ÚzemnéPlány.sk

Orechová

Orechová leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na jej prechode do odlesnenej pahorkatiny rozčlenenej Orechovským potokom. Stred obce leží v nadmorskej výške 135 m nad morom. Pri Orechovej sa našli črepy slovanskej keramiky pochádzajúcej z 9. a 10. storočia. Keramiku však nemožno vzťahovať k obyvateľom Orechovej, lebo tá vtedy ešte nejestvovala. Obec sa spomína prvýkrát v písomných zmienkach z roku 1299 pod menom Oryhwan. Názov obce sa sa v minulosti viackrát menil , v roku 1439 – Orehwa, v roku 1444 – Orohova, v rokoch 1907 – 1913 – Dióska. Od roku 1945 nesie obec svoj súčasný názov Orechová.

Krčava

Krčava, osídlená od veľkomoravskej doby, sa spomína v r. 1302. Služby motoristom, 2 km od hranice s Ukrajinou, poskytuje čerpacia stanica a miestny motorest. V obci so 430 obyvateľmi sa nachádza ZŠ. Raritou je Jeffrejova jedľa, ktorej šišky dorastajú do dĺžky 25 cm.

Nový Ruskov

Obec Nový Ruskov je zložená z dvoch častí – Veľký Ruskov a Malý Obec je od svojho vzniku, aj podľa historických prameňov zväčša poľnohospodárskou. V súčasnosti žije u nás podľa posledného sčítania obyvateľov 643 obyvateľov – z toho 302 mužov a 341 žien. V obci Nový Ruskov sú postavené tri chrámy.Dva sú v Malom Ruskove, a to rímsko-katolický a grecko-katolický. Vo Veľkom Ruskove je postavený grécko-katolícký chrám. . Podľa vzoru chrámu vo Veľkom Ruskove je postavený aj chrám v Canade – Toronte. Postaviť ho dal rodák z Veľkého Ruskova Michal Boleslav Roman. Správca farnosti grécko–katolíckych chrámov bol o. Pavel Dancák a nahradil ho o.Peter Labanič a správca rímsko–kat. chrámu bol o. Štefan Vaňo a nahradil ho o. Juraj Petrík. Obec má v súčasnosti dva kultúrne domy , dom smútku, obecný úrad. V obci sa nachádza aj niekoľko firiem a podnikateľov. Podieľnícke roľnícke družstvo, ktorému predsedal Ing. Štefan Ďurka sa rozpadlo. Pôdu užívajú viaceré firmy.

Dolný Kalník

Menšia pôvodne zemianska, neskôr poddanská obec ležiaca asi 5 km východne od Martina. Prvá písomná zmienka je z roku 1355, kedy sa spomína ako Kalnok. Svoj názov získala vďaka mútnej vode potoka.

Hôrky

Obec Hôrky – leží 3 km západne od krajského mesta Žiliny v nadmorskej výške 373 m (v strede obce). Katasrálne územie obce má rozlohu 232 hektárov. V obci žije spolu 673 obyvateľov (údaj k 10/2009). Obec sa spomína v roku 1393 ako „CRASNAHORKA“, v roku 1439 „CRASNEHORKY“, v roku 1598 „HUORKY“, v roku 1808 „HURKY“ a od roku 1920 ako Hôrky.

Trenčianske Jastrabie

Prvé písomné zmienky o území Jastrabia máme až z 13. storočia. V chotári obce pravdepodobne existovali dve osady, ktoré sa odlišovali názvami. Z historického a jazykového hľadiska staršou osadou sa javí Višňové, ktorého názov prekryla novšia poľovnícka osada Jastrabie. Višňové je historicky doložené až v druhej polovici 13. storočia ako zaniknutá obec, vzniklo v nižšej a úrodnejšej časti chotára v údolí potoka Svinnica. Vytvorilo sa pri hradskej ceste vedúcej od hradu Trenčín na Hradniansky hrad.

Beluša

Beluša, ktorá v ďalšom vývoji v historických prameňoch väčšinou sa uvádza ako „oppidum“, čo znamená opevnené mestečko, do roku 1439 bola súčasťou Trenčianskeho panstva. Po roku 1439 bola už súčasťou Ilavského panstva.

Charakteristickým znakom mestečiek, teda aj Beluše, bola vnútorná samospráva s právom voliť si richtára a mestskú radu. Pokiaľ ide o práva, boli to právo mlynu, právo jatky, právo variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo vypaľovania tehál a napokon právo vydržiavať jarmoky a trhy.

Soblahov

Obec Soblahov je situovaná do uzavretej samostatnej doliny v bezprostrednom susedstve s mestom Trenčín. Patrí k najstarším osídleným lokalitám na strednom Považí. Obec vznikla v polovici 13. storočia, keď po tatárskom pustošení prebiehalo na kráľovskej pôde oživovanie hospodárskeho života prostredníctvom nových osadníkov, ale ešte predtým ako trenčianske hradné panstvo od roku 1275 spravovali a postupne si ho prisvojili viacerí príslušníci šľachtického rodu Čákovcov, najmä posledný z nich Matúš Trenčiansky ( 1296–1321 ).

Horná Súča

Obec Horná Súča je súčasťou Bielych Karpát. Stred obce leží v nadmorskej výške 315 m. Severná a stredná časť územia Hornej Súče je odvodňovaná potokom Súčanky ako pravostranným prítokom Váhu. Menšia južná časť je odvodnená bezmenným potôčikom do riečky Drietomica. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanky na východe –290 m nad morom. Najvyšším vrchom je Javorník s nadmorskou výškou 783 m. Hornatinový reliéf okrem neho dotvárajú Čerešienková 758 m, Fornáková 627 m, Chabová 750 m a Košáre 700 m. Horná Súča je charakteristická kopaničiarskym osídlením s piatimi kopanicami – Dúbrava, Závrská, Vlčí Vrch, Trnávka, Krásny Dub a tie menšími rozptýlenými usadlosťami. Výmera obce je 5382 ha.

Tomášov

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.