Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
ÚzemnéPlány.sk
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
09. 06. 2025, meniny má: Stanislava
Aktuality
Nový územný plán Mesta Košice
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Urban Upgrades 2022
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Mestské zásahy Tatry
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
Terasy Trstany spúšťajú predaj
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pocitové mapy Slovenska spustené
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Partneri
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Mediálni partneri
Anketa
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnovšie komentáre
Sládkovičovo
Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.
Kalinkovo
Obec, ktorá má približne 1000 obyvateľov leží 17 km juhovýchodne od Bratislavy v západnej časti Žitného ostrova. Blízkosť vodnej plochy zdrže vodného diela Gabčíkovo a príjemné prostredie menia poľnohospodársku obec na prímestsko-rekreačnú zónu mesta Bratislavy, ktorej obyvatelia aj tu hľadajú oddych a rekreáciu.
Vlachovo
Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.
Prešov
Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.
Zálesie
Obec Zálesie leží v nadmorskej výške 130 metrov popri ľavom brehu Malého Dunaja. Obec má charakter rovinatej otvorenej krajiny. Západným smerom je vidieť obrysy Malých Karpát, Malý Dunaj tvorí jednu veľkú meandru, ktorá obopína Zálesie zo severozápadu až na severovýchod. Malý Dunaj bol v západnej časti v 60-tich rokoch odklonený na Vrakuňu (výstavba letiska).Tak vzniklo v tejto časti slepé rameno, ktoré je ukončené veľkými umelo vytvorenými jazerami „Zelené vody“ Rieka bola dlhé roky znečisťovaná priemyselnými a ropnými odpadmi. Po vybudovaní čističiek odpadových vôd, je Malý Dunaj opäť živou riekou s početným vtáctvom a rybami. Na severozápade sa do pôvodného, spomenutého slepého ramena vlieva Šurský kanál.
VÚC Banskobystrický kraj
Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).
Prešovský samosprávny kraj
Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).
VÚC Trnavský kraj
Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.
VÚC Trenčianský kraj
Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.
VÚC Nitriansky kraj
Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali
v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti,
významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami.
Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym
centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč,
severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti
Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá
kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného
ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom
Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).
Podporte nás
Kontakt
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne