ÚzemnéPlány.sk

Lubeník

Obec Lubeník sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v malebnej Muránskej doline, na ľavom brehu rieky Muráň v polovici cesty medzi mestami Jelšava a Revúca. Od svojho vzniku bola príslušenstvom Muránskeho panstva, historicky patrila do Gemerskej župy, do roku 1960 k okresu Revúca, v rokoch 1960 až 1996 do okresu Rožňava a od roku 1996 znovu do okresu Revúca.

Chotár obce meria 582 ha (IOn katastrálnych jutár), voči okolitým obciam malý a neobvykle dlhý (od severu na juh) a neobvykle úzky (vo smere východ – západ). Stred obce je v nadmorskej výške 275 m, chotár obce v nadmorských výškach 275 až 650 m. Chotár obce na juhu hraničí s chotárom mesta J_lšava, na východe s chotárom obce Chyžné, na severovýchode a na severe s chotárom obce Revúcka Lehota a na západe s chotárom obce Turčok. Rozlohou chotára i počtom obyvateľstva patril Lubeník medzi menšie obce regiónu. Od polovice minulého storočia sa stal priemyselnou obcou a počet obyvateľov sa zvýšil. V roku 1900 zo 44 obcí a miest Revúckeho okresu bolo II väčších a 32 menších ako Lubeník, čiže už patril medzi stredne veľké obce.

Liptovské Sliače

Obec Liptovské Sliače sa nachádza v okrese Ružomberok. Má 3809 obyvateľov (jún 2009). Leží v Liptovskej kotline. V chotári je Štátna prírodná rezervácia Sliačske travertíny s mofetovým prameňom. Obec vznikla z troch osád, z ktorých dve – Nižný a Stredný Sliač vznikli v 13. storočí a hodnoverne sú písomne doložené už v roku 1251 za vlády Belu IV. V roku 2001 oslávila 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci .

Tretia osada Vyšný Sliač vznikla začiatkom 16. storočia. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače. V Sliačoch sa nachádza kultúrna pamiatka – pôvodný gotický kostol Sv. Šimona a Júdu zo 14. storočia, neskôr prestavaný, v ktorom sú odkryté nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Bohaté ľudové tradície, piesne a tance udržujú miestne folklórne súbory Sliačanka a detská skupina Sliačanček, ktoré ich prezentuju na domácich a zahraničných folklórnych festivaloch.

Katastrálne územie obce leží v strednej časti údolia rieky Sliačanky, v nadmorskej výške v rozpätí 500 až 1261 metrov. Najväčšiu šírku dosahuje medzi miestnymi časťami Hvozdec a Potočina, kde má 3,4 km. Dĺžka katastrálneho územia je 8,5 km. Rozlohou 1960 ha patrí v okrese Ružomberok medzi obce so stredne veľkým katastrálnym územím.

Licince

Obec Licince leží južne od Jelšavy v údolí rieky Muráň. Kataster obce má 1830 ha a žije tu 683 obyvateľov. Prvýkrát sa obec spomína v roku 1243 pod názvom Lincha. Patrila kráľovskému hradu Gemer. Neskôr sa vlastníkmi Liciniec stali Ákosovci a po nich Bebekovci. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a remeslami, najmä hrnčiarstvom, kováčstvom a uhliarstvom. Pamiatkami obce sú dva jednopodlažné klasicistické kaštiele z konca 18. storočia. Dolný kaštieľ bol nedávno rekonštruovaný a v súčasnosti má ambície stať sa ubytovacím zariadením. Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša Biskupa postavený v roku 1830 na mieste stredovekého kostolíka zo 14. storočia.

Lieskovec

Obec Lieskovec sa nachádza v tesnom susedstve okresného mesta Zvolen. Najnižší bod katastra obce je v nadmorskej výške 290 m, najvyšší 396 m . Kataster o rozlohe 1389 ha sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline a obklopuje ho Zvolenská pahorkatina. Panoráme kotliny dominuje sopečné pohorie Poľana. Oblasť oplýva prekrásnymi dolinami a hustými lesmi, bohatými na faunu a flóru. V lokalite sa nachádza množstvo pitných minerálnych prameňov … Lieskovec patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Zvolen a je súčasťou etnografického regiónu Podpoľanie. K 13. januáru 2010 mal Lieskovec 1414 obyvateľov.

Láb

Dedinka, ktorá sa rozprestiera v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek. Obec s dlhou históriou umiestnená v krásnom kraji pod Pajštúnom s množstvom pamiatok, zvykov a tradícií. Stred obce leží vo výške 141 – 160 m.n.m. V obci žije 1401 obyvateľov a má rozlohu 2 785 ha. Počet obytných domov 472.

Košice - Krásna - Mestská časť

Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným Východným mestom.

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Kokošovce

Obec Kokošovce leží v severnej časti Košickej kotliny, pod Slanskými vrchmi v doline rieky Delňa, 10 km juhovýchodne od krajského mesta Prešov, 375 m nad morom.
Z dostupných historických prameňov sa dozvedáme, že na územi obce stála v 11. a 12. storočí mníšska pustovňa, pravdepodobne benediktínska. okolo roku 1247 patrila stredná a horná časť doliny Delne kláštoru cisteritov v Bardejove. No prvá písomná zmienka o Kokošovciach pochádza z roku 1272, keď kráľ Štefan V. daroval časť majetku viacerým šarišským zemanom, medzi ktorými bola aj rodina Ilmovcov a Otmarovcov. Medzi priezviskami vnukov a pravnukov zemana Ilmu sa už v 14. storočí vyskytuje aj meno Kakaš (Kakasch), od ktorého bol aj odvodený nový názov sidliska. NÁZVY OBCE: r.1272 DELNAFEU r.1318 DELNE r.1422 KAKASFALUA r.1773 KAKASSOWCE r.1927 KOKOŠOVCE V 14. – 15. storočí patrila celá dedina zemanom Kakašovcom, neskôr, v 16. storočí už Otmarovej vetve Delnianských zemanov Čudovcom.

Kokava nad Rimavicou

Obec leží v Slovenskom rudohorí v doline Rimavice.
Obec vznikla koncom 15. storočia, spomína sa od roku 1481 ako Kokaua, od roku 1515 ako Kokawa a od roku 1927 má dnešné pomenovanie Kokava nad Rimavicou; maďarsky Kokova, Kokava, Rimakokava. Patrila Lossoncziovcom, neskôr Forgáchovcom, ktorí v obci vybudovali skláreň na tabuľové sklo. V prevádzke bola do 30. rokov 20. storočia. V roku 1828 mala obec 237 domov a 1929 obyvateľov. V polovici 20. storočia boli v obci dve papierne, výrobňa potaše a parná píla. Obec sa stala jedným z centier robotníckeho hnutia. Sklárski robotníci tu štrajkovali v rokoch 1917, 1922, 1923, 1927 a 1928, v 30. rokoch tu bolo intenzívne hnutie nezamestnaných. V roku 1942 vznikla ilegálna ozbrojená robotnícka Červená garda. Obyvatelia obce sa zúčastnili SNP. V obci bolo vyzbrojovacie stredisko povstalcov, sídlilo tu veliteľstvo vojenskej jednotky Narcis. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.
Hornatinný povrch chotára tvoria žulové horniny a kryštalické bridlice. Široké plošiny vo vrcholovej časti sú zvyškom plochého treťohorného reliéfu. Odvodňuje ho Rimavica s prítokmi, hlavne Kokavkou. Listnatý, ihličnatý a zmiešaný les je len na svahoch. Má hnedé lesné pôdy. Sú tu minerálne pramene.

Kaplna

Obec Kaplna patrí do oblasti Poddunajskej nížiny do celku Trnavskej pahorkatiny, pri štátnej ceste E61, medzi Trnavou a Sencom.

Napriek tomu, že Kaplna nepatrí k veľkým obciam, má za sebou bohatú históriu. Počiatky historickej Kaplny siahajú do piateho tisícročia pred Kristom, o čom svedčia archeologické nálezy neolitickej osady v obci Kaplna. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1244. Je to listina vystavená v mene uhorského kráľa Bela IV. Súčasný názov obce je odvodený z latinského CAPULNA (Kaplna, Kapln-ka), ako pôvodného názvu obce, a postupom času prešiel niektorými zmenam i. Capolna (1289), Capella (1297), Kappeln (1460), Kaplna (1786), maďarsky Kápolna, nemecky Kappeln.
Kaplna bola koncom 20.rokov 16.storočia postihnutá tureckým a iným pustošením. Neskôr sa Kaplna stala súčasťou Červenokamenského panstva(majetkom Fuggerovcov). Kaplna bola do polovice 15.storočia v držbe zemanov. Fuggerovci obnovili Kaplnu pretože vedeli, že má veľkú cenu ako robotujúci element a ako konzument výrobkov panstva. Neskôr bola obec zaradená do Cirkvnej správy Báhoňa.