ÚzemnéPlány.sk

Golianovo

Golianovo leží vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra juhovýchodne od Nitry vo vzdialenosti cca 10 km od Nitry.

Najstarší písomne doložený názov obce sa spomína v roku 1156 ako Gurmot, podobne v roku 1236 ako aliud Gurmoth, v roku 1773 už ako Lapos Gyarmath, od roku 1927 Lapášske Ďarmoty a v roku 1948 bola obec premenovaná na Golianovo. Časťou obce je osada Tichý dvor.

Erb je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.

V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.

Spišské Podhradie

Spišské Podhradie je dnes malým provinčným mestečkom, ktoré má okolo 3800 obyvateľov. Má však fantastickú polohu. Leží v údolí medzi dvoma monumentmi minulosti, ktoré sa naň akoby dívali zvrchu. Na jednej strane na travertínovom brale je zrúcanina mohutného Spišského hradu, na opačnej strane, na menšom vršku, sa týčia dve veže Spišskej Kapituly, ktorá je dodnes centrom duchovnej moci, sídlom Spišského biskupstva.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Komjatná

Obec Komjatná leží severne od Ružomberka pod severným úpätím Chočských vrchov vo výške 635 m. n. m. Vznik obce spadá do obdobia okolo roku 1330. Už predtým nám život v tomto priestore dokazujú dva hromadné nálezy bronzových predmetov (meče liptovského typu, sekery, kosáky a i.) z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry. Z r. 1492 máme najstaršiu správu o gotickom kostole sv. Ducha (zo 14. stor.), z ktorého sa zachovali základy (zanikol v r. 1820). Ako archeologická lokalita sú kultúrnou pamiatkou. Vedľa dnes stojí klasicistický rímskokatolícky kostol z r. 1823.
V potočnej radovej zástavbe nájdeme zrubové domy na kamennej podmurovke so šindľovou strechou s podlomenicou a hálkou z 19. stor. Súčasťou obce (od 19. stor.) je aj osada Studničná, spomínaná v r.1600, s prekrásnou prírodnou scenériou (skalné útvary).

Košice - Šaca - Mestská časť

Mestská časť Košice – Šaca leží na rovinatom území vo výške 256 m. n. m v Košickej kotline, ktorá je zo severu ohraničená výbežkami Slovenského rudohoria, časť Volovské vrchy. Je situovaná asi 15 km juhozápadne od Košíc. Cez mestskú časť preteká potok Ida, ktorý sa vlieva do Bodvy.

Šaca vznikla územným spojením dvoch pôvodných obcí Šaca a Buzinka. Výhoda jej polohy spočíva v tom, že leží na významnom komunikačnom ťahu, ceste I/50, v trase Košice – Bratislava. V jej tesnej blízkosti sa na južnej strane (vo vzdialenosti cca 1 km) nachádza hutnícky gigant U.S.Steel Košice, s.r.o.

Už samotný názov „mestská časť“ hovorí, že je súčasťou Košíc. Bola k nim administratívne pričlenená v roku 1972 – v tom čase ako jeden z piatich obvodov mesta. V súčasnosti patrí medzi 22 mestských častí mesta Košice a je súčasťou okresu Košice II.

Mestská časť Košice – Šaca sa nachádza 15 km na juhozápad od historickej časti mesta Košice a leží v 256 m nad morom. Pôvodne samostatná dedina v minulosti pozostávala z obcí Šaca a Buzinka, ku ktorej patrila osada Ľudvíkov Dvor. Obce boli administratívne spojené v roku 1943.
Prví ľudia sa na území Šace objavili v staršej dobe kamennej. V mladšej dobe kamennej to boli ľudia bukovohorskej kultúry, ktorí osídlili severnú časť chotára. V ďalších obdobiach toto územie je nepretržite obývané. Ľudia tu nachádzali dobré podmienky pre život, úrodnú pôdu, lesy a stály zdroj vody z potoka Idy.

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica

Najväčšia tatranská osada plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény v intraviláne a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Ubytovacie možnosti sú od kempingov až po luxusné hotely. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Fungujú tu kasína, fitnesscentrá, bazény, kultúrne a zábavné zariadenia.

Vysoké Tatry - Horný Smokovec

Najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na úbočí Slavkovského štítu, dôležité východisko do centrálnej časti Vysokých Tatier. Osada sa rozvíjala v druhej štvrtine nášho storočia ako rad penziónov a malých zotavovní. Táto funkcia sa do dnešného dňa nezmenila, iba pribudli detská liečba a čiastočne obchodná sieť. Osada je východiskovou pre turistiku, slúži ako ubytovacie zázemie.
Je najmladší zo štvorice Smokovcov. V druhej polovici 19.storočia na jeho území stála len drevená rozhľadňa, ku ktorej viedol chodník s obľubou využívaný kúpeľnými hosťami. Možno kvôli krásnemu výhľadu z rozhľadne sa toto miesto nazývalo Pekná Vyhliadka.

Vysoké Tatry - Nový Smokovec

Leží na západnom okraji osady Starého Smokovca, na úpätí Slavkovského štítu.
Vznikol predovšetkým ako liečebná osada. Bola prvá, v ktorej sa začali liečiť pacienti aj v zime. Postupne sa funkcia rozširovala aj na služby turizmu a vyrástol tu aj lyžiarsky areál s menej náročnými terénmi. Sú tu športoviská pre letné a zimné športy.
Osada je východiskovou pre túry do dolín. Je bezprostredne napojená na Starý Smokovec, architektonicky s ním splynula. Sú tu veľmi kvalitné hotely a penzióny.

Vysoké Tatry - Starý Smokovec

Najstaršia tatranská osada je v súčasnosti administratívnym centrom Vysokých Tatier. Sídlia tu úrady, je tu centrum Tatranskej horskej služby, hotely, požičovne, cestovné kancelárie. Osada je významným dopravným uzlom s odbočkou trate Tatranskej elektrickej železnice a lanovkou na Hrebienok, odkiaľ je východisko túr do najnavštevovanejších dolín.