ÚzemnéPlány.sk

Spišské Vlachy

Mesto Spišské Vlachy patrí k najmenším obciam so štatútom mesta na Slovensku. Od sedemdesiatych rokov, kedy počet obyvateľov presahoval 3 600 obyvateľov mal až do začiatku 90-tych rokov klesajúcu tendenciu, až kým táto hodnota nedosiahla úroveň okolo 3350 obyvateľov. Odvtedy sa Spišské Vlachy vyznačujú vzrastom populácie, na ktorom sa z dlhodobého hľadiska podieľa hlavne migračný pohyb. Prirodzený prírastok je tiež kladný, ale dosahuje hodnoty blízke nule.

Stred mesta tvorí pretiahnuté vretenovité námestie. Stredoveký vzhľad mesto stratilo po veľkých požiaroch v rokoch 1656, 1862 a 1924. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky, po prestavbe neskorogotický kostol sv. Jána Krstiteľa s barokovým interiérom, bronzovou krstiteľnicou a krucifixom z okruhu Majstra Pavla z Levoče.

Dunajská Streda

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, Duna-Szerdahely) je okresné mesto na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine. Leží v približnom strede Žitného ostrova a v roku 2008 tu žilo 23 436 obyvateľov. V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahely-Újfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszer-Újfalu), Bašatehed (maď. Bassa-Tejed) a Elótejed (maď. Elő-Tejed.

Cífer

Obec Cífer spolu s pridruženými časťami Pác a Jarná je najväčšou obcou Trnavského okresu. Leží v jej juhozápadnej časti. V čase posledného sčítania obec tvorilo 1050 domov a žilo v nej 3806 obyvateľov. Jeho katastrálne územie má rozlohu 2234 ha (bez Jarnej a Páce).

Komárov

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz, Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto Bardejov.

Fulianka

Fulianka je obec na Slovensku v okrese Prešov. Fulianka leží na styku Šarišskej vrchoviny a Nízkych Beskýd, v doline Sekčova.

Horovce

Obec sa nachádza v severozápadnej časti okresu Michalovce, územie obce Horovce je súčasťou urbanizačného priestoru urbanizačného priestoru sídla obvodného významu Michalovce ako súčasť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. Nachádza sa na trase plánovanej diaľnice D1 a existujúcej cesty I/50 Košice Michalovce. Z hľadiska funkčného využitia územia je tu prevládajúca prípustná funkcia obytné územie so zástavbou rodinnými domami vidieckeho typu. Obec leží na východoslovenskej rozvojovej osi 1. stupňa. Spolu s obcami Tušická Nová Ves a Tušice tvorí pás vidieckeho osídlenia na pravom brehu Ondavy. V južnej časti katastrálneho územia Horoviec prechádza aj železničná trať Michaľany – Humenné, širokorozchodná trať a existujúce 1×400 kV vedenie ZVN, východnú časť k.ú. zasahuje ochranné pásmo letiska Trhovište. V západnej časti k.ú. Horovce je vyhlásené Chránené vtáčie územie Ondavská rovina SKCHVU037 a v juhozápadnej časti k.ú. sa nachádza Územie európskeho významu Lesík Bisce SKUEV0020.

Milhosť

Milhosť (maď. Migléc, Miglécnémeti) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Leží 166 m nad morom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dedín Kechnec a Seňa. Zároveň je aj hraničným priechodom Milhosť-Tornyosnémeti. Katastrálne územie obce má rozlohu 7,70 km². História

Milhosť sa prvýkrát spomína v roku 1220, kedy bola súčasťou 10 obcí patriacich kráľovnej, v ktorých žili nemeckí osadníci prichádzajúci počas rokov 1205–1209. Milhosť v 13. storočí ešte nebola samostatná dedina, bola iba osada (majer), patriaci k dedine Középnémeti.

Rastislavice

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.

Tomášov

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.

Jovsa

Obec Jovsa sa nachádza v okrese Michalovce, v Košickom kraji, 18 km od Michaloviec. Je súčasťou Východoslovenskej nížiny a leží v exponovanom území Zemplínskej šíravy a pohoria Vihorlat. Leží v nadmorskej výške okolo 140 m. Obec obklopujú rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa. V polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. . V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli vypálené.