ÚzemnéPlány.sk

Veľký Biel

Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody.

Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec. V súčasnosti má obec 2161 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí – Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.

Bratislava - Visuté záhrady

Panoramatické pohľady na Bratislavu, novú zónu pre kultúru a relax, pobyt v prírode, nové pracovné miesta či kryté záhrady otvorené pre návštevníkov aj v škaredom či zimnom počasí. To všetko môže už v blízkych rokoch priniesť obyvateľom Bratislavy a jej návštevníkom nový projekt mesta – Bratislavské visuté záhrady.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Oslany

Súčasná obec má charakter veľkého vidieckeho sídla, v centrálnej časti s prvkami mestského typu. Osídlenie obce sa sústreďovalo už v dávnej minulosti v oblasti „centra“, ktoré tvorilo kruhové námestie, s dominujúcim kostolom, viacerými nízkymi a jednoposchodovými domami a pozdĺž hlavnej ulice (dnes štátna cesta I./64), prípadne v okolí potoka Slaného prechádzajúceho stredom obce (prítok rieky Nitry). Intravilán obce postupne dopĺňali nové ulice (v súčasnosti je ich počet 17).

Košice - západ - Mestská časť

Mestská časť Košice – Západ má rozlohu 5,32 km² a počtom obyvateľov 42 150 je najväčšou MČ v Košiciach. Nachádza sa na západ od centrálnej mestskej zóny a tvorí jeden z jej sídliskových satelitov.
Výstavba sídliska s prívlastkom Terasa alebo inak Nové Mesto sa začala v polovici šesťdesiatych rokov v spojitosti s výstavbou Východoslovenských železiarní. Celá mestská časť je rozdelená na osem územných celkov – Lunikov ktorých centrum tvorí obchodné stredisko, priľahlá zeleň a fontány.

Deviatym a najmladším zastavaným územím je lokalita individuálnej bytovej výstavby v ktorej sa nachádza cca 200 rodinných domov. Územím zároveň vedie cesta I. triedy E50, ktorá má význam pre medzinárodnú dopravu.
Bývanie v mestskej časti Košice – Západ, s počtom cca 15000 bytových jednotiek zabezpečuje kvalitné bývanie všetkým generáciám obyvateľov hlavne vďaka kompletnej vybavenosti i blízkosti centra mesta. Rozvinutá cestná sieť zabezpečuje v mestskej časti dopravu a dostupnosť všetkými smermi v rámci územia mesta a jeho okolia.
Sídlisko Terasa napriek svojmu obytnému charakteru , má svoje oddychové zóny a parky s množstvom zelene. V mestskej časti sa nachádza i najväčšie miestne trhovisko, ktoré je tradične využívané na predaj ovocia a zeleniny, kvetov i iných produktov.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Púchov

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach.