice a okresu Košice okolie. V užšom rámci tvoria obce Geča, Valaliky a Čaňa aglomerovanú územnú jednotku, v ktorej dochádza k procesu profilácie a rozvoju interakčných komponentov. V širšom kontexte spolupracuje v mikroregióne Hornád 15 obcí. Najdôležitejšie multifunkčné väzby spájajú obec Geča s metropolitným mestom Košice a to jednak na úseku pracovných príležitostí a jednak na úseku zariadení vyššej občianskej vybavenosti. Vlastné katastrálne územie, susedí z južnej strany s katastrálnym územím obce Čaňa, z východnej strany je katastrálne územie obce Nižná Myšľa, zo severu s katastrálnym územím obce Valaliky a katastrálnym územím obce Kokšov-Bakša, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Haniska.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

VÚC Bratislavský kraj

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2 053 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja. Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.