Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
07. 08. 2025, meniny má: Štefánia
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V roku 1964 objavili na území obce Čečejovce sídlisko z mladšej doby kamennej s bukovohorskou kultúrou, ktoré je staré asi 5000 rokov. Našli sa tu pamiatky aj po slovanskom osídlení. Historik Branislav Varsik uvádza, že na slabej terénnej vyvýšenine juhozápadne od dediny v blízkosti železničnej stanice zistili dve porušené slovanské kultúrne jamy z X. až XI. storočia. Našli sa v nich črepy nádob točených na kruhu.
Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti
diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine,
ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku
ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny
Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred
rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že
„ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia
komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi
Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou
zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.
Obec Beniakovce so svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho kraja, asi 13 km od centra Košíc, v údolí rieky Torysa.
Obec Sokoľany leží na juhu Košickej kotliny na Sokolianskom potoku. Odlesnený chotár je na terasovej plošine Hornádu, západná časť na náplavovom kuželi potoka Ida, uloženom na treťohorných usadeninách.
Obec sa zrodila pred 725. rokmi. Najnovšie archeologické nálezy dokazujú, že už v VII. a VIII. storočí bolo toto územie obývané a podobne i pohrebisko z XI. a XII. storočia z mladšej doby hradištnej je toho dôkazom. Listina z rokov 1260 – 1268 hovorí o osade Zakál (Sokoľany) spomínajúc kláštor, ktorý podliehal pod právomoc Jasovského konventu.
Obec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na východnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východo-juhovýchodne od Košíc, pred vchodom do Slanského priesmyku. Prvá písomnú zmienka pochádza až zo začiatku 14. storočia, i keď dedina je reálne omnoho staršia. V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Vtedy sa páni hradu Slanec, pochádzajúci z rodu Aba, delili o toto panstvo.
Obec leží na ľavom brehu rieky Torysy v nadmorskej výške 205 m.n.m. v Košickom kraji.
Príroda v okolí obce vytvárajú určité predpoklady na rozvoj agroturistiky.
Prvú písomnú zmienku o obci Trsťany poznáme z roku 1288. Ide v podstate o testament, ktorý si vyhotovil mag. Dionýz, syn Buduna z rodu Aba – vtedajší vlastník obce. Dedinu Trsťany dal svojmu oficiálovi Ladislavovi do konca života. Tento dochovaný písomný záznam je neklamným svedectvom, že Trsťany sú stará dedina, ktorá bola vyvinutá už v druhej polovici 13. storočia, možno skôr.
Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.
Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch (Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi), Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Dôkazom atraktívnosti lokality je množstvo rekreačných a záhradných chát v okolí celej obce. V strede obce sa nachádza malá zvonica, miestnou zaujímavosťou je aj nový cintorín, na ktorom sa pochováva priamo do zeme.
Obec vznikla pod hradom Slanec. O dobe vybudovania Slaneckého hradu neexistujú hodnoverné informácie. Jeho prví majitelia pochádzali z rodu Aba. Hrad ako pevnosť sa prvýkrát spomína v r. 1281. Od roku 1679 je Slanecký hrad neobývanou zrúcaninou. V roku 1815 gróf Jozef Forgách dal opraviť vežu a umiestnil v nej obrazáreň pre turistické účely. V dnešnej dobe je hrad už len zrúcaninou.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne