ÚzemnéPlány.sk

Štrba

Podtatranská obec Štrba, ležiaca na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške 829 metrov, je jednou z najvyššie položených obcí na Slovensku. Z obce sa vám naskytne jedinečný pohľad na panorámu Vysokých Tatier na severe i hrebene a hlboké lesy Nízkych Tatier na južnom horizonte.

Bratislava - Devín - Mestská časť

Devín je jedna z najmenších mestských častí hlavného mesta Slovenskej Republiky – Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Moravy a Dunaj, v mieste prielomu Dunaja cez karpatské pohorie. Od centra Bratislavy je vzdialená 10km, na protiľahlom brehu Dunaja leží rakúske mestečko Hainburg.
Devín bol k Bratislave pričlenený 1. apríla 1946 na základe Uznesenia zboru povereníkov zo dňa 21. decembra 1945. Spolu s Devínom sa Bratislava týmto uznesením rozšírila aj o Vajnory, Raču, Petržalku, Prievoz, Lamač a Dúbravku. Rozloha mestskej časti je 13 964 197 m2, hustota obyvateľstva je 74 obyvateľov/km2, nadmorská výška obce je 158 m/n.m., prvá písomná zmienka o rovnomennej obci siaha do roku 1327.

Báč

Báč sa nachádza na Žitnom ostrove, na juhozápade Slovenska, v okrese Dunajská Streda (Trnavský kraj), 25 km východne od Bratislavy a 17 km západne od Dunajskej Stredy. Je vzdialená 34 km od maďarskej hranice a 33 km od rakúskej. Cez obec prechádza medzinárodná cesta (63/E575) a je vzdialená len 2 kilometre od Dunajskej cyklistickej cesty.

Žilina

Žilina je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Žilina je štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

Sebedražie

Nachádza sa v centre hornej Nitry, na severozápadnom úpätí pohoria Vtáčnik. Sebedražský chotár je súčasťou Prievidzkej kotliny, ktorá zaberá severnú a strednú časť hornonitrianskeho údolia. Chotárne hranice smerom od severu na východ prechádzajú popri chotári Prievidze, na juhovýchode hraničia s obcou Cigeľ, na južnej strane s Lehotou pod Vtáčnikom a napokon na západnej strane s chotárom obce Koš. Obcou preteká potok Ciglianka. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Barbory z roku 1642.

Košický Klečenov

Obec Košický Klečenov sa nachádza asi 25 km východne od Košíc pri ceste E 50. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 324 metrov. S Košickým Klečenovom splynula aj dedina Borda, ktorá má nadmorskú výšku 370 metrov. V hornatom obecnom chotári Slanských vrchov sa nadmorská výška pohybuje od 290 do 659 metrov.

Poruba

Obec Poruba leží v Hornonitrianskej kotline, severozápadne od Prievidze v nadmorskej výške 414 m. Celý chotár má dĺžku 2 km, nachádza sa vo výške od 360 metrov do 435 metrov nad morom. Katastrálna výmera obce je 15,07 štvorcových kilometrov. Od západu ju obklopuje Strážovská vrchovina s Malou Magurou dosahujúcou výšku 1146 m, zo severu sú južné svahy Malej Fatry s Kľakom (1353 m) a smerom na východ sa tiahne pohorie Žiar so zrúcaninami Vyšehradu (829 m).Smerom juhovýchodným sa tiahne pohorie Vtáčnik (1346 m).

Z Malej Magury je pekný výhľad na nitriansku a rudniansku dolinu, dobre vidieť aj lazy vo Valaskej Belej. Tu sa nachádzala aj podzemná jama „Baba“, ktorá ale pri ťažbe dreva v 1. polovici nášho storočia zanikla. Bola to viditeľná stopa baníctva v dedine. Povesti hovoria o jej niekdajšom podzemnom spojení s bojnickým zámkom.

Vysoké Tatry - Kežmarské Žlaby

Sú najmenšou tatranskou osadou, ktorá sa nachádza nad Cestou slobody, medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Názov lokality vznikol skôr, ako tu vyrástli prvé budovy a súvisí s využívaním tohto územia, ktoré kedysi patrilo mestu Kežmarok, pre účely pastvy oviec a hovädzieho dobytka.
Pôvodne tu začali budovať turistickú základňu, ale táto nemala väčší význam a zanikla. Neskôr sa objekt začal využívať ako ubytovňa lesných robotníkov a bol vybudovaný objekt školy v prírode. Z osady je dobré východisko túr do Doliny Zeleného Plesa.
Necelý kilometer pred osadou Kežmarské Žľaby v smere od Tatranskej Lomnice sa nachádza samota Biela Voda, ktorá slúži ako nástupný bod pre túry v oblasti Doliny Bielej vody a Belianskych Tatier.

Jánovce

Obec leží v Podunajskej nížine, medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, na hranici Úľanskej mokrade. Územie je takmer úplne odlesnené a intenzívne využívané pre poľnohospodársku výrobu. Terén je rovinatý. Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.

Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd. V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste „majera“ Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792. Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny. Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).