ÚzemnéPlány.sk

Pavlovce nad Uhom

Obec leží vo východnej časti Východoslovenskej roviny na ľavom agradačnom vale rieky Uh v nadmorskej výške 105 – 108 m, 23 km juhovýchodne od okresného mesta Michalovce.

Chotár tvoria mladotreťohorné íly pokryté až 50 m mocnou vrstvou štvrtohorných uloženín. Obec leží v záplavovej oblasti Uhu a Čiernej Vody, ktoré ju každoročne ohrozovali. Vyliate vody tvorili súvislé vodné plochy široké 2 – 5 km a dlhé 10 i viac km. Pri Uhu a jeho mŕtvom ramene Ortov sú zvyšky pôvodného lužného lesa.

Vyšné Remety

Obec Vyšné Remety sa nachádza 225 m n.m., na styku severného okraja Potiskej nížiny s Vihorlatom, 11 km od Sobraniec. Obec leží v Podvihorlatskej pahorkatine v údolí Okny. Osídlenie územia pod Vihorlatskými vrchmi je zaznamená z staršieho paleolitu. V období od 9. – 11. storočia územie bolo osídlené slovanskými obyvateľmi s pohanským náboženstvom.

Vyšná Rybnica

Nachádza sa na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v nadmorskej výške 220 až 230 m n. m. v údolí riečky Okna vyvierajúcej v malebnom jazere Morské oko, asi 10 km na sever od okresného mesta. Pri pohľade južným smerom sa pred nami otvára panoráma najsevernejšej časti Potiskej nížiny – Východoslovenskej nížiny.

Remetské Hámre

V 19. storočí tu bola založená železiareň. Najväčší rozmach dosiahla až po roku 1864, keď Ignác Gross začal stavať valcovňu, zlieváreň a neskoršie výrobňu poľnohospodárskeho náradia. Železnú rudu kopali na Mochnatom vrchu a v okolitých kopcoch, troskotvornú hlinku neďaleko Morského oka. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. V roku 1848 sa vyrábali najmä hlavne do pušiek (týždenne asi 100 ks). Každého návštevníka Vihorlatu zaujme nevšedná flóra a fauna bukových lesov a rašelinných či vodných spoločenstiev.

Nižný Čaj

Obec Nižný Čaj o rozlohe 295 ha sa nachádza na rozhraní Lučenecko-Košickej zníženiny a Maďarsko Sliezskej oblasti na miernych svahoch v pohorí Slanských hôr, leží v údolí malej riečky Olšava, ktorá je prítokom Torysy. Údolie z východnej strany obklopujú Slanské vrchy. Obec je od krajského mesta Košíc vzdialená len približne 12 km. Táto skutočnosť vyzdvihuje význam obce z urbanistického hľadiska.

Vyšný Čaj

Nález z doby bronzovej svedčí o tom, že územie súčasnej dediny Vyšný Čaj bolo osídlené už v dobe predhistorickej. V regióne obcí Vyšný čaj – Nižný Čaj sa našiel aj materiál z obdobia ranného stredoveku a to nádoby z piesočnatej hliny. To jasne svedčí o slovanskom sídlisku, ktoré je datované do 9. storočia.

Slivník

Na východnom úpätí Slanských vrchov, v Podslánskej pahorkatine, leží v nadmorskej výške 175 m (stred obce) obec Slivník. Pahorkatinu, pokrytú sprašovými uloženinami, na ktorej sa obec rozprestiera, rozčleňujú potoky Roňava a Terebľa. Slivnícky chotár, ktorý sa nachádza na ploche 1131 ha vznikol na východnej strane odlesnením.

Banka

Dominantu obce Banka tvorí rímskokatolícky kostol sv. Martina, ktorého sviatok sa svätí 11. novembra. Kostol sa spomína už začiatkom 14. storočia a je pravdepodobné, že stojí na mieste staršej stavby.

Veľké Kapušany

Veľké Kapušany sa nachádzajú v nadmorskej výške 110 m. Rozloha mesta je 29,61 km2. Mesto leží na Východoslovenskej nížine, medzi riekami Uh, Latorica a Laborec a je centrom regiónu Použie.

Južnú časť mesta zaberá Chránená krajinná oblasť Latorica, ktorej centrálna časť bola v roku 1993 zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade (ramsarské lokality). Územie ramsarskej lokality, rovnako ako i územie chránenej krajinnej oblasti je charakteristické lužnými lesmi, sústavou mŕtvych ramien a aluviálnymi lúkami s terénnymi depresiami a močiarmi. Prirodzené lužné lesy reprezentujú komplexy s charakteristickými, dnes už zriedkavými a mimoriadne vzácnymi vodnými a močiarnymi biocenózami.

Moravany - Lučkovce - Miestna časť

Lučkovce sú miestnou, južnou časťou obce Moravany. Prvá správa o Lučkovciach bola z roku 1418. V 20. stor. sa história prelína s históriou dediny Moravany, ktorej sa stali súčasťou. Novonavrhované lokality bývania a technickej vybavenosti a o športovo relaxačnú plochu v západnej časti zastavaného územia, ktorá je navrhovaná na kat. území obce Horovce.