ÚzemnéPlány.sk

Stará Ľubovňa

Jeho územie na severe Slovenska, zovreté riekou Poprad, bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Tento proces s malými prestávkami trval od paleolitu až do raného stredoveku. Dejinné udalosti mesta, ktoré sa stali počas prvých troch storočí nám, žiaľ, nie sú známe. Prvá listinná zmienka o Starej Ľubovni, ktorá mestské výsady získavala postupne, je z r. 1292. Najvýznamnejšie privilégia dostala v r. 1364 od uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý ju povýšil na slobodné kráľovské mesto s právom meča a vyňal spod jurisdikcie hradu Ľubovňa. Ľubovňania získali výhody tzv. magdeburského práva, t.j. mohli si voliť richtára, mestskú radu, usporadúvať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov.Okrem toho boli oslobodení od niektorých dávok a daní.

Huncovce

Huncovce ležia v Popradskej kotline na Spiši na pravom brehu rieky Poprad v nadmorskejvýške 617 – 790 m. n. m. Územie je prevážne svahovité, klimaticky patrí obec do mierne chladného subtypu.Severná hranica katastra hraničí s Tatranským národným parkom.

Číčov

Chotár obce leží v nadmorskej výške 111 – 114 m v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova na mladom agradačnom vale rieky Dunaj. Zväčša odlesnený chotár tvoria mladšie treťohorné piesky a štrky, na ktorých sú štvrtohorné dunajské uloženiny. Odvodňujú ho kanály, na juhozápade tečie rieka Dunaj, pri ktorej je lužný les (vŕby, topole, brest, javor). Má nivné a lužné pôdy. V chotári obce leží majer Kereszt, zaniknutá samota Kécs, zaniknutá obec Erecs.

Obec s 1330 obyvateľmi leží 22 km západne od Komárna v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova. Krásne prírodné prostredie, kultúrne pamiatky a možnosť rozvoja turistiky a vodných športov dáva obci dobré predpoklady na sľubný rozvoj.

Významná je štátna prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno Lion a chránené územie Hamský luh.

Boleráz

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Silická Jablonica

Obec Silická Jablonica leží na juhovýchodnom okraji Silickej planiny v pramennej oblasti Turne. Chotár na slienitých bridliciach a vápencoch je vrchovinný, s rendzinami, pararendzinami až hnedými lesnými pôdami. Malou časťou zasahuje na vápencové planiny ( Silickú a dolný vrch ) s krasovými formami. Na vrchovine a svahu Dolného vrchu bukový a dubový, na planinách dubový a hrabový les. Nadmorská výška obce v jej strede je 256 , v jej chotári je 220 – 607 m.

Štefanovičová

Obec vznikla 1938 zlúčením osád Dolný a Horný Taráň. Osídlenie v eneolite. Cyklistická doprava v obci vybudovaná nie je. V budúcnosti je predpoklad jej rozvoja len v rámci mikroregiónu Cedron. Cez sídelný útvar neprechádza železničná doprava. Najbližšia železničná stanica je v Nitre. Verejná vodovodná sieť je vybudovaná vo všetkých 3 častiach obce Štefanovičová – až po časť Dolný Taraň. Obec Štefanovičová a jej priľahlé miestne časti nemajú vybudovanú kanalizačnú sústavu a ČOV. Zásobovanie teplom obce Štefanovičová charakterizuje decentralizovaný spôsob a to hlavne vykurovanie rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti naftovým zemným plynom.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

Zbrojníky

Obec leží v okrese Levice.
Archeologické vykopávky dokazujú osídlenie súčasného katastra obce už v neolite. V 15. storočí sa obec rozdelila Horný a Dolný Fegyvernek, ktoré sa v roku 1946 opäť zlúčili. Erb Zbrojníkov je jedinečný a obsahuje motívy oboch obcí. Názov obce je pravdepodobne odvodený od slova zbrojnoš. V 19. storočí bola obec známa pestovaním tabaku. V súčasnosti sa spája najmä s vinohradníctvom .