ÚzemnéPlány.sk

Miloslavov

Obec Miloslavov je situovaná 20 km východne od Bratislavy a spadá do okresu Senec. Skladá sa z 2 častí – Alžbetin Dvor a Miloslavov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 2 km. S hlavným mestom Bratislava má vlakové a autobusové spojenie. Leží v nadmorskej výške 127 m. Veľkosť katastra patriaceho obci je 1019,44 ha. Prevažná časť územia je tvorená poľnohospodársky využívanou pôdou, pričom k obci prilieha aj lužný les o výmere 27 ha. Na území obce sa rozkladá vodná plocha – štrkovisko – o výmere 67,45 ha. Na území dnešnej obce Miloslavov existovali pôvodne dve osady: Alžbetin Dvor a Annin Dvor. Ich vznik sa nedá presne objasniť. Územie bolo kráľovským majetkom a patrilo k Bratislavskému hradu

Tomášov

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.

Bernolákovo

Územie Bernolákova bolo osídlené už v období neolitu (novšej doby kamennej) a v staršej dobe bronzovej.Viac hmotných pamiatok pochádza z 8.storočia z obdobia slovansko-avarského spolužitia.
Prvé písomné pramene pochádzajú z roku 1209. V tomto roku kráľ Ondrej II. daroval správcovi Šebešovi obec i panstvo Svätý Jur, ktorého súčasťou bola i dedina CEKI ( dnešné Bernolákovo ) . Už v roku 1216 mala obec meno CHEKI. V tomto období boli na území dnešného Bernolákova dve osady ČEKI a LUŽNICA. Obe osady sa neskôr spojili a postupne sa menil i názov obce ( CSEKLÉSZ , CHECLEZ , CHEKLEZ , ČEKLÝS , ČEKLÍS ). Nad obcou sa týči Várdomb, na ktorom je štýlovo postavená vodárenská veža. Pripomína miesto, kde bol okolo roku 1290 vybudovaný Čeklísky hrad. Začiatkom 18.storočia bol za povstania Františka Rákoczyho II. zničený. Významnou stavbou bol pôvodný gotický kostol zo 14. storočia, v rokoch 1764 – 1773 bol prestavaný. Zasvätený bol sv. Štefanovi – patrónovi kostola . Začiatkom 16. storočia má obecný úrad v pečati tri ľalie. Vtedy sa používalo i krátkodobé pomenovanie DREI LILIEN STADT.

Dunajská Lužná

Obec Dunajská Lužná leží 15 km juhovýchodne od Bratislavy a 7 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 1,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja.

Veľký Biel

Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody.

Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec. V súčasnosti má obec 2161 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí – Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.

Košice - Šaca - Mestská časť

Mestská časť Košice – Šaca leží na rovinatom území vo výške 256 m. n. m v Košickej kotline, ktorá je zo severu ohraničená výbežkami Slovenského rudohoria, časť Volovské vrchy. Je situovaná asi 15 km juhozápadne od Košíc. Cez mestskú časť preteká potok Ida, ktorý sa vlieva do Bodvy.

Šaca vznikla územným spojením dvoch pôvodných obcí Šaca a Buzinka. Výhoda jej polohy spočíva v tom, že leží na významnom komunikačnom ťahu, ceste I/50, v trase Košice – Bratislava. V jej tesnej blízkosti sa na južnej strane (vo vzdialenosti cca 1 km) nachádza hutnícky gigant U.S.Steel Košice, s.r.o.

Už samotný názov „mestská časť“ hovorí, že je súčasťou Košíc. Bola k nim administratívne pričlenená v roku 1972 – v tom čase ako jeden z piatich obvodov mesta. V súčasnosti patrí medzi 22 mestských častí mesta Košice a je súčasťou okresu Košice II.

Mestská časť Košice – Šaca sa nachádza 15 km na juhozápad od historickej časti mesta Košice a leží v 256 m nad morom. Pôvodne samostatná dedina v minulosti pozostávala z obcí Šaca a Buzinka, ku ktorej patrila osada Ľudvíkov Dvor. Obce boli administratívne spojené v roku 1943.
Prví ľudia sa na území Šace objavili v staršej dobe kamennej. V mladšej dobe kamennej to boli ľudia bukovohorskej kultúry, ktorí osídlili severnú časť chotára. V ďalších obdobiach toto územie je nepretržite obývané. Ľudia tu nachádzali dobré podmienky pre život, úrodnú pôdu, lesy a stály zdroj vody z potoka Idy.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Kočovce

Obec Kočovce leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny, na ľavom brehu rieky Váh medzi pohoriami Bielych Karpát a Považského Inovca.
Tvoria ju tri miestne časti s vlastnou históriou do roku 1960 – Kočovce, Beckovská Vieska a Rakoľuby.
Obec sa nachádza 8 km východne od okresného mesta Nové Mestonad Váhom, 23 km južne od krajského mesta Trenčín, 23 km severne od kúpeľného mesta Piešťany.

Častá

Obec Častá, písomne doložená v roku 1291, vznikla ako podhradie hradu Červený kameň. Kataster obce sa rozprestiera na 3523 hektároch. Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Stred obce je vo výške 245 m.n.m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m.n.m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený kameň (339 m.n.m.) Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 okres Pezinok, začas so sídlom v Modre.

Od 30. júna 1960 patrila do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je obec v okrese Pezinok.

Šurany

Šurany (v minulosti Veľké Šurany, maď. Nagysurány) sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji, má vyše 13 tisíc obyvateľov. Je to priemyselno-poľnohospodárske mesto, ktoré leží na pravom brehu rieky Nitry, v nadmorskej výške 144 m n. m.