Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 06. 2026, meniny má: Dobroslava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch – na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.

Dedinka, ktorá sa rozprestiera v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek. Obec s dlhou históriou umiestnená v krásnom kraji pod Pajštúnom s množstvom pamiatok, zvykov a tradícií. Stred obce leží vo výške 141 – 160 m.n.m. V obci žije 1401 obyvateľov a má rozlohu 2 785 ha. Počet obytných domov 472.

Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti
mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami
Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická
Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a
tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou
z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice
12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol
vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu
bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri
hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú
činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným
Východným mestom.

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu,
severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky
s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol
porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch
a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a
hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m.,
najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári
je 315 m n.m.
Začína sa so spoločnou stavbou kanalizáce pre Hrašovík a Rozhanovce. Medzi
Hrašovíkom a Rozhanovcami je cesta dlha cca 2 km, a zhruba v strede je
vybudovaná nová čistička odpadových vôd. Čistička je už
v prevádzke.

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po
vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca
v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa
ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné
premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa
v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie,
obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný
amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok
Krivuľa, ktorý preteká obcou.
Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií
ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne
rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom
smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali
nový asfaltový koberec.

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.

Táto malebná dedinka, leží v prameni riečky Trstianky vo východnej časti Košickej kotliny v regióne Šariš. Je tu pahorkatinnatý povrch a hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1413 (Bynyatha). Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Buňata. V 16. storočí bola obec majetkom kecerovcov a dedičov košického mešťana Juraja Gabriela. V roku 1427 mali Bunetice 14 usadlostí, v roku 1828 20 domov. Za prvej Československej republiky sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia, výrobou podvalov. V novembri 1944 počas 2 sv. vojny boli v obci nemeckými fašistami zajatí a zavraždení siedmi talianski vojaci. Tento strašný akt dodnes pripomína pomník v lese nad obcou, kde toho času boli pochované telá padlých. V roku 1996 bol zriadený rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý dňa 29.9. slávnostne posvätil pomocný biskup Bernard Bober. Je to filiálka rímskokatolíckeho farského úradu Kecerovce. Pri OcÚ je zriadená Obecná knižnica a DHZ Bunetice. V obci pôsobí aj PZ Balaška. Okolie obce je vhodné na oddych a prechádzky krásnou prírodou. Obec je členom Olšavského mikroregiónu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne