Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 06. 2026, meniny má: Dobroslava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, Duna-Szerdahely) je okresné mesto na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine. Leží v približnom strede Žitného ostrova a v roku 2008 tu žilo 23 436 obyvateľov. V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahely-Újfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszer-Újfalu), Bašatehed (maď. Bassa-Tejed) a Elótejed (maď. Elő-Tejed.

Obec Cífer spolu s pridruženými časťami Pác a Jarná je najväčšou obcou Trnavského okresu. Leží v jej juhozápadnej časti. V čase posledného sčítania obec tvorilo 1050 domov a žilo v nej 3806 obyvateľov. Jeho katastrálne územie má rozlohu 2234 ha (bez Jarnej a Páce).

Do nového obdobia svojej histórie vstúpila aj obec Mútne v roku 1989. Celospoločenské zmeny sa premietli aj do zloženia vtedajších orgánov MNV. Demokracia chápaná po svojom sa tu prejavila v plnej nahote. Anonymy, ktoré dávali občania do schránky na kultúrnom dome, často hovorili o ich neslušnosti a nevyspelosti. Požiadavky, ktoré vzišli zo spoločných zasadnutí iniciatívnych skupín – Za okrúhlym stolom – boli rôzne. Medzi prvými požiadavkami bola nastolená zmena poslancov. Príčinou ich odvolania bola slabá aktivita a členstvo v KSČ. Niektorí odstúpili sami. Súčasný vývoj obce sa odráža od celkovej politicko-sociálno-kultúrno-duchovnej úrovne nášho štátu. Obec začala budovať kanalizáciu, realizovať výstavbu futbalovej tribúny, športového ihriska s umelou trávou, urobila sa rekonštrukcia kuchynky v kultúrnom dome, ktorý sa teraz otepľuje.

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine,
ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy
vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických
písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz,
Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne
ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny
východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby
bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr
obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto
Bardejov.

Fulianka je obec na Slovensku v okrese Prešov. Fulianka leží na styku Šarišskej vrchoviny a Nízkych Beskýd, v doline Sekčova.

Obec sa nachádza v severozápadnej časti okresu Michalovce, územie obce Horovce je súčasťou urbanizačného priestoru urbanizačného priestoru sídla obvodného významu Michalovce ako súčasť sídelnej aglomerácie Zemplínskeho regiónu a Košického kraja. Nachádza sa na trase plánovanej diaľnice D1 a existujúcej cesty I/50 Košice Michalovce. Z hľadiska funkčného využitia územia je tu prevládajúca prípustná funkcia obytné územie so zástavbou rodinnými domami vidieckeho typu. Obec leží na východoslovenskej rozvojovej osi 1. stupňa. Spolu s obcami Tušická Nová Ves a Tušice tvorí pás vidieckeho osídlenia na pravom brehu Ondavy. V južnej časti katastrálneho územia Horoviec prechádza aj železničná trať Michaľany – Humenné, širokorozchodná trať a existujúce 1×400 kV vedenie ZVN, východnú časť k.ú. zasahuje ochranné pásmo letiska Trhovište. V západnej časti k.ú. Horovce je vyhlásené Chránené vtáčie územie Ondavská rovina SKCHVU037 a v juhozápadnej časti k.ú. sa nachádza Územie európskeho významu Lesík Bisce SKUEV0020.

Milhosť (maď. Migléc, Miglécnémeti) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Leží 166 m nad morom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dedín Kechnec a Seňa. Zároveň je aj hraničným priechodom Milhosť-Tornyosnémeti. Katastrálne územie obce má rozlohu 7,70 km². História
Milhosť sa prvýkrát spomína v roku 1220, kedy bola súčasťou 10 obcí patriacich kráľovnej, v ktorých žili nemeckí osadníci prichádzajúci počas rokov 1205–1209. Milhosť v 13. storočí ešte nebola samostatná dedina, bola iba osada (majer), patriaci k dedine Középnémeti.

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.

Obec Osturňa je nepísaná kronika ťažkého života v nehostinnom, no krásnom prostredí Spišskej Magury. Je stále živým dôkazom našich dejín, spomienka na našich predkov. Dedinka ignorujúca čas, vysmievajúca sa súčasnej modernej dobe, uponáhľanosti a nezdravému spôsobu života.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne