ÚzemnéPlány.sk

Štúrovo

Prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta pod menom Kakat pochádza z r. 1075. Nachádza sa v juhovýchodnom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska, v ktorej Dunaj, Hron a Ipeľ, Kováčovské kopce s mediteránnou flórou a šíre roviny podmieňujú jeho jedinečný prírodný, hospodársky a turistický charakter.
Štúrovo je predovšetkým kúpeľným mestom.

Mesto je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštny kolorit.

Jánovce

Obec leží v Podunajskej nížine, medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, na hranici Úľanskej mokrade. Územie je takmer úplne odlesnené a intenzívne využívané pre poľnohospodársku výrobu. Terén je rovinatý. Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.

Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd. V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste „majera“ Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792. Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny. Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

Slančík

Obec Slančík sa nachádza necelých 30 km juhovýchodne od Košíc. História obce úzko súvisí s históriou hradu Slanec, ktorého počiatku spadajú do druhej polovice 13. storočia, o hradisku Slanec vieme už z listiny z roku 1230. Prvú písomnú zmienku o Slančíku radíme do roku 1270, i keď sa v tomto prípade ešte nepíše priamo o obci, ale o zemi Slanec – terra Zalanch, na ktorej sa nachádza daná obec.

Rudná

Rudná je obec v okrese Rožňava. Je to prvá dedinka smerom z Rožňavy na Revúcu, za Rudňanským kopcom, z ktorého je nádherný výhľad na okolitú krajinu v Rožňavskej kotline. Obec bola založená niekedy okolo roku 1291, z tohto obdobia pochádza prvá písomná zmienka ako o baníckej obci. Po roku 1989 banícky priemysel v obci zanikol a väčšina obyvateľov sa zamestnáva v blízkej Rožňave, prípadne v poľnohospodárstve a službách v obci.

Rakovnica

Cestou z Rožňavy západným smerom na Štítnik okrajom natrafíte na nie veľkú dedinu, ktorá v roku 1948 dostala meno Rakovnica. Jej história však siaha až do 14. storočia. V roku 1327 mala meno Rakunchas a po roku 1808 zase Rekeňa. Jej okolie je tiež rôznorodé. Veniec kopcov so zvyškami vyťaženej hlušiny prezrádza, že tu dlho dominovalo baníctvo.

Rožňavské Bystré

Nachádza sa v Rožňavskej kotline, 8km na Z od Rožňavy. Obec bola osadená pravdepodobne v 2. pol.13.stor. Pôvodne patrila rodine Štitnickovcom /1362/,neskôr bola súčasťou krásnohorského hradného panstva a nakoniec štitnického komposesorátu. Od začiatku banícka obec, v ktorej sa pôvodne dolovali drahé kovy, od 18. stor. železo a meď.

Komárovce

Prvú písomnú zmienku o obci Komárovce poznáme z roku 1365. Vtedy ich majiteľ Peter, syn Imricha zo Siksavy (dnes Szikszó v Maďarsku), urobil dohodu o všetkých svojich majetkoch pre svojich synov Mikuláša a Petra. V súpise majetkov sa nachádzajú aj Komárovce. Rodina Petra, syna Imricha zo Siksavy, pochádzala z rodu Aba, konkrétne z línie Marharda, ktorý už v druhej polovici 13. storočia držal zem v oblasti Veľkej Idy.

Čečejovce

V roku 1964 objavili na území obce Čečejovce sídlisko z mladšej doby kamennej s bukovohorskou kultúrou, ktoré je staré asi 5000 rokov. Našli sa tu pamiatky aj po slovanskom osídlení. Historik Branislav Varsik uvádza, že na slabej terénnej vyvýšenine juhozápadne od dediny v blízkosti železničnej stanice zistili dve porušené slovanské kultúrne jamy z X. až XI. storočia. Našli sa v nich črepy nádob točených na kruhu.

Vidiná

Obec Vidiná sa nachádza na juhu stredného Slovenska na 19 22´ východnej dĺžky a 48 39´ severnej šírky, 3,5 km na sever od okresného mesta Lučenec.

Dňa 29. 07. 1991 bol vykonaný zápis chránených území v katastri obce Vidiná. Do kategórie B boli zapísané: Vidinské platany v areáli parku kaštieľa a Vidinské katalpy v areáli parku kaštieľa. Do kategórie C bolo zapísané Údolie potoka Točnica.

Budimír

Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine, ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že „ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.